Hlava Cirkvi, Boh Syn: Definícia a Kontext v Kresťanskej Teológii

My, kresťania, nevyznávame troch bohov, ale jedného Boha v troch osobách. Vyznávame Trojicu jednej podstaty. Najsvätejšia Trojica je jedna. Božské osoby si nedelia jediné božstvo, ale každá z nich je celý Boh, „lebo…Otec je to isté, čo Syn, Syn to isté, čo Otec, Otec a Syn sú to isté, čo Duch Svätý, čiže prirodzenosťou jeden Boh“ (Jedenásty toledský koncil v roku 675, Symbolum DS 530). V nedeliteľnej Trojici Syn a Duch sú rozdielni, ale neoddeliteľní.

Úloha Ducha Svätého

Duch Svätý je tretia Božská osoba, Boh rovný Otcovi a Synovi. Vychádza z Otca a Syna, ako ich spoločný dych a puto lásky. On je ich zosobnená vzájomná láska. Ako Božskej osobe patrí mu taká istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. Často ho voláme Oheň Božej lásky. Svätý Pavol apoštol napísal: „Láska Božia je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“.

Vlastné meno tretej osoby Najsvätejšej Trojice je „Duch Svätý“. Ježiš ho volá aj Tešiteľ (Parakletos) a Duch pravdy. Duch Svätý je večný Boh a účinkuje od samého začiatku aj v diele stvorenia sveta. Vo Svätom písme čítame, že pri stvorení sa vznášal nad vodami ako všetko oživujúci dych. (Porov. Gn 1, 2) V Starom zákone zjavoval Duch Svätý Božie pravdy vyvoleným ľuďom. V dejinách spásy účinkoval najmä prostredníctvom prorokov. Ich ústami hovoril k ľuďom. Osobitne osvecoval tých, čo písali knihy Svätého písma.

Duch Svätý viedol izraelský národ a pripravoval ho na príchod Vykupiteľa. Výrazom proroci sa rozumejú tí ľudia, ktorých Duch Svätý inšpiroval, aby hovorili v Božom mene. Duch Svätý privádza proroctvá Starého zákona k plnému uskutočneniu v Kristovi a odhaľuje jeho tajomstvo v Novom zákone. Posledného proroka Starého zákona, Jána Krstiteľa napĺňal Duch Svätý.

Duch Svätý a Panna Mária

Duch Svätý završuje v Panne Márii očakávania a prípravu Starého zákona na Kristov príchod. Jedinečným spôsobom ju napĺňa milosťou a robí jej panenstvo plodným, aby porodila vteleného Božieho Syna. Robí ju matkou „úplného Krista“, t. j. Ježiša, hlavy, a Cirkvi, jeho tela. Svätý Efrém Sýrsky, ktorého tradícia nazýva „harfou Ducha Svätého“, hovorí o Panne Márii, že Panna Mária je „ateliér Ducha Svätého“.

V evanjeliovej stati o Zvestovaní čítame, že „Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Panna Mária však bola viac ako len pasívny nástroj. Aj vďaka jej aktívnemu súhlasu s Božou vôľou Boh prijal ľudské telo a stal sa človekom.

Vykúpenie ľudstva v Ježišovi Kristovi sa teda začína Božím oslovením - slobodnou odpoveďou človeka - a tehotenstvom skôr, ako sa Panna Mária s Jozefom zosobášili. Preto, lebo nám ju dal za matku Ježiš Kristus, náš Pán, zomierajúci na kríži. Slovami: „Žena, hľa tvoj syn!…Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 26-27). Cirkev od počiatku chápala tieto slová tak, že nimi bola zverená do Máriinej ochrany. Preto je Panna Mária zároveň aj našou Matkou. To preto, lebo Panna Mária bola úplne otvorená Bohu (porov. Lk 1, 38). Preto sa mohla stať pôsobením Ducha Svätého „Božou Matkou“ a ako Matka Ježiša - Bohočloveka sa stala aj Matkou všetkých kresťanov a dokonca matkou všetkých ľudí, vykúpených Kristom na kríži.

