Kňazstvo je sviatosťou v katolíckej cirkvi. Delí sa do troch stupňov: biskupi, kňazi, diakoni. Boh si zvolil jeden z dvanástich kmeňov - Léviho kmeň - pre liturgickú službu a sám Boh sa stal jeho dedičným podielom. Kňaz má v cirkvi úrad a berie svoje povolanie vážne.
Kňaz je človek, ktorý verí, dúfa a miluje rovnako ako všetci ostatní. Potrebuje spoveď a sviatosti, ktoré udeľuje, rovnako ako ostatní veriaci. Nemá prednostné postavenie, ale je poverený úlohami vo svojej farnosti. Bude pôsobiť vo svete odcudzenom Bohu. Bude si vedomý, že nemá na všetko hotové a jasné odpovede. Kňaz má byť človekom s predobnutým srdcom, prameniacim z vnútornej slobody a sily. Stará sa o životy druhých, aj keď je sám ustatý...
Je požehnaním pre celú farnosť, keď veriaci ctia a chránia si spolu s mužmi česť a dobré meno svojho kňaza. Zároveň sa za nich modlí, za ich iniciatívam, za ich skryté hriechy, za zanedbanie dobra, za zlobu v osobnom i spoločenskom živote. Modlí sa za nich, za každodenné dobrá a milosti, za ktoré ľudia neďakujú, ale berú a prijímajú ich ako samozrejmé veci.
Kňaz v živote zažije množstvo zaťažkávacích skúšok, stretáva sa so surovosťou, zlobou, hlúposťou, drzosťou... Ale jeho prvoradým poslaním je konať z lásky k nim, k ich dušiam, z lásky ku Kristovi.
História Kňazstva
V minulosti mali kňazi veľkú váhu a ľudia im odplácali láskou a veľkým rešpektom. Dnes sa situácia zmenila, kostoly nie sú tak plné ako skôr a argumenty kňazov nie sú vždy presvedčivé. Kňazské povolanie sa dnes už neradí k vytúženým povolaniam a zároveň počty kňazov sústavne klesajú. Mnohí sa ku kňazom správajú s posmechom a pohŕdaním.
Príbeh Emauzských Učeníkov
Ježišova smrť zmietla ich nádeje a zanechala ich zúfalými, zmätenými a bezmocnými. Zdalo sa im, že svojej nádeje nedosiahnu do smrti, v smrti samotnej alebo cez ňu. Pre nich bolo pre všetko príliš neskoro, nič z prísľubu sa nesplní a všetko je skončené. Sú už len ex-učeníkmi mŕtveho proroka.
No zrazu, keď svoj príbeh skončia, začína rozprávať cudzinec, ktorý im dáva novú interpretáciu. Ježišova smrť nebola krachom jeho misie, ale jej dosiahnutím, splnením, zavŕšením. Zdá sa, že jeho výklad zabral a ich srdcia znova zapaľovať. Cudzinec súhlasí, lámu spoločne chlieb a vzkriesený Ježiš sa im dáva v lámaní chleba. Zrazu je piatok a všetko je to celkom iné.
Podobne ako emauzskí učeníci, aj my sa začneme pýtať: Kde tu je Boh? Záleží mu vôbec na mne? Má vôbec niečo zmysel? Je nejaké znamenie, že je blízko? Aj nám sa stalo čosi podobné: ťažká situácia, hľadanie zmyslu, tma. Ale tak ako emauzskí učeníci, zrazu začneme veci vidieť inak. Začneme načúvať Božiemu slovu a lámať spolu chlieb, aby sme sa priblížili k svojej budúcnosti s novou vierou v neho.
Tomášova Pochybnosť
Tomáš, ktorý pochyboval o zmŕtvychvstaní Ježiša, má zlé renomé. On pochyboval o tom, že oni, jeho spoluapoštoli, ho videli. On neveril a vlastne ani nie je pochybovač, len chce vlastnú skúsenosť a chce vidieť rany a jazvy, lebo vie, že falošných Ježišov je veľa. Tým kritériom sú rany a jazvy, ktoré sú kritériom hodnovernosti.
