Rímskokatolícka farnosť Sikenica zohráva dôležitú úlohu v živote obce a jej obyvateľov. Tento článok sa zameriava na históriu farnosti, významné udalosti a historické pamiatky, ktoré sú s ňou spojené.
Obec Sikenica vznikla zlúčením dvoch obcí, a to Veľký Pesek a Trhyňa, ktoré dodnes tvoria jej miestne časti. K obci patrí aj osada Ágota a Jabloňovce. Prvá písomná zmienka o obci Sikenica je z roku 1295.
Život v obci je ovplyvnený prevažne poľnohospodárstvom. Kedysi obec preslávil chov oviec a pestovanie viniča. Niekdajšie oberačky s radosťou očakával aj skladateľ Franz Schubert, ktorý pôsobil v neďalekých Želiezovciach. V miestnej časti Veľký Pesek bola vyšľachtená jedinečná odroda viniča Pesecká leánka známa svojou typickou arómou a vôňou.
Charakter zloženia obyvateľstva prešiel početnými zmenami zapríčinenými osídľovaním nemeckými baníckymi rodinami z Handlovej (1816), ako aj presídlením v rámci výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne (1947).
Vývoj a udalosti vo farnostiach v okolí
Rímskokatolícka farnosť Jelenec
Rímskokatolícka farnosť Jelenec patrí do Nitrianskej diecézy - dekanát Zlaté Moravce. Nitrianska diecéza bola založená pápežom Jánom VIII. roku 880 bulou Industriae tuae a územne bola reorganizovaná 14. 2. 2008 dekrétom Kongregácie pre biskupov. Jej hlavnými patrónmi sú benediktínski pustovníci sv. Andrej-Svorad a Beňadik. Súčasným nitrianskym biskupom je Mons. Viliam Judák a pomocným biskupom Mons.
Jelenec do roku 1944 bol filiálkou farnosti Ladice. Kurácia Jelenec (Gímes) bola zriadená 4. februára 1944 oddelením od farnosti Ladice. Prvým správcom samostatnej farnosti Jelenec (Gímes) sa stal Aurélius Košinár.
Súčasnosť Farnosti Jelenec je národnostne zmiešaná obec s 2075 obyvateľmi, z nich je 450 maďarskej národnosti. V roku 1944, kedy vznikla samostatná farnosť, tu žilo 1350 katolíkov. Súčasťou farnosti Jelenec je filiálka Neverice s kostolom sv.
Významné Udalosti:
- 25. júna 2023: Na slávnostnej svätej omši generálny vikár Trnavskej arcidiecézy Róbert Kiss posvätil farský erb, farskú zástavu a pečať. Farnosť tak získala oficiálnu podobu symbolov.
- 14. septembra 2024: Na sviatok Povýšenia sv. Kríža sa vo farnosti Jelenec konala slávnostná posviacka obnoveného kostola Povýšenia sv. Kríža, slávili sa farské hody a farnosť si pripomínala 80. výročie vzniku farnosti. Pri tejto príležitosti farnosť získala vzácnu relikviu svätého Kríža, ktorá je vložená do Kríža na oltári. Do oltára boli vložené aj relikvie apoštolov sv. Petra a Pavla a sv.
Nitriansky diecézny biskup J. Ex. Mons. Viliam Judák pomazal krizmou oltárnu menzu a štyri konsekračné kríže na stenách kostola, incenzoval oltár a kostol. Na záver odovzdal správcovi farnosti vdp.
Správcovia Farnosti Jelenec od roku 1941
- 1941 - vdp. Aurélius Košinár - administr.
- 23.05.1944 - vdp.
- 25.01.1952 - vdp.
- 12.07.1962 - vdp.
- 22.06.1970 - vdp.
- 27.03.1975 - vdp.
- 18.09.1985 - vdp.
- 16.11.1990 - vdp. ThLic.
- 01.06.2005 - vdp. Mgr.
- 15.03.2010 - vdp. Mgr.
- 01.07.2011 - vdp. ThLic.
- 01.03.2017 - vdp. Mgr. Andrzej M.
- 01.07.2018 - vdp. Mgr.
- 01.11.2018 - vdp. Mgr.
Terajším správcom farnosti je vdp. Mgr.
Ďalšie Farnosti v Regióne
V okolí sa nachádza viacero rímskokatolíckych farností, ktoré zabezpečujú duchovnú správu a bohoslužby pre veriacich:
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Jelšovce
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Kalná nad Hronom
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Kamenín
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Kolárovo
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Kolíňany
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Komjatice
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Levice Sv.
