V dnešnom politickom prostredí, kde kultúrne vojny menia politický terén a odvádzajú pozornosť preč od otázok triednej nerovnosti, je dôležité analyzovať rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú politické rozhodnutia voličov. Jedným z takýchto faktorov sú názory cirkvi a ich vplyv na politické preferencie.
Vplyv kultúrnych vojen na politickú orientáciu
Kultúrne vojny menia politický terén a odvádzajú pozornosť preč od otázok triednej nerovnosti. A tak v Nemecku silnie viac konzervatívna a národná ako ľavicová Sahra Wagenknechtová a v Rakúsku v prieskumoch vedú radikálne pravicoví Slobodní, kým komunisti dosahujú skromné víťazstvá iba na nižších úrovniach (Graz, Salzburg).
Prehra Hillary Clintonovej a jej politické pozadie
Nie tak dávno svoje politické boje prehrali Jeremy Corbyn v Británii (2017) a Bernie Sanders v Spojených štátoch (2016). V oboch prípadoch išlo o dôsledok vnútrostraníckeho boja. V prípade Corbyna sa vplyvná časť strany usilovala o prehru v parlamentných voľbách namiesto víťazstva výrazne ľavicovo orientovaného kandidáta.
Už počas Mitterrandovej éry víťazila v Európe aj v Spojených štátoch pravica a po nich sa ľavica transformovala do Clintonovej, Blairovej a Schröderovej kapitálu naklonenej Tretej cesty, respektíve Nového centra. Corbyn, Sanders či Mélenchon sú produktmi nespokojnosti voličov s ľavicovými politikami.
Názory cirkvi a voľba Donalda Trumpa
Keď sa pozriete, kto volil Trumpa, mnohí si mysleli, že ide o sociálne bezprizorné „modré goliere“ zo zdecimovaného industrializovaného sektoru Rust Belt. No patria k nim aj kresťania zo zabezpečenej strednej vrstvy, ktorí sa cítia byť primárne ohrození libertínskou etikou, ktorú za Clintonovej a Obamovej éry právne čiastočne kodifikoval americký ústavný súd. Túto voličskú kombináciu sociálneho strachu zdola a hodnotového zneistenia strednej triedy v posledných voľbách nenahradil a nenahradí žiadny hipster z Kalifornie so svojimi kultúrnymi sloganmi. Nielen, ale tento súboj o udržanie oboch skupín voličov sa odohráva práve na pôde bytostných tém sociálnej demokracie.
V individualizovanom vzťahu k životu sú zbytočné komunitné spolky, odbory, ak nechcete hovoriť o cirkvi. Povedzme. Týmto spôsobom totiž sociálna demokracia vlastne sama ponúkla otvorený priestor pre pravicový populizmus, ktorý chce tradičný sociálny štát, o ktorý sa prestala sociálna demokracia starať. Ale v kombinácii s antidemokratickou identitou tvrdej ruky, ktorá dáva spoločnosti, kde chýba hodnotový kompas, istotu tvrdého poriadku a identity, čo je v modernom kapitalizme veľká ilúzia.
Sociálna demokracia prestala hovoriť o skutočných väčšinových zneisteniach svojich voličov: tie sa týkajú budúcnosti práce, istoty platu a perspektívy ochrany ľudí práce. Ale nielen toho: v postmodernom ťahu na elimináciu každého autoritatívneho vzťahu sa obeťou stávajú rovnako prirodzené neformálne autority. Tou prirodzenou autoritou už dnes nie je rodina ani manželstvo, už to nie je učiteľ v škole alebo policajt na ulici.
Klamstvá o sfalšovaných voľbách
Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že spochybňovanie integrity volieb podkopáva dôveru v demokraciu a môže viesť aj ku krvavým udalostiam. Najvýraznejším prípadom z posledných rokov je snaha o násilné obsadenie amerického kongresu zo 6. januára 2021, keď podporovatelia Donalda Trumpa zaútočili na Kapitol.
Ako môže náboženské presvedčenie ľudí ovplyvniť ich hlasovanie
Príklad Donalda Trumpa
Bývalý americký prezident odmietol uznať porážku a víťazstvo Joea Bidena, svojich fanúšikov vyzýval zvrátiť výsledky volieb. Keď po jeho mítingu vo Washingtone zaútočili na Kapitol, na niekoľko hodín sa odmlčal a nezastavil ich v násilnostiach. Jeho klamstvá o voľbách majú pôvod už v roku 2016, keď ako víťaz republikánskych primárok kandidoval proti demokratke Hillary Clintonovej.
Trump dva mesiace pred voľbami naznačil, že nemusí akceptovať prípadnú porážku. Vo voľbách napokon tesne zvíťazil, hoci dostal o takmer 2,9 milióna hlasov menej než Clintonová. V americkom volebnom systéme nerozhoduje celkový počet hlasov, ale takzvané hlasy voliteľov za jednotlivé štáty.
V tomto čase Trump, ktorý opäť získal republikánsku nomináciu, siahol po novej taktike spochybňovania volieb. Už od jari napádal korešpondenčné hlasovanie, označil ho za „z podstaty podvodné“. V júli - teda štyri mesiace pred voľbami - Trump opäť odmietol povedať, či by v prípade prehry uznal výsledky volieb.
Trump dokonca svojich podporovateľov explicitne vyzýval, aby prišli k urnám osobne. Podstata spočíva v tom, že vo volebnú noc sa korešpondenčné hlasy počítali ako posledné.
Zatiaľ čo spravodajské televízie vo volebnú noc informovali o tesných voľbách, v ktorých má tesne navrch Biden, Trump zhruba o druhej ráno vystúpil s prejavom. Odmietol priebežné výsledky a vyhlásil sa za víťaza: „Toto je podvod na americkom ľude. Reagoval tak na údajné nezrovnalosti vo voľbách, ktoré však nepodložil žiadnymi serióznymi dôkazmi.
Trump so svojím tímom vysvetľoval teóriu o zmanipulovaných voľbách sériou konšpirácií, ktoré sa sústreďovali predovšetkým okolo volebných zariadení.
Záver
Prehru Clintonovej ovplyvnilo viacero faktorov, vrátane kultúrnych vojen a názorov cirkvi. Pochopenie týchto vplyvov je kľúčové pre analýzu politických rozhodnutí voličov a pre budúce politické stratégie.
tags: #prehru #clintonovej #cirkev #je #spokojna