Dejiny Spišského Podhradia sú úzko spojené s minulosťou Spišského hradu a Spišskej Kapituly. Získané archeologické nálezy svedčia o osídlení územia mestečka a jeho blízkeho okolia už z praveku. Život v staršej dobe bronzovej dokladá materiál z miestnej časti Nad pivovarom a z chotárnej časti Dlhé. Z lokality Jarmarčisko pochádzajú nálezy z mladšej doby bronzovej. Aj na spomínanej lokalite Dlhé bolo zistené osídlenie z obdobia Veľkomoravskej ríše. Na lokalite Rybníček pri Jablonove bolo nájdené ohnisko a slovanské črepy z 9. a 10. st.
Spišské Podhradie bolo pôvodne sídliskom pod Spišským hradom a patrilo k Spoločenstvu spišských Sasov už v 14. st. Prvá známa písomná zmienka o Spišskom Podhradí pochádza z roku 1249, ale je zrejmé, že nemeckí kolonisti tu boli usadení už pred vpádom Tatárov roku 1241. Blízkosť Spišského hradu ako administratívneho centra Spiša spôsobilo, že Spišské Podhradie sa nevyvinulo na bohaté obchodné mesto, ale zostalo poľnohospodársko - remeselníckym mestečkom.
Spišské Podhradie z vtáčej perspektívy.
Mestské výsady a rozvoj
Mestské výsady a samosprávu Spišskému Podhradiu potvrdil roku 1271 kráľ Štefan V. a neskôr ďalší panovníci. Ladislav V. zvaný Pohrobok udelil mestu roku 1456 právo týždenného trhu. Od prvej tretiny 14. st. malo mesto nemocnicu. Právo na konanie trhov a jarmokov mu bolo udelené v rokoch 1433 a 1456. Pôdorys mesta sa postupne ustálil koncom 15. st., jeho podobu určili cesty okolo hradného kopca vedúce z Levoče do Prešova a Spišských Vlách.
Ústredný priestor medzi akoby vidlicou ciest tvorí nepravidelné námestie, okolo ktorého pokračuje ďalšia zástavba bočných ulíc. Už v roku 1321 sa spomína podhradský richtár a neskôr malo mesto aj zriadený magistrát. Jeho sídlom a správnym centrom mesta bola stará mestská radnica, renesančná stavba pochádzajúca z prvej polovice 16. st. Života mesta sa dotklo aj búrlivé 17. st., keď Slovensko bolo dejiskom opakovaných protihabsburských povstaní uhorskej šľachty. Spišské Podhradie neobišli ani živelné katastrofy a epidémie. Mor roku 1710 si vyžiadal životy 1600 obyvateľov mesta.
Roku 1772 za vlády Márie Terézie bolo Spišské Podhradie spolu s ostatnými zálohovými spišskými mestami znovu začlenené do Uhorska. V historickom jadre si pozornosť zasluhujú meštiacke domy s renesančnou dispozíciou väčšinou prestavané v 18. a 19. storočí. Priečelia týchto domov nesú stopy rôznych stavebných slohov od renesancie cez barok a klasicizmus až po historizujúce slohy druhej polovice 19. st.
Medzi svetskými stavbami vyniká Stará radnica (č. 281) - renesančná budova z roku 1546, reštaurovaná v 18. st., s erbom mesta v nadpražnom štíte. Významnou stavebnou pamiatkou v meste je románsky kostol s gotickými a neskôr klasicistickými prestavbami a s gotickým krídlovým oltárom z roku 1500 v interiéri. Židovská obec si postavila začiatkom 20. st. synagógu. Dominantou námestia je Mariánsky stĺp. Na barokovom stĺpe z prvej polovice 18. st. je kamenná plastika Immaculaty s nárožnými krútenými volútami.
