Program púte je pestrý a duchovne bohatý. V priebehu niekoľkých dní sa konajú sväté omše, adorácie, pobožnosti, krížové cesty, modlitby ruženca a katechézy. Mimoriadny dôraz sa kladie na sviatosť zmierenia, keďže spoveď je pre pútnikov dôležitou súčasťou ich duchovnej prípravy.
Program Svätých Omší a Liturgický Kalendár
Program svätých omší v Levoči je rôznorodý a zahŕňa rôzne liturgické slávenia počas celého roka. Tu je prehľad niektorých z nich:
- Svätá omša na Mariánskej hore: Pravidelne sa konajú sväté omše na Mariánskej hore, často so špeciálnymi hosťami a témami.
- Večerné sväté omše: Počas niektorých období sa večerné sväté omše konajú v gymnaziálnom kostole.
- Odpustové slávnosti: V gymnaziálnom kostole sa slávia odpustové slávnosti ku cti Panny Márie Kráľovnej.
Okrem pravidelných svätých omší sa konajú aj špeciálne liturgické slávenia, ako napríklad:
- VENI SANCTE: Svätá omša pri príležitosti začiatku školského roku.
- Večer milosrdenstva: Večerné stretnutia s témami pokánia a obrátenia.
- Fatimská sobota: Pobožnosti vedené rôznymi kňazmi.
- Vigília slávnosti Nanebovzatia Panny Márie: Modlitby, sviečkový sprievod a svätá omša.
Liturgický kalendár zahŕňa spomienky na svätých a sviatky počas celého roka. Medzi významné udalosti patria:
- Spomienka na sv. Ľudovíta IX., kráľa.
- Spomienka na sv. Moniku.
- Spomienka na sv. Augustína, biskupa a učiteľa Cirkvi.
- Spomienka na Mučenícku smrť sv. Jána Krstiteľa.
- Sviatok sv. Kláry z Assisi.
- Sviatok sv. Maximiliána Márie Kolbeho.
- Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie.
- Sviatok Premenenia Pána.
- Sviatok sv. Dominika.
- Sviatok sv. Terézie Benedikty od Kríža.
V prvopiatkový týždeň sa konajú spovede v rôznych kostoloch a kňazi navštevujú chorých a starých.
Aktuálny program svätých omší:
- Pondelok 29.: Celebruje Mons.
- Utorok 1.: Celebruje Mons.
- Streda 2.: Celebruje Mons.
- Štvrtok 3.: Celebruje Mons.
- Piatok 4.: Celebruje Štefan Hudáček z farnosti Podolínec.
- Sobota 5.: Celebruje Mons.
- Nedeľa 6.: Celebruje Mons.
V Bazilike sv. Jakuba sa konajú sväté omše pol hodinu pred každou omšou, vo štvrtok a piatok od 18:00.
Veža baziliky sv. Jakuba - Levoča
Bazilika Sv. Jakuba v Levoči
Chrám sv. Jakuba v Levoči (v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor) patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou.
Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla. Rímskokatolícky farský kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku. Bazilika aj jej interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965.
K najvýznamnejším klenotom patrí Chrám sv. Jakuba - mestský farský kostol, obsahujúci unikátnu zbierku stredovekých gotických krídlových oltárov, ktorých časť je zahrnutá do dvoch národných kultúrnych pamiatok. Málokto si uvedomuje, že zbierkou dvanástich gotických oltárov vlastnej proveniencie, stojacich zväčša na pôvodných miestach, sa môže v Európe pochváliť len Levoča a Bardejov.
Hlavný oltár je nielen dokonalým umeleckým dielom, ale aj najvyšším gotickým oltárom na svete. Okrem oltárov má Chrám sv. Jakuba ešte mnoho epitafov a iných umeleckých diel.
Chrám sv. Jakuba v Levoči - otváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa: 1000, 1030, 1100, 1130, 1200, 1300, 1330, 1400, 1430, 1500, 1530, 1600, 1630, 1700 hod.Zakúpením vstupenky prispievate na opravu Chrámu sv. Jakuba v Levoči. Upozornenie: Počas liturgických slávení v chráme nie je možné navštíviť katedrálu na účely turizmu.