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Lipová
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Ludanice
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Maňa J.
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Melek
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Nitra - Dražovce
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Nitra - Horné mesto
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Nitrianska Blatnica
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Nová Dedina
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Nové Zámky
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Obyce
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Podhorany
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Radava
- Rímskokatolícka Cirkev, farnosť Rastislavice
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Rybník
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Starý Tekov
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť sv.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Svodín
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Šaľa
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Topoľčany Nám. M.
Kostol v Bíni
Obec Bíňa (maďarsky Bény) na pravom brehu Hrona asi 20 km severne od Štúrova. Kostol tvorí výraznú dominantu, naviac stojí neďaleko hlavnej cesty. Oplotený areál je prístupný. Návštevu kostola je potrebné dohodnúť vopred.
Kostol dal ako súčasť dnes už zaniknutého kláštora premonštrátov postaviť niekedy okolo roku 1200 komes Omodej z rodu Hunt-Poznan. Išlo o reprezentatívnu stavbu, ktorá odrážala vysoké postavenie a bohatstvo Hunt-Poznanovcov i blízkosť neďalekého Ostrihomu - sídla uhorského kráľa i primasa. Dispozične ide o jednoloďovú stavbu - redukovanú baziliku.
Dominuje jej západná časť tvorená dvojvežovým priečelím, s o niečo neskoršie dostavanou predsieňou a úsekom empory. Tá sa napája na samotnú loď, ktorú na východe uzatvára svätyňa zložená zo štvorcového chóru a polygonálnej apsidy.
V 16. a 17. storočí územie Bíne aj s opusteným kláštorom ovládali Turci. Kláštorný komplex vyplienili v roku 1683 poľské vojská, pričom najviac utrpeli budovy samotného kláštora. Oprava sa uskutočnila až v rokoch 1722 - 32, kedy nanovo zaklenuli loď a predsieň a barokovo upravili okná na lodi, predsieni i bočných svätyniach. Netradične z južnej strany pristavali novú sakristiu. V tomto období zrejme zanikol samotný kláštor, z ktorého boli začiatkom 19.
Až v 19. storočí došlo k výrazným a dosť necitlivým stavebným zásahom. V roku 1861 peštiansky architekt Jozef Hild viedol opravu kostola, v rámci ktorej však nerešpektoval pôvodnú stredovekú stavbu a neuskutočnil tu ani stavebnohistorický výskum. Románsku predsieň dal zvýšiť o ďalšie podlažie, románske fasády a poškodené kameňosochárske detaily prekryl novou omietkou či dotvoril štukou miesto reštaurovania. To všetko v záujme "vylepšenia" románskeho vzhľadu stavby. Už v dobe realizácie vyvolala takáto oprava vlnu kritiky.
Aj preto sa v rokoch 1896 - 98 realizovala ďalšia obnova kostola pod vedením G. Druhá svetová vojna sa kostolu stala takmer osudnou. Dňa 27. marca 1945 výbuch zničil predsieň, takmer celú severnú vežu a hornú časť južnej veže, ako aj strechu lode. Napriek projektu obnovy, ktorý vypracoval architekt Alfér Piffl, bol napokon kostol opravený do nepôvodnej podoby. Predsieň bola rekonštruovaná aj s dostavaným druhým podlažím, navyše barokové kruhové okná v prízemnej časti predsiene boli nahradené združenými oknami románskeho štýlu. Tie však neboli výskumom doložené.
Status národnej kultúrnej pamiatky má kostol od roku 1963. Problémy so statikou však napriek predchádzajúcim úpravám riešili aj v 70. rokoch minulého storočia.
Vo svojej dobe bol v rámci celého Uhorska jednou z prvých stavieb s gotickými prvkami, ktoré sprostredkovali stavitelia arcibiskupského chrámu v neďalekom Ostrihome.
Kostol postavili zrejme na mieste staršej stavby, čo naznačujú objavy hrobov z 11. - 12. storočia a základov dvoch pilierov na mieste zaniknutého kláštora. Taktiež kanonické vizitácie z 18.
Kostol je unikátny svojou dispozíciou, keď západná časť tvorená predsieňou, dvojicou veží a emporou je dlhšia ako samotná loď so apsidami. Empora tu navyše tvorí akýsi prechod medzi dvojvežovým priečelím a loďou. Je o niečo užšia ako dvojvežie a o niečo širšia ako loď.
Trojica apsíd, imitujúca trojlodie z východnej strany, je na Slovensku taktiež netradičná. Centrálna apsida je tvorená siedmimi stranami 14-uholníka a bočné apsidy sú päťboké.