Na mieste stredovekého špitálu vzniká v druhej polovici 17. st. kláštor milosrdných bratov, ktorí tu zriadili nemocnicu. Kláštor prešiel v prvej polovici 18. st. barokovou úpravou. Na miestnom cintoríne, okolo ktorého vedie chodník na Spišský hrad, sa nachádzajú vzácne umelecké diela od sochára A.
História osídlenia hodnotenej časti Hornádskej kotliny je úzko spätá s travertínovými kopami a zasahuje až do 5. tisícročia pred Kristom. Koncom 2. st. po Kristovi tu život náhle ustal a obnovil sa až po 900 ročnej prestávke. Obyvatelia okolitých obcí žili od začiatku 11. st. pod vplyvom feudálnej závislosti na Spišskom hrade. Ich hlavným zamestnaním bolo pastierstvo, chov dobytka a neskôr poľnohospodárstvo a drobné remeselníctvo. Významný vplyv v oblasti duchovného života mala na miestne obyvateľstvo Spišská Kapitula. Spišské Podhradie je jedným z miest, v ktorom sa stretli za storočia ľudia viacerých náboženských kultúr.
Cirkevné pamiatky Spišského Podhradia
Cirkevným centrom katolíkov je farský kostol Narodenia Panny Márie. Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie - pôvodne farský jednoloďový kostol bol postavený po roku 1258. V rokoch 1462 - 1497 kostol prestavali, pristavali bočnú kaplnku a opevnili kamenným múrom s hranolovou vstupnou bránou. V roku 1794 vyhorel. V rokoch 1824 - 1825 loď s presbytériom klasicisticky prestavali. Z vnútorného zariadenia sú najvzácnejšie štyri gotické tabuľové obrazy z pôvodného hlavného oltára a gotický krídlový oltár Panny Márie (pôvodne sv. Kataríny) z roku 1521. V oltárnej skrini je ústredná plastika Panny Márie. Maľby boli reštaurované v roku 1906 a celý oltár v roku 2009. Vzácnosťou je aj gotická bronzová krstiteľnica z roku 1390 od zvonolejára Jána Weygela zo SNV. Kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí je vsadený do ohradeného priestoru, do ktorého vedie vstupná brána, pôvodne gotická a upravená v priebehu 17. a 18. storočia.
Kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí.
Kláštor a kostol Milosrdných bratov - je pôvodným stredovekým špitálom spomínaným v roku 1327, v rokoch 1653 - 1658 bol prestavaný a rozšírený. Po roku 1671 bol odovzdaný do správy milosrdných bratov, ktorí v rokoch 1727 - 1736 komplex kostola s kláštorom rozšírili o dva meštianske domy a celý zbarokizovali. Vnútorné priestory najstaršej časti kláštora a jednoloďový priestor kostola sú zaklenuté hrebienkovými krížovými klenbami. Na fasáde kostola nad vstupom je v štukovom orámovaní baroková maľba sv. Jána Nepomuckého a sv. Mikuláša, v maľovanej kortuši nápis s chronostikonom 1636. Vnútorné zariadenie kostola pochádza prevažne z 18. a 19.st, hlavný oltár z roku 1737 v strede s obrazom Oslávenia sv. Jána z Boha od M.