História Chrámu sv. Jakuba
Doterajšia literatúra kladie vznik terajšieho Kostola sv. Jakuba zhruba do rokov 1290-1400. Vychádza sa pritom väčšinou len z rozboru architektonických prvkov. Je známe, že Levoča sa po prvý raz písomne spomína roku 1249 a že roku 1271 sa stala hlavným mestom - civitas capitalis - Spoločenstva spišských Sasov.
Podľa toho možno konštatovať, že dnešný Chrám sv. Jakuba bol postavený asi v rokoch 1330-1350 až 1370. Z tohto obdobia sa totiž zachovali nástenné maľby, ktoré predstavujú terminus ad quem.
Najstaršou prístavbou je kaplnka sv. Juraja umiestnená na severnej strane kostola. Vznikla asi roku 1390 ako pohrebná kaplnka košického mešťana Juraja Ulenbacha, ktorý bol v nej roku 1392 pochovaný.
Interiér Chrámu
V druhej polovici 15. storočia bola Levoča v najväčšom rozmachu. Interiér kostola už bol zariadený oltármi a mal aj organ. Krátko potom nastal veľký ruch v zariaďovaní kostola. Spôsobili ho nielen vynikajúce ekonomické podmienky mesta, ale aj skutočnosť, že mesto dostalo vysoko vzdelaných farárov, na čele s dr. Jánom Henckelom, významným humanistom.
V tomto období prichádza do mesta vynikajúci rezbár Majster Pavol z Levoče, ktorý je autorom mnohých výtvarných diel v meste a okolí. Možno povedať, že najvýznamnejšie diela, ktoré kostol má, vznikli práve v prvej štvrtine 16. storočia.
Levočská Púť 2025 a 30. Výročie Návštevy Sv. Jána Pavla II.
Tohtoročná Levočská púť sa uskutoční od 29. júna do 6. júla 2025 a ponesie výnimočný duchovný odkaz - 30. výročie návštevy svätého Jána Pavla II.
Program púte je bohatý na sväté omše, liturgie, modlitby i duchovné slávenia. Vrcholom bude slávnostná odpustová svätá omša v nedeľu 6. júla o 10:00, ktorú bude celebrovať Mons. Osobitná pozornosť bude patriť spomienkovému programu „30 rokov od návštevy sv. Jána Pavla II. v Levoči“, ktorý sa uskutoční v sobotu 5. júla o 21:00. Veriaci budú mať zároveň možnosť prijať sviatosť pokánia v dňoch 2. a 5.
V nedeľu sa uskutoční Deň farskej rodiny. Podujatie je zamerané na 30. výročie návštevy Sv. Otca sv. Jána Pavla II. v Levoči. Program nájdete na výveske, do pozornosti dávame: o 10:00 bude v Bazilike sv. Jakuba svätá omša obetovaná za rodiny farnosti (z tohto dôvodu bude svätá omša o 11:00 v našom kostole bez kázne pre deti) popoludní budeme spolu so sestrami vykupiteľkami ponúkať na námestí kávu; taktiež ponúkame možnosť vyskúšať si virtuálnu realitu.
Význam Levoče a Spiša
Slovensko je všeobecne známe ako krajina bohatá na rôznorodé prírodné krásy a mnohé historické pamiatky, týkajúce sa tak architektúry, ako aj maľby, plastiky a podobne. Zvláštne postavenie v rámci Slovenska má v tomto ohľade región, odpradávna nazývaný Spiš. Na jeho území sa rozprestierajú nielen takmer celé Vysoké Tatry, ale aj Slovenský raj, veľká časť Levočských vrchov, ako i Spišsko-gemerské rudohorie.
Historickou metropolou Spiša, jeho niekdajším administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom, je Levoča. Nachádza sa približne uprostred regiónu, na križovatke významných európskych obchodných ciest. V stredoveku jej početné výsady umožnili dostať sa medzi popredné európske mestá, mestá s veľkorysou urbanistikou, architektúrou i kultúrnym životom.