Mária svojou poslušnosťou voči Bohu umožnila Duchu Svätému zázrak všetkých zázrakov: Božie vtelenie. Posilňovaná Duchom Svätým kráčala za Ježišom v jeho úspechoch i prehrách, až po kríž. Najdokonalejšie sa prejavil Duch Svätý v živote a účinkovaní Ježiša Krista. Pri zvestovaní zostúpil na Pannu Máriu a utvoril Ježišovi telo pod jej srdcom. Pri krste Ježiša v Jordáne zostúpil na neho v podobe holubice. Duch Svätý potom mohutne pôsobil v celom Ježišovom verejnom účinkovaní.

Pán Ježiš o Duchu Svätom učil a predstavil ho ľuďom. Výslovne prisľúbil, že nám ho pošle ako spoločný dar Otca a Syna. „A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás“. (Jn 14, 16-17) Príchod Ducha Svätého bude vrcholným darom Božej lásky.

Turíce: Narodenie Cirkvi

Apoštoli po Ježišovom nanebovstúpení očakávali prisľúbeného Ducha Svätého. „Všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi“. (Sk 1, 14) Na desiaty deň po nanebovstúpení Pán Ježiš splnil sľub, ktorý im dal, a zosla1 im Ducha Svätého. Tento deň voláme Turíce. Turíce sú príchodom Ducha Svätého na apoštolov a mladučkú Cirkev. Na päťdesiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní zoslal Pán Ježiš z neba na svojich učeníkov Ducha Svätého. Tým sa začalo obdobie Cirkvi.

Duch Svätý premenil v deň Turích ustráchaných apoštolov na odvážnych Kristových svedkov. Zakrátko nato prichádzali za apoštolmi tisíce ľudí, aby sa dali pokrstiť. Tak začala Kristova Cirkev rásť počtom. Zázrak charizmy jazykov na Turíce ukazuje, že Cirkev je tu od začiatku pre všetkých, je univerzálna (lat. výraz pre grécky pojem katolícka) a misionárska. Cirkev oslovuje všetkých ľudí, prekonáva jazykové a etnické bariéry a predovšetkým môže byť pre všetkých zrozumiteľná.

Na Turíce prišiel Duch Svätý ako Duch sily. Naplnil apoštolov a úplne ich premenil. Prestali sa báť a začali neohrozene hlásať ukrižovaného Krista. Na Turíce prišiel Duch Svätý aj ako Oheň Božej lásky. Príchod Ducha Svätého sa netyká iba apoštolov, ale celej Kristovej Cirkvi. Duch Svätý prišiel, aby bol v nej prítomný a v nej účinkoval. Hneď v deň Turíc Duch Svätý do Cirkvi zhromažďuje prvých kresťanov. Na námestí Jeruzalema bolo pokrstených asi tritisíc mužov. Preto Turíce voláme narodeniny Cirkvi. Odvtedy je Duch Svätý stále s Cirkvou. Ustavične ju vedie, riadi a posilňuje ju v službe lásky. Všetka spásonosná činnosť Cirkvi je dielom Ducha Svätého. Jeho pôsobením sa ľudia znovuzrodzujú na Božích synov a dcéry. On mení hriešnikov, na svätcov a pomáha ľuďom dozrievať pre Božie kráľovstvo. Duch Svätý je akoby „dušou Cirkvi“, pretože ako duša oživuje telo, tak on oživuje celu Cirkev. Turíce nie sú udalosťou jedného dňa, ale epochou ľudstva. Trvajú stále, lebo Duch Svätý ustavične rozlieva Božiu lásku v srdciach ľudí všetkých čias.

Pán Ježiš pripodobnil Ducha Svätého a jeho pôsobenie vode: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody. To poveda1 o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili.“ (Jn 7, 37-39) Voda je pre náš pozemský život nevyhnutná Potrebujeme ju pri príprave jedál a nápojov, umývame sa ňou a zavlažujeme polia. Jej silou vyrábame energiu. Bez vody je v prírode život nemožný. Ešte viac ako vodu potrebujeme Ducha Svätého. Jeho prítomnosť nás preniká a napĺňa. Jeho milosť nás očisťuje a posväcuje. Duch Svätý je Oživovateľom, lebo dáva a udržuje všetok život na nebi i na zemi.