Evanjelický kostol cirkvi augsburského vyznania - klasicistický, bol postavený v rokoch 1799 - 1808, renovovaný v roku 1889. Ide o sieňovú stavbu s náznakom kríženia so segmentovým uzáverom a vstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami, priestor v krížení českou plackou. Trojosové štítové priečelie je členené zdvojenými pilastrami a vstavanou vežou. Polkruhovo riešený vstup a okná. Ornamentálna výmaľba pochádza z roku 1889. Z obdobia stavby kostol a pochádza aj oltár. Stred oltára tvorí obraz Krista na Hore olivovej od J.Czauczika. kazateľnica je klasicistická zo začiatku 19. st. krstiteľnica je pseudogotická z konca 19.st. na mieste pôvodnej klasicistickej, dnes umiestnenej v sakristii. Organ je z konca 19.st. patronátne lavice sú klasicistické zo začiatku 19. st. Radové lavice súčasné so stavbou kostola. Tabuľa z roku 1617 bola prenesená do priestoru po chórom. Maľovaný epitaf s vyobrazením donátorov a s liturgickými textami z konca 18. st. obraz Ukrižovanie je barokový z druhej polovice 17. st., obraz Obetovanie Izáka je neskorobarokový z konca 18. st. litografické portréty ev. kazateľov, pôsobiacich v poslednej tretine 17. st. sú z polovice 19. Na cintoríne je kaplnka sv. Kríža, klasicistická zo začiatku 19. st. na oltári je obraz Ukrižovaný od J. Czauczika z obdobia okolo roku 1835. Na cintoríne sú štyri figurálne náhrobníky (rodiny Luxovcov a Harmaattovcov) od sochára A.
Stará radnica - Mariánske námestie č. 6 - je renesančným dvojpodlažným objektom postaveným v roku 1546, reštaurovaný bol v rokoch 1785 - 1786, obnovený a prefasádovaný v prvej tretine 20. st.. Na fasáde sa zachoval renesančný portál v supraporte so znakom mesta.
Mariánsky stĺp - barokový z roku 1726, reštaurovaný v roku 1861 a naposledy v roku 2009, zábradlie z prvej tretiny 20. st. Kamenná plastika Immaculaty stojí na stĺpe s trojuholníkovým podstavcom s nárožnými volútami s rastlinnými reliéfmi.
Synagóga bola postavená roku 1905 v neskoroklasicistickom slohu s prvkami inšpirovanými orientálnou architektúrou. Obdĺžniková budova s trojosovým priečelím, zdôrazneným atikou a hranolovitými nárožiami.
Erb Spišského Podhradia má pôvod v 15. st. a patrí do heraldicky osobitne cennej skupiny tzv. hovoriacich erbov, čiže keď sa obsah štítového znamenia kryje s názvom mesta. Spišské Podhradie sa kedysi volalo Kirchdorf. Nevylučuje sa však aj možnosť, že ide o symbol niektorého zo svätcov, ktorých atribútom je kostol položený na dlani.
Spišské Podhradie zohralo v minulosti veľký význam v dejinách Spiša. Bolo to bohaté remeselnícke mesto, patriace do zväzku XXIV spišských miest. Nemecké pomenovanie mesta „Kirchdrauf“ (cirkevný dvor) alebo „Kirchdorf“ naznačuje, že sa jednalo o mesto, ktoré sa vyznačovalo mimoriadne silnou cirkevnou činnosťou, pravdepodobne aj pre jeho bezprostrednú blízkosť so Spišskou Kapitulou. Naozaj, mimoriadne veľký počet chrámov v meste je toho dôkazom.
Zaniknuté kostoly a kaplnky
Kostol Najsvätejšej Trojice, nazývaný slovenský, podľa kanonických vizitácií spracovaných historikom a vtedajším miestnym farárom Jozefom Hradským, nachádzal sa v priestore medzi kostolným dvorom a II. Archeologické výskumy vedené Františkom Javorským však potvrdili omnoho cennejší nález a ním je chrám sv. Kríža, datovaný do začiatku 13. storočia. Skúmaná plocha sa nachádza na severnom okraji dvora farského kostola tvoriaca betónovú ohradu vybudovanú pri výstavbe autobusovej zastávky.
