Kostol Všetkých svätých v Humennom: História, Architektúra a Súčasnosť

HUMENNÉ - Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých - národná kultúrna pamiatka je významnou sakrálnou stavbou, ktorá sa nachádza v centre mesta Humenné. Bývalý františkánsky kláštor, dnes farský rímskokatolícky kostol, je najvýchodnejšie položená gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky.

Kostol Všetkých svätých v Humennom

História Kostola

Z historických dokumentov sa dozvedáme, že už v prvej polovici 14. storočia odvádzal pápežský desiatok farár kostola sv. Petra v Humennom (de Humunna). Tento záznam je prvým písomným doložením Humenného s kostolom sv. Petra, ktorý spoľahlivo poukazuje aj na existenciu Humenného ešte pred 13. storočím.

Kostol a fara v Humennom však neboli situované v priestoroch dnešného kostola. Vtedy stred Humenného tvorilo obdĺžnikové námestie, z ktorého vychádzali malé ulice. Na námestí stál i farský kostol sv. Petra s farou. Nevieme či ho dali postaviť Petenovci (šľachtický rod Zemplínskej stolice z 13. storočia), alebo vznikol až po roku 1317.

Náboženský život v Humennom prehĺbilo aj účinkovanie františkánov, ktorí prišli do Humenného v 14. storočí na podnet Drugethovcov. Žobravá rehoľa sv. Františka z Assisi stavala kostoly a kláštory spravidla pri mestských hradbách a tam, kde ich nebolo (prípad Humenného), postavila kostol a kláštor mimo centra, mimo námestia. Vybudovali ho v 14. a 15. storočí. Dá sa povedať, že mariánska úcta, ktorá tu bola od nepamäti, sa ešte prehĺbila. K tomu prispelo neskôr aj horlivé jezuitské pôsobenie a založená Mariánska kongregácia.

Františkáni boli nútení odísť z Humenného pre blížiacu sa reformáciu, ale stihli ešte zachrániť oltárny obraz Panny Márie. Obraz sa dostal do kláštora v Starej Vsi v Poľsku. Keď sa františkáni vrátili r. V roku 1787 starobylý farský kostol úplne vyhorel a bol zbúraný. Písomnosti o založení farnosti sa stratili akiste pri požiari v r. 1787. Isté je len toľko, že v r. 1684 Ladislav Haburay, jágerský kanonik a hlavný dekan v okrsku pri rieke Uh, sa stal humenským farárom.

Archívne dokumenty nepriamo posúvajú existenciu rímskokatolíckej farnosti pred rok 1322.

Drughetovci po príchode do Humenného osadili na svojom panstve cirkevný rád františkánov, ktorí za prispenia svojho zemepána vybudovali gotický kostol, ktorí zasvätili Panne Márii a zo severnej strany pristavali poschodový trojkrídlový kláštor, ktorý spolu s kostolom uzatváral rajský dvor. Z roku 1456 máme priame dôkazy o existencii kláštornej školy.

Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Hlavnou príčinou bol zdá sa veľký požiar, ktorého dôsledkom bol kostol a kláštor zničený. Roku 1539 bol postavený farský kostol Všetkých svätých. V dôsledku šírenia reformácie bol však už na konci 16. storočia v rukách protestantov.

Keď v roku 1778 vyhorel rímskokatolícky farský kostol, farským chrámom sa stal jezuitský chrám a fara sa presunula do kláštora, keďže jezuitský rád bol v tom čase zrušený. Kostol všetkých svätých sa už neobnovil a kamene požili židia na stavbu svojej synagógy (1795).

Farský chrám (bývalý františkánsky a jezuitský) prešiel opravou a maľbou a bol vysvätený 10.11.1940.

Architektúra Kostola

Františkánsky kostol Panny Márie v Humennom predstavoval pomerne veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálne ukončeným presbytériom. Išlo o gotický sakrálny objekt, ktorý v priebehu storočí prešiel viacerými stavebnými úpravami. Jednotlivé architektonické prvky, ako napr. klenba v presbytériu a kružby v oknách datujú kostol do prvej polovice 15. storočia. Klenba v kostolnej lodi je už renesančná a vznikla v 17.

Kostol v roku 1529 vyhorel a bol opravený. V roku 1642 k nemu pribudovali južnú kaplnku, ale už v roku 1676 opäť vyhorel. Opravili ho však až koncom 1. tretiny 18. storočia. V roku 1765 zaklenuli loď a postavili organový chór. V roku 1911 vymenili pôvodné trojlístkové a plamienkové kružby gotických okien za verné kópie a upravili štít vstupného priečelia na spôsob štítov zo 14.