Najznámejším figurálnym motívom je tzv. lovecká scéna na hlavici severného polstĺpa v prednej časti empory, kde nájdeme dve mužské postavy. Prvá z nich drží v ľavej ruke na povraze levicu a v pravej zdvihnutej ruke dýku. Druhá postava znázorňuje lovca s napnutým lukom, ktorý mieri na skupinu zvierat tvorenú koňom, jeleňom, medveďom a psom.
Na západnom priečelí, zakrytý predsieňou sa nachádza taktiež bohato zdobený ústupkový portál. Do ústupkov sú tu vložené stĺpiky, ktorých hlavice zdobené v korintskom štýle i rastlinnými motívmi. Aj tu sa však nájde figurálna výzdoba v podobe atlanta alebo modliaceho sa človeka so zdvihnutými rukami zakrytého sčasti listom. Práve jeho zobrazuje poštová známka vydaná 2.
Súčasťou portálu bola podľa všetkého aj dvojica kamenných plastík levov. Horná časť hlavy jedného sa našla počas výskumu pri blízkej románskej Rotunde Dvanástich apoštolov. Štýlovo ide o dielo dieľne, ktorá zhotovila podobné levy pre portál katedrály v Ostrihome (tzv.
Vonkajšie fasády sú zdobené oblúčikovým vlysom a zuborezom, na veži nájdeme združené okná.
Pri kláštore stálo aj viacero menších kaplniek, jedna z nich, zasvätená sv. Kataríne, sa spomína v kanonickej vizitácii v 18. storočí a v roku 1827 ako kostol. Stála východne od kláštorného kostola a podľa všetkého zanikla pri zosuve pôdy podmytej tokom Hrona.
Archeologický výskum odkryl v obci ďalší kostol v časti Opátske/Apáti, ktorý odborníci datujú podľa vzácných kamenných fragmentov asi chórového zábradlia zdobených palmetovým ornamentom už do druhej polovice 11. storočia. Stál cca pol kilometra severným smerom v zaniknutej dedine Leánd a bol zasvätený sv. Mikulášovi. Išlo o pomerne veľkú jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou. Medzi odborníkmi sa objavil aj názor, že môže ísť o stavbu z 13.
V obci okrem toho bol aj pôvodný farský kostol, ktorý však doposiaľ neobjavili. Celkovo tu tak v 13.
Kostol patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi, ktorej slúži ako farský. Je v pomerne dobrom stave s vynovenými fasádami. V roku 2002 bolo obnovené západné priečelie.
Farnosť Mýtne Ludany
Prvá písomná zmienka o obci Mýtne Ludany je z roku 1075. Tu sa spomína pod názvom Villa Ludan. Z listiny sa dozvedáme, že Ludany boli spoločným vlastníctvom uhorského kráľa a zemanov Ladányi. Kráľ Gejza l. svoje pozemky v Ludanoch, päť popluží zeme, desať domov s otrokmi, s právom spoločného užívania ovocného sadu, lúk a háje s obcou dáva opátstvu vo sv. Beňadiku. Toto darovanie bolo potvrdené v listine pápeža Inocenta lll. z 15. mája 1209. Darovaný pozemok je polohovo totožný s dnešným majerom Dobogov.
Do polovice 14. storočia patrili Ludany do Hontianskej župy. V roku 1321 sa stáva Levický hrad hradom kráľovským. Kráľ Karol l. daruje hrad s panstvom svojej manželke Alžbete a Ludany sa stali súčasťou Levického hradného panstva, ktoré tu malo svoju mýtnu stanicu a trh. V roku 1395 dáva kráľ Žigmund levické hradné panstvo do majetku Lévaiovcov, ktorí tu panovali do roku 1553. V roku 1536 mali Mýtne Ludany 22 usadlostí, žil tu jeden obchodník a obuvník.
V roku 1554 bolo v dedine už 47 usadlostí, z toho bolo 11 stredných gazdovstiev, 16 malých gazdovstiev a 20 želiarskych rodín. V roku 1601 mala obec 67 domov. V priebehu tureckých vojen a hlavne v čase osmanskej ofenzívy v roku 1663 bola dedina spustošená. Po skončení tureckých vojen sa obec opäť zaľudnila. V roku 1715 mala 23 daňovníkov, mlyn a krčmu.