Na základe nameraných hodnôt a na základe archeologického nálezu sa dá precizovať poloha kostola, jeho polovica, pretože severná časť základov je pod komunikáciou autobusovej stanice a taktiež jeho orientácia východ - západ, dĺžka cca 23 m a šírka lode kostola 14 metrov. Archeologické sondážne práce potvrdili, že základy kostola sú budované z lomového kameňa, spájané maltou. Môžme sa domnievať, že náhrobný kameň, uložený vo veži farského kostola, mohol byť uložený pôvodne vo vnútri chrámu sv. Kríža, nakoľko zrejme pochádza aj z toho istého obdobia a jeho znázornenie kríža, ktoré patrí medzi najstaršie, ak nie vôbec najstaršie stvárnenie na Spiši, umocňuje ideu úcty k Najsvätejšiemu krížu, ktorému bol zasvätený spomínaný chrám. Archeológ František Javorský zaraďoval však tento náhrobný kameň ešte pred 13. storočie, čím by táto hypotéza viac neobstála.
Farský kostol obklopovali ešte tri kaplnky: sv. Doroty z roku 1456, sv. Jána Krstiteľa nazývaná cintorínska z roku 1487 a nakoniec kaplnka sv. Okrem toho sa v meste nachádzal ešte jeden kostol sv. Alžbety Durínskej z roku 1399 a bol súčasťou najstaršieho mestského špitála, spravovaného augustiniánmi eremitmi a ktorý dal na vlastné trovy postaviť podhradský farár Henchmann v roku 1327. Kláštor so špitálom fungoval až do rolu 1555, kedy pri protestantskej reformácii prešiel kláštor so špitálom do súkromných rúk a zanikol. Na jeho činnosť neskôr naviazali milosrdní bratia, ktorí si na inom mieste postavili chrám sv.
Súčasný chrám Narodenia Panny Márie
Súčasný chrám Narodenia Panny Márie je podľa Hradského v poradí už tretím chrámom. Tento spišský historik zastával názor, že prvá písomná zmienka o Spišskom Podhradí je z roku 1147 pod názvom Sancta Maria, odvodené od prvého chrámu zasvätenému Panne Márii, ktorý bol podľa neho postavený ešte pred tatárskym vpádom (1241-1242). Nakoľko nevieme, odkiaľ Hradský získal tieto informácie, môžme sa historicky opierať o známu prvú zmienku o tomto meste až z čias po tatárskej horde a síce z roku 1249. Kostol postavili po roku 1258. O niečo staršia je kostolná veža, z prvej polovice 13. storočia, pôvodne románska, prestavaná prevažne v klasicistickom slohu.
Treba však povedať, že veža pôvodne nebola spojená s chrámom a patrila do vlastníctva mesta a nie fary. Hranolová románska veža je podklenutá krížovou klenbou s pravouhlým rebrom, zbiehajúcim do konzol štvrťkruhového profilu. Na fasáde veže sa zachoval románsky zuborez s oblúčikovými vlysmi, s nárožnými lizénami a bifoliami (takmer identické s vežami katedrály; pravdepodobní sú tí istí talianski majstri, ktorí stavali prepoštský chrám sv.
Chrám Narodenia Panny Márie z roku 1258 bol v roku 1470 prestavaný na gotický dvojloďový, predĺžený a rozšírený o presbytérium rovnako ako prepoštský chrám sv. Martina. Podľa historikov Hradského a Špirka podhradský farský chrám bol najväčším dvojloďovým chrámom na Spiši. Jeho najväčším skvostom bol hlavný oltár Panny Márie s dvanástimi tabuľovými maľbami z rokov 1493-1494 pochádzajúci z domácej spišskopodhradskej dielne. Kostol od roku 1551 spravovali evanjelici až do roku 1674, kedy bol opäť prinavrátený katolíkom. V roku 1693 sa preto vykonala podrobná kanonická vizitácia, ktorá eviduje 7 oltárov.
V roku 1747-1751 došlo k opravám kostola a hlavný oltár konsekrovali roku 1748 po jeho drobnej úprave. Oltár pretrval veľký požiar mesta a kostola v roku 1794, kedy v meste zhorelo 295 domov. Osudným pre farský chrám sa stalo ničivé zemetrasenie a povodeň v roku 1813, ktorá staticky narušila tak dvojloďový chrám ako aj samotnú vežu. Vežu, poškodenú požiarom už v roku 1819 opravili, kostol však bol natoľko poškodený, že Kráľovská komora nariadením z roku 1824 prikázala kostol zbúrať. V rokoch 1825-1829 postavili na jeho miesto dnešné priestranné jednolodie ako provizórium. Podľa údajov Hradského je dnešný kostol o tretinu menší ako pôvodná stredoveká stavba.