Duch Svätý

Duch Svätý v nás pôsobí pomocou zvláštneho daru, ktorý voláme Božia milosť. To sú všetky nadprirodzené Božie dary, ktoré pre nás Pán Ježiš získal smrťou a zmŕtvychvstaním ako ovocie vykúpenia. Duch Svätý nám ich udeľuje najmä vo sviatostiach Cirkvi. Božiu milosť poznáme dvojakú: posväcujúcu a pomáhajúcu. Milosť posväcujúca je Boží život v nás - je to prítomnosť Ducha Svätého v nás. Ňou nás Duch Svätý zapája do života v Najsvätejšej Trojici. Milosť pomáhajúca je nadprirodzená pomoc Božia ku konaniu dobrých skutkov. Je to vlastne pôsobenie Ducha Svätého v nás. Duch Svätý nás ňou osvecuje, posilňuje a pohýna k láske.

Svätý Pavol napísal: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje“. Sväté písmo nazýva Ducha Svätého obrancom. (Porov. Jn 14, 16) Voláme ho tak preto, lebo nám dáva silu v duchovnom boji. Jeho pôsobením sa stávame silní a odolní proti hriechu. S ním prekonávame všetky ťažkosti a zostávame verní Kristovi aj v skúškach a prenasledovaniach. Pán Ježiš povedal: „Keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. Veď to už nie vy budete hovoriť ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás“.

V Izaiášovom proroctve nachádzame prísľub, že Duch Svätý prinesie ľuďom zvláštne duchovné dary: „A spočinie na ňom duch Pánov: Duch múdrosti a rozumu, Duch rady a sily, Duch poznania a nábožnosti a naplní ho bázeň Pánova“. Sú to tieto dary: múdrosť, rozum, rada, sila, umenie, nábožnosť a bázeň Božia. Okrem týchto darov nám Duch Svätý dáva ešte aj iné schopnosti a dary: najmä vieru, nádej a lásku, ktorými nám pomáha žiť v spoločenstve s Bohom. Viera je schopnosť porozumieť Božiemu slovu, prijať ho a naň odpovedať. Nádejou nás Duch Svätý uschopňuje túžiť po Bohu, dôverovať jeho láske a radostne očakávať jeho prisľúbenia. Láska je schopnosť ducha milovať Boha a všetkých ľudí.

Duch Svätý okrem darov, ktoré dáva všetkým veriacim, udeľuje niektorým ľuďom aj mimoriadne dary, tzv. charizmy. Charizmy dostali apoštoli na Turíce. Preto sa ich rukami konali divy a znamenia. Duch Svätý dáva charizmy aj mnohým ľuďom v našich časoch. Rozdeľuje ich podľa toho, ako je to potrebne pre život v Cirkvi. Svätý Pavol nás vyzýva. O charizmách učí apoštol sv. Pavol: „A nechcem bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch. Viete, že keď ste boli pohanmi, ťahalo vás to a chodili ste za nemými modlami. Preto vám vyhlasujem, že nik, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie: „Prekliaty Ježiš!“, a nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán“, iba ak v Duchu Svätom. Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky.

Charizmy, či už mimoriadne, alebo jednoduché a skromné, sú milosti Ducha Svätého, ktoré sú priamo alebo nepriamo užitočné Cirkvi, lebo sú zamerané na jej budovanie, na dobro ľudí a na potreby sveta. Charizmy má vďačne prijímať nielen ten, kto ich dostáva, ale aj všetci členovia Cirkvi. Veď sú obdivuhodným bohatstvom milosti pre apoštolskú životnosť (vitalitu) a pre svätosť celého Kristovho tela; pravda, ak ide o dary, ktoré skutočne pochádzajú od Ducha Svätého a používajú sa spôsobom, ktorý plne zodpovedá jeho autentickým podnetom, čiže v duchu lásky, ktorá je pravým kritériom chariziem (porov. V tomto zmysle je vždy potrebné rozoznávanie chariziem. Nijaká charizma neoslobodzuje od závislosti od pastierov Cirkvi a podriadenia sa im, lebo im „zvlášť patrí úloha neuhášať Ducha, ale všetko skúmať a držať sa toho, čo je dobré“ (LG 12), aby všetky charizmy vo svojej rozmanitosti a vzájomnom dopĺňaní boli „na spoločný úžitok“ (1 Kor 12, 7) (porov. Tieto osobitné milosti, ktoré sa podľa gréckeho výrazu používaného svätým Pavlom volajú charizmy, znamenajú priazeň, nezaslúžený dar, dobrodenie (LG 12). Nech je ich povaha akákoľvek, niekedy aj mimoriadna, ako je to pri dare zázrakov alebo jazykov, charizmy sú zamerané na posväcujúcu milosť a ich cieľom je spoločné dobro Cirkvi.