Samostatný kostol je jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončenou svätyňou - presbytérium a zachované architektonické prvky ju datujú do 15. storočia. Neskorogotická sieťová klenba na vyžliabkovaných štíhlych rebrách je pri styčných bodoch opatrená drobnými kruhovými svorníčkami. K severnej strane lode je pristavená veža k južnej kaplnke. V lodi sú barokové krížové klenby na nástenných pilieroch a klenba kaplnky je dokladom barokovej pseudogotickej klenby so štukovými rebrami, tvoriacimi gotické hviezdice.

Vnútorné zariadenie v pseudogotickom prevedení je z prelomu 19. a 20. Hlavný oltár je v sanktuáriu nad troma schodmi. Na štyroch stĺpcoch z červeného mramoru spočíva ťažká kamenná menza. Na menze spočíval novogotický z dreva krásne vypracovaný oltár, zhotovený Jozefom Riffeserom Altábauer. St. Ulrich grodan Tirol (Rakúsko) rok 1900. Celý oltár zobrazuje maďarských sv. patrónov, ako Panne Márii vzdávajú hold: Sv. Štefan, kráľ, Sv. Ladislav, kráľ, Sv. Imrich, kráľ, Sv. Alžbeta, kráľovná a Blah. Margita z rodu Arpádovcov. Po bokoch sú Sv. Gerard a Sv. Asrik. Oni doniesli z Ríma Svätoštefanskú korunu a korunovali Svätého Štefana za prvého kráľa Maďarska. V strede oltára je dvojité tabernákulum pre monštranciu a pre cibórium separátne.

Oltár Panny Márie Karmelskej bol zhotovený v Tirolsku v roku 1900. Celý je z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu a je v kostolnej lodi na pravom boku. V strede oltára je umiestnená kamenná socha Panny Márie Karmelskej. Po bokoch sú: Sv. Anna a Sv. Terezka, ktoré spočívajú na stĺpcoch z červeného mramoru.

Oltár Sv. Jána Nepomuckého, ktorý je umiestnený v kostolnej lodi na ľavom boku, je celý z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu. Vrchnú časť spájajú osem stĺpcov z červeného mramoru. V strede oltára je socha Sv. Jána Nepomuckého. Napravo od nej sa nachádza socha Sv. Antona Paduanského a socha Sv. Bonifáca naľavo. Všetky sú z bieleho kameňa. Pod menzou sú uložené relikvie Sv.

Kazateľnica bola zhotovená v Tirolsku roku 1900. Spodná časť je z kameňa a umelej kameniny, celá v novogotickom slohu. Vrchná časť baldachýnu je z dreva. Je to jemná rezbárska a kamenná práca s piatimi plastickými obrazmi.

Oltár Sv. Kríža je novogotický, zhotovený z kameňa v Tirolsku v roku 1900. Zobrazuje Sv. Kríž, na kríži bez korpusu je prevesené plátno po sňatí Ježiša. Pod krížom je pieta, po bokoch dvaja adorujúci anjeli, a pod menzou Boží hrob. Celý oltár je umiestnený v separátnej gotickej kaplnke, spojenej s kostolnou loďou. Pod klenbou sa nachádza plastický erb s dátumom 1734 Ren. Po boku oltára sa nachádza jedna mramorová čierna doska s dlhším latinským popisom a dvoma erbami a druhá drevená tabuľa s nápisom: „Fundatum Sacrum Menstruale pro defunctis Comitibus Drugeth hm.

Severná stena kostola a trojkrídlová stavba kláštora vytvárajú ústredný dvor - rajskú záhradu. Dvojpodlažná budova zachováva vo svojom pôdoryse a interiéroch staršie architektonické prvky zo 17. a 18. storočia.

Vstup do kostola je na západnej strane, hneď vedľa kláštora. Západné priečelie tvorí trojuholníkový hladký štít s vypadlinami, ukončený krížom. V predsunutej predsieni je vstupný portál so slepím tympanónom a dvoma slepými oknami, ktoré sú ukončené lomenými oblúkmi, sú tu zachované aj gotické nábehy lomeného oblúka portálu. Strecha je v priečelí ukončená krížovou kyticou.

Na priečelí chrámu sa nachádzajú dve lomené okná, jedno je zdobené kružbou v tvare trojlistu, zatiaľ čo druhá kružba je v tvare dvojplamienku, pod každou kružbou sú dve mníšky oddelené jedným prútom. Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom, ktoré je ukončené polygonálnym uzáverom. Na tejto streche si môžeme povšimnúť vežičku sanktusník. Ďalšou dominantou je zvonicová veža, ktorá má po obvode lomené okná s kružbami. Na južnej strane sa nachádza jedna bočná kaplnka so sedlovou strechou a polygonálnym uzáverom.