Interiér chrámu
Najcennejšou súčasťou chrámu je už spomínaný bývalý hlavný oltár z rokov 1493-1494. Žiaľ nezachoval sa nám celý, iba plastika Panny Márie, nachádzajúca sa vľavo od triumfálneho oblúka a z pôvodných dvanástich tabuľových krídlových malieb šesť z nich sa nachádza v SNG v Bratislave. Neskorogotický krídlový hlavný oltár rozobrali až pred zbúraním starého kostola v roku 1824. Po dostavbe dnešného objektu oltár už nezostavili, nakoľko súčasný chrám mal slúžiť iba ako provizórny.
Okrem toho kostol zásluhou Hradského získal v roku 1853 nový rozmerný obraz Narodenia Panny Márie od Adama Vajlera (olej na plátne, rozmery 250×230), ktorý ochudobnený o svoju neorománsku oltárnu konštrukciu zdobí dodnes hlavné priečelie chrámu. Každá ďalšia možná rekonštrukcia spišskopodhradského hlavného krídlového oltára bola neúspešná o to viac, nakoľko sochárske súčasti oltára, ktoré boli uložené vo farskej budove, v roku 1856 spolu s ďalšími 160 domami zaľahli popolom.
Rozmer jednej tabule pohyblivého krídla je na výšku 133 cm a na šírku 142 cm. Rozmer tabule z pevného krídla je na výšku 133 cm a na šírku 138,5 cm. Celé pohyblivé krídlo meria na výšku 295,5 cm a na šírku 160,5 cm. Podľa krídel odhadujeme výšku skrine cez 300 cm, šírku skrine so sochami na 321-325 cm a šírku celého retabula na 642-650 cm. Tieto rozmery si treba plne uvedomiť; iba vtedy je možné nadobudnúť predstavu o obrovskej oltárnej konštrukcii, ktorá nie je samoúčelovým svedectvom významu vlastného oltára, ale ako všetky hmotné doklady o stredovekej spoločnosti, dokumentuje význam mesta, jeho filozofickú, kultúrnu a hospodársku orientáciu.
Stred oltárnej skrine tvorili podľa popisu v kanonickej vizitácii z roku 1693 tri hlavné sochy: Madona s Ježiškom (zachovaná naľavo od triumfálneho oblúka vo farskom kostole), po jej pravici sv. Ladislav a po ľavici sv. Štefan. V niké oltárnej skrine sa nachádzali malé sošky 4 svätíc: sv. Barbory, sv. Margity, sv. Doroty a sv. Na pravej strane sa nachádza výjav Útek do Egypta a Martýrium sv.
Bývalý hlavný krídlový oltár je považovaný za jeden z najväčších diel stredovekého maliarstva na Slovensku vôbec. Vo farskom chráme na jeho ľavej strane vzadu sa nachádza ešte jeden veľmi vzácny gotický krídlový oltár, datovaný do roku 1521. Je to oltár sv. Barbory, aj keď ústrednou sochou je Panna Mária, Matka múdrosti a Kráľovná panien. Tento oltár bol v roku 1906 doplnený novou neogotickou predelou so sochami sv. Štefana a sv. Ladislava. Krídlové tabuľové maľby malých rozmerov znázorňujú panny mučenice zo 4. storočia: sv. Barboru, sv. Uršulu, sv. Margitu a sv. Genovéfu. Na zatvorených tabuľových maľbách sú znázornené sv. Kristína, sv. Dorota, sv. Petronella a sv. Krstiteľnica je z druhej polovice 15. storočia.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #spisske #podhradie