Kresťan ako chrám Ducha Svätého

Svätý Pavol apoštol píše: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ (1 Kor 3, 16) Tým naznačil, že každý kresťan je povolaný byť živým príbytkom Ducha Svätého. Duch Svätý začal žiť v nás ako v chráme pri krste. Naše spoločenstvo s ním sa ešte viac utužuje vo sviatosti birmovania. Duch Svätý je príjemným a obšťastňujúcim hosťom našej duše. Jeho prítomnosť nám spôsobuje nevýslovnú duchovnú radosť a pokoj srdca. Táto radosť je predzvesťou nášho budúceho večného šťastia. Nielen jednotliví kresťania, ale aj celá Cirkev je chrámom Ducha Svätého. Všetci spoločne vytvárame veľký duchovný, chrám, ktorý je postavený zo živých a vyvolených kameňov. V ňom je prítomný a účinkuje Duch Svätý. Píše o tom svätý Pavol apoštol: „Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu“.

Duch Svätý buduje Cirkev a vedie ju. Pripomína jej aké má poslanie vo svete. Povoláva ľudí do služieb Cirkvi. Obdarúva ľudí potrebnými darmi. Neustále nás uvádza do hlbšieho spoločenstva s trojjediným Bohom a nabáda nás vytvárať jednotu celého ľudského spoločenstva. Duch Svätý pôsobí v Cirkvi- napriek všetkým ľudským chybám a omylom jej členov. Dôkazom jeho prítomnosti v Cirkvi je jej dvetisícročná existencia a zástupy svätých všetkých epoch a kultúr. Duch Svätý udržiava Cirkev v pravde a vedie ju k čoraz hlbšiemu poznaniu Boha. Duch Svätý pôsobí vo sviatostiach Cirkvi a otvára a oživuje nám Sväté písmo.

Spoločenstvo s Duchom Svätým spočíva najmä v tom, že s ním spolupracujeme. Je v nás prítomný, aby uskutočňoval dielo posvätenia. Celý náš duchovný život je vlastne spoluprácou s Duchom Svätým. Počúvame jeho vnuknutia a dávame sa viesť jeho podnetmi, ktoré počujeme vo svedomí. Prijímame jeho pomoc a milosti, ktoré nám dáva najmä sviatosťami. Spoločenstvo s Duchom Svätým spočíva aj v poslušnosti na jeho vnuknutia. Svätý Pavol apoštol napísal: „Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme!“ (Gal 5, 25) Život podľa Ducha možno vyjadriť takto: Odmietať hriech a uskutočňovať lásku. Krstom a birmovaním si nás Duch Svätý vyvolil za živý nástroj svojho účinkovania vo svete. Preto všetci, ktorých napĺňa a vedie ... náboženstva.

Svätá Trojica a jej Znázornenie v Umení

Pre lepšie pochopenie vzťahu medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým, je užitočné pozrieť sa na to, ako bola Najsvätejšia Trojica znázorňovaná v umení. Tieto znázornenia nám môžu pomôcť vizualizovať si túto komplexnú teologickú koncepciu:

Tieto umelecké diela nám pomáhajú lepšie pochopiť a vizualizovať si Najsvätejšiu Trojicu a jej význam v kresťanskej viere.

tags: #hlava #cirkvi #boh #syn