Katedrála Najsvätejšej Trojice (alebo ľudovo Farský kostol) je rímskokatolícky farský kostol v historickom centre Žiliny. Je významnou pamiatkou na hranici pamiatkovej rezervácie. Nachádza sa na východnom okraji historického jadra mesta, nad Námestím A. Hlinku. Farský kostol Najsvätejšej Trojice v Žiline ustanovil za katedrálny chrám diecézy.
Počiatky a Vývoj Farského Kostola
Podľa najnovších archeologických výskumov stál žilinský farský kostol už v prvej polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom však pochádza až z roku 1400, keď bol zasvätený Panne Márii - „Pfarrkirche zum unsern lieben Frau". Pôvodný kostol mal zrejme charakter trojloďovej románskej baziliky. Jednoloďovú stavbu zakončili na východe polkruhovou apsidou a na západe vežou vysokou 51 metrov.
Históriu kostola sa podarilo ozrejmiť až archeologickým výskumom, ktorý sa v priestore južne od svätyne realizoval v októbri - novembri 2000 a v apríli až novembri 2001. Na základe zistení výskumu bolo zrejmé, že sa tu nachádzajú minimálne dve - tri stavebné fázy staršieho kostola, ktorý mal pôvodne nie polygonálnu, ani polkruhovú, ale pravouhlú svätyňu.
Významné udalosti a prestavby
Okolo roku 1530 dal vtedajší majiteľ Žiliny Burian Světlovský z Vlčnova postaviť vedľa kostola vežu ako pevnostný objekt. Pôvodne mala pomenovanie Nová veža. V polovici 16. storočia ozbrojenci lúpežných rytierov Jána Podmanického (+ 1545?) a jeho brata Rafaela Podmanického dva razy obsadili a vypálili Žilinu a kostol prebudovali na pevnosť. Vtedajší nitriansky sídelný biskup Zachariáš Rohožník-Mošovský (1542-1587) ho posvätil, ale už ako Kostol Najsvätejšej Trojice.
V roku 1678 pri požiari kostol celkom zhorel, ba roztopili sa aj zvony na Novej veži (dnešná Burianova veža). Kaplnku sv. Jána Nepomuckého na západnej strane kostola pristavili v roku 1762. Jej hlavným účelom bolo umiestenie Božieho hrobu. Vtedy dostali aj obe veže - veža farského kostola i Nová veža - rovnaké barokové strechy a na vežu kostola dali kríž.
Obrovský požiar zničil dňa 21. júna 1848 takmer celú Žilinu. Zhorela strecha kostola, obe veže i celé vnútorné zariadenie kostola. Dva malé zvony na hodinovej veži kostola ostali. Kríž z veže farského kostola spadol a cez strechu a klenbu prepadol až do krýpt, kde začali horieť rakvy. Z farského kostola ostala ruina. Pri požiari sa na Novej veži roztopili tri najväčšie zvony. Dielo skazy dokonalo zemetrasenie dňa 15. januára 1858. Pri tomto požiari zachránili z kostola sochu Panny Márie. Preniesli ju do kostola v Rosine a zakrátko do kostola vo Višňovom, kde ostala natrvalo.
Zničený kostol dal zrekonštruovať žilinský dekan-farár Andrej Lemeš s výdatnou pomocou nitrianskeho kanonika-lektora Juraja Tvrdého (1780-1865) a žilinského prepošta Štefana Tvrdého (1788-1862) i banskobystrického veľprepošta Juraja Budatínskeho, a to podľa plánov významného maliara a prírodovedca, profesora banskobystrického gymnázia, Jozefa Božetecha Klemensa (1817-1883), ktorý predtým pôsobil v gymnáziu v Žiline. Obraz na hlavnom oltári predstavuje Najsvätejšiu Trojicu, na bočných oltároch je Nepoškvrnené Počatie a Ukrižovanie a neďaleko vchodu je obraz sv.
Ďalší požiar vznikol v roku 1886, ktorý znova poškodil aj čerstvo zrekonštruovaný kostol - zhorela na ňom strecha. Farské zvony sa však podarilo zachrániť. V roku 1888 dostali obe veže - veža farského kostola i Nová veža - nové strechy. Charakter, ktorý má veža v podstate i dnes, dostala pri prestavbe v roku 1890. Podľa najväčšieho zvona na nej, ktorý vážil 2336 kg, dostala vtedy pomenovanie Burianova veža.
Prvá svetová vojna poznačila aj žilinské kostoly. V roku 1924 dostala táto veža šesť nových zvonov. Pri tejto príležitosti bola dňa 15. augusta v Žiline veľká slávnosť - Andrej Hlinka (1864-1938) posvätil zvony, ktoré ešte v ten deň vytiahli na vežu. Farský kostol dostal nový organ, ktorý vyhotovila firma Bratia Rieger v Krnove, v roku 1936.
V roku 1941 obstaral farský úrad pre fasádu kostola mramorovú sochu sv. Anny, ktorej autorom bol akademický sochár Fraňo Štefunko (* 1903) z Turčianskeho Svätého Martina. V rokoch 1941 a 1942 uskutočnili stavebnú úpravu Burianovej veže.
Ustanovenie za Katedrálny Chrám
Dňa 14. februára 2008 Svätý Otec Benedikt XVI. zriadil Žilinskú diecézu a za prvého žilinského diecézneho biskupa vymenoval Mons. doc. ThDr. Tomáša Galisa, PhD., dovtedy titulárneho bitského a banskobystrického pomocného biskupa. Farský kostol Najsvätejšej Trojice v Žiline ustanovil za katedrálny chrám diecézy. Mons. Tomáš Galis kánonicky prevzal úrad žilinského biskupa v Žiline dňa 15. marca 2008. Latinský názov diecézy určila Kongregácia pre biskupov v tvare „Dioecesis Žilinensis“.
Interiér a Výzdoba
Obraz na hlavnom oltári predstavuje Najsvätejšiu Trojicu a pochádza z roku 1697. Namaľoval ho Jozef B. Klemens v roku 1870. Ďalší obraz tohoto autora, Panna Mária, sa nachádza na ľavom oltári spolu so sochou sv. Jozefa a sv. Floriána a na pravom bočnom oltári je obraz Ukrižovanie. Pri vchode do kostola je socha sv.
Na kostole je pamätná tabuľa pripomínajúca rekonštrukciu objektu v roku 1942. V roku 2000 bolo pod farským kostolom odhalené súsošie sv. Cyrila a Metoda od sochára Ladislava Beráka.
Burianova Veža
Ďalšou dominantou mesta je Burianova veža, vysoká 46 m. Slúži ako zvonica, zvoní sa na nej tri krát denne a pred bohoslužbou. Stavbu postavil okolo roku 1530 vtedajší majiteľ Žiliny Burian Světlovský z Vlčnova. Pohľad na obe veže z Námestia Andreja Hlinku je pre Žilinu najtypickejší, je to symbol Žiliny.
Žilina 1971
Pravidelné bohoslužby vo Farskom kostole sv.
- Utorok: 6:30, 17:30, 19:00 (mládežnícka sv. omša)
- Nedeľa: 6:00, 8:00, 9:30 (detská sv. omša), 11:00 (mládežnícka sv. omša)
Pravidelné spovedanie vo Farskom kostole sv.
- Štvrtok: 6:30-7:00, 17:30-18:00 (pred 1. piatkom)
- Piatok: 6:30-7:00, 17:30-18:00 (1. piatok v mesiaci)
tags: #katedralny #chram #zilinskeho #biskupa