Iná sám Pán vie o všetkých vašich jazvách, ktoré sa udeľujú v prenasledovaniach a sú snahou o žitie lásky a obetavosti. My sa bojíme rán, ale na nich záleží. Rany sú. Ľudia nechápu obetavcov, lebo prikázaní nás ešte nerobí nasledovníkmi Krista.
Rožňavská Diecéza
Biskup Stanislav Stolárik stojí na čele diecézy, ktorá sa rozprestiera na veľmi rôznorodom území z geografického i kultúrneho hľadiska. Diecéza zahŕňa Horehronie, gemerské kraje s bohatou históriou, Novohrad a teda aj maďarsky hovoriacich veriacich, spišskú časť, Krompachy a Banskú Bystricu.
Mnohé kraje tejto diecézy sú považované za hladové doliny, na mnohých miestach s pádom veľkých zamestnávateľov klesla životná úroveň. Dôsledkom neexistujúcich ciest je malý pracovný trh a vyprázdnenie regiónu. No tí, čo tu ostali, majú svoje potreby a teda aj duchovné potreby. V tomto prostredí pracujú kňazi, ktorí cez týždeň v kostole občas nemajú nikoho, prípadne sú tam dvaja-traja. Je to zvlášť frustrujúce pre kňaza, ktorý má evanjelizačný zápal a nedostáva spätnú väzbu.
Kostol svätých Cyrila a Metoda v Terchovej
Od druhej polovice 30. rokov minulého storočia pociťovala Terchová akútnu potrebu väčšieho a priestrannejšieho Božieho stánku. Kostol svätého Martina už kapacitne dlhšie nevyhovoval, pretože Terchová mala začiatkom štyridsiatych rokov minulého storočia vyše 5 tisíc obyvateľov. Rozhodnutie o výstavbe nového kostola schválil cirkevný výbor pomerom hlasov 9:3. Po mimoriadne namáhavom vykopaní základov položili v roku 1942 základný kameň budovy nového Božieho stánku.
Slávnostné posvätenie nového terchovského kostola sa uskutočnilo 9. októbra 1949 za prítomnosti apoštolského administrátora Nitrianskej diecézy arcibiskupa Eduarda Nécseya. Po jeho boku koncelebroval kanonik Štefan Bitter, ktorý sa mierou vrchovatou zaslúžil o postavenie chrámu. Výnimočný akt konsekrácie si nenechalo ujsť množstvo veriacich, nechýbal dokonca ani filmový štáb!
Dňa 9. októbra 1949 bol posvätený nový Kostol svätých Cyrila a Metoda v Terchovej, do ktorého uložil ostatky (relikvie) svätých mučeníkov Klementa a Severína. Kostol je zasvätený ku cti svätých Cyrila a Metoda. V miestnom chráme sa nachádzajú relikvie svätca, ktorý priamo prepája ranokresťanské obdobie Ríma a prvých kresťanov s Kostolom svätých Cyrila a Metoda v Terchovej.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1942 | Položenie základného kameňa nového kostola v Terchovej |
| 1949 | Slávnostné posvätenie kostola svätých Cyrila a Metoda |
Svätí a Kňazi
- Svätý Bazil: Stal sa vyznávačom viery a jednou z obetí prenasledovania kresťanov ešte pred Diokleciánom.
- Svätý Eusébius: Biskup vo Vercelli, ktorý žil uprostred mesta takmer ako mních. Založil svojim kňazom komunitu a žil spolu s nimi život podobný mníchom.
- Svätý Gabriel od Bolestnej Panny Márie: Je patrónom kraja Abruzzo, je obľúbeným svätcom mládeže a maturantov.
- Blahoslavený Titus Zeman: Kňaz, ktorý bol prenasledovaný komunistickým režimom.
tags: #knaz #ktory #vidi #do #buducnosti