Po obvode kostola môžeme vidieť oporné piliere so strieškou, jedenkrát členené. Gotické okná majú lomený oblúk, ich kružba je v tvare trojlístku alebo dvojplamienku, pod nimi sa nachádzajú dve mníšky oddelené jedným prútom, celé okná sú zdobené vitrážou.

Vitráže okien sú dielom akad.

Neskorogotická hviezdicová klenba v závere presbytéria je tvorená vyžliabkovanými štíhlymi rebrami v ďalších dvoch poliach je klenba sieťová. Niektoré styčné body rebier sú opatrené drobnými štítkami. Rebrá sú ukončené na konzolách ihlancovitého tvaru, na jednej z konzol je tiež štitok.

V západnej časti lodi sa nachádza baroková kruchta s varhanmi.

Kostol Všetkých svätých je gotická sakrálna stavba situovaná v severozápadnej časti mesta Humenné, ktorý bol v čase svojho vzniku na okraji mesta. Ide o najvýchodnejšie situovaný gotický kostol na Slovensku.

Terajší kostol nám predstavuje veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálne ukončenou svätyňou. Stavba kostola pochádza z gotického slohu. Jednotlivé architektonické prvky, ako napr. klenba zachovaná vo svätyni a krúžky okien, datujú kostol do prvej polovice 15. storočia. Hviezdicová klenba má vyžľabené rebrá a v jej strede, vždy pri krížení rebier, sú umiestnené malé štítky s jednoduchými rozetami.

Kláštor je pripojený ku kostolu na severnej strane a vytvára s ním jednotný celok. Podľa použitých stavebných hmôt možno kláštor považovať za starší, pretože tento typ kláštorných stavieb sa nám uchováva v priebehu niekoľko storočí. Celé vnútorné zariadenie je pseudogotické a vzniklo v druhej polovici 19. storočia. Tri zaujímavé obrazy sú umiestnené v kláštornej chodbe vedúcej do sakristie.

Rekonštrukcia Kostola Všetkých svätých

V interiéri rímskokatolíckeho Kostola Všetkých svätých v Humennom sa v týchto dňoch realizujú rekonštrukčné práce. Z tohto dôvodu je chrám pre veriacich v súčasnosti zatvorený.

Ako uviedol dekan František Mariňák, príprava na obnovu interiéru gotickej stavby trvala viac ako rok. Keďže kostol je národnou kultúrnou pamiatkou (NKP), farnosť na nej spolupracovala s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove.

Rekonštrukcia sa začala len pred pár dňami, napriek tomu je už tam nainštalovaná vzduchotechnika. Súčasťou projektu je aj výmena elektroinštalácie, svetiel či ozvučenia. Zároveň sa v kostole inštaluje kamerový systém.

Chrám sa okrem funkčných vylepšení dočká aj estetického vynovenia. Rekonštrukciu zakončia maliarske práce a položenie novej dlažby. Obnova pamiatky by mala byť ukončená do konca októbra tohto roka. Projekt je financovaný aj z verejných zdrojov.

Rekonštrukcia Kostola Všetkých svätých v Humennom

Mesto Humenné sa nachádza na severe východu Slovenska a je súčasťou Prešovského kraja. Svojou rozlohou 42 km² patrí k menším mestám na Slovensku, no napriek tomu má okolo 35 000 obyvateľov.

Humenné vzniklo zo starej slovanskej osady pri rieke Laborec. Nájdené artefakty však dokazujú, že územie mesta bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvá písomná zmienka o Humennom pochádza z roku 1317.

Najvyhľadávanejším turistickým objektom mesta je renesančný kaštieľ s rozsiahlym parkom. Jeho história siaha do začiatku 14. storočia a je nepochybne spätá s rodom Drugethovcov, neskôr Csakyovcov a Andrássyovcov. Kaštieľ bol niekoľkokrát prestavaný a rekonštruovaný.

Medzi kuriozity mesta patrí socha dobrého vojaka Švejka. Legendárna postava z románu českého spisovateľa Jaroslava Haška vás privíta svojím dobromyseľným úsmevom priamo na hlavnej železničnej stanici.

V Humennom existovali rôzne náboženské komunity, vrátane rímskokatolíkov, gréckokatolíkov, evanjelikov a židov.

tags: #kostol #vsetkych #svatych #humenne #prijimanie #fotografie