Na tvrdení, že psy sú nesmierne lojálne stvorenia sa zrejme zhodneme všetci. Je to taktiež jedno z najinteligentnejších, najvernejších a najodvážnejších psov na svete. Experiment ScienceDirect o psom správaní ukázal, že časť mozgu spojená s radosťou a pozitívnymi emóciami sa rozžiarila, keď pes ucítil svojho majiteľa. Je to niečo podobné, ako to funguje aj medzi ľuďmi.
Nemecký ovčiak je o niečo väčší ako prostredná veľkosť, značne pretiahnutý, silný dobre svalnatý. Stavba tela mu umožňuje veľkú vytrvalosť, pružnosť a primeranú rýchlosť. Chôdza je ľahká, voľná, temperament živý.
Spolok pre nemecké ovčiaky (Verein fúr Deutsche Schäferhunde, skratka SV ) bol založený 30.septembra 1899 a jeho prvým sídlom bol Wandsbeck pri Hamburgu. Sotva vtedy niekto tušil, že sa rodí organizačná základňa a odrazový mostík plemena, ktoré bude po celom dvadsiatom storočí na celom svete patriť medzi najrozšírenejšie plemena psov.
V súčasnej dobe zo všetkých psov, používaných najrôznejšími orgánmi, je asi 95% nemeckých ovčiakov. Nemecký chovatelia svojho