V roku 1828 tu bolo 102 domov a 604 obyvateľov, ktorí sa živili poľnohospodárstvom a chovom rožného dobytka. Majiteľmi statkov boli Esterháziovci a Schöllerovci. V roku 1900 mali Ludany 1323 obyvateľov. V roku 1938 -1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Po vojne v roku 1947 tu prebehla výmena obyvateľstva a na miesto vysťahovaných maďarských rodín sem bolo dosídlených 59 rodín slovenských repatriantov z Maďarska. V roku 1949 bolo založené JRD v Mýtnych Ludanoch ŠM na Dobogove.
Významnou pamiatkou Dobogova bola kúria z 19. storočia, z ktorej bolo riadené hospodárstvo, ktoré patrilo veľkopodnikateľovi Schöllerovi. Medzi pamätihodnosti obce patrí neskorogotický rímskokatolícky kostol upravený renesančne v roku 1570 a barokovo 1770. V roku 1785 bol postavený kostol reformovaný, tolerančný a veža z roku 1802. Kamenný mlyn a krčma z roku 1715. Vodovod bol zavedený v obci v roku 1966, plynofikácia v roku 1996. V obci funguje materská škola, v roku 1993 sa začala stavať základná škola s VJM, ktorá od roku 1999 do roku 2004 bola prevádzkovaná.
Prírodné krásy v okolí Sikenice
Okolie Sikenice ponúka aj prírodné krásy, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patrí aj Horšianska dolina.
Horšianska dolina
Najväčšie chránené územie v okrese sa nachádza v kat. území obcí Krškany, Horša, Kmeťovce a Žemberovce na rozlohe 326 ha. Rezervácia bola zriadená úpravou Ministerstva kultúry SSR dňa 30.10.1976 pod č. j. 7440/1976 - OP. Od 1. 1. 1995 podľa novej právnej úpravy premenovaná Štátna prírodná rezervácia na Národnú prírodnú rezerváciu.
Horšianska dolina sa zarezáva do vulkanického /sopečného/ podložia s výraznými 20 - 30 m vysokými skalnými stenami. Úzka kaňonovitá Horšianska dolina vznikla eróznou činnosťou potoka Sikenica vo vitrofyrických andezitoch a v spraši. Na dne doliny sú zachovalé jelšové aluviálne porasty s čremchou strapcovitou v krovinnom poschodí, svahy sú porastené teplomilnou vegetáciou lesostepného charakteru.
Z drevín sú tu prítomné - dub cerový, dub plstnatý, dub jadranský, drieň obyčajný, javor tatársky, javor poľný, bršlen bradavičnatý, jarabina brekňavá, viaceré druhy ruží a hlohov. V bylinnom poraste xerotermných spoločenstiev prevláda - kostrava padalmatská a lipnica drsná. Nájdeme tu aj suchokvet ročný, cesnak žltý, pochybok dlhostopkatý, rozchodník prudký, vzácnu taricu skladnú, sladič obyčajný a iné druhy.
Horšianska dolina nie je len najväčšou rezerváciou v okrese, ale je významná aj z hľadiska geomorfologického, botanického a samotný tok Sikenice aj z hľadiska hydrobiologického.
Na hlavnej ceste medzi Žemberovcami a Levicami je odbočka do obce Horša. Obec sa nachádza v tejto lokalite, čiže vchod do doliny nájdete na oboch koncoch obce.
Okrem toho, v obci Horša sa nachádza aj Evanjelický kostol. Základy tohto kostola sa položili v roku 1854, dokončený bol r. 1856 a posvätený r. 1857. V r 1899 bola k nemu primurovaná zvonica. Kostol bol vybudovaný v neskoro klasicistickom slohu. Klasicistický oltár je z roku 1770 so starším. obrazom preneseným z bývalej evanjelickej modlitebne v Devičanoch. Časť vnútorného zariadenia je z 18.
Asi 1 km južne od obce Drženice sa nachádzajú "Drženické vinice". Drženičania si tu na južnom svahu kopca Benkov Vrch vysádzajú vinič, nakoľko tu nezamŕza. Dnes sa tu nachádzajú viničné domčeky s pivnicami, mnohé len máloupravené alebo v pôvodnom stave z konca 19. a začiatku 20. storočia.
Zaujímavým miestom na oddych, či rybolov je "Drženický rybník". Rybník bol vybudovaný 1 km severne od obce Drženice na Devičianskom potoku na spojnici troch katastrov Drženice, Devičany a Bátovce na rozlohe 6,7 ha. V súčasnosti ho obhospodaruje Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Leviciach.
Obec leží 18 km južne od Levíc, 6 km severovýchodne od Želiezoviec, na západnom úpätí Ipeľskej pahorkatiny, v doline potoka Sikenica. Povrch chotára je rovinný až pahorkatinný.
tags: #rimskokatolicka #farnost #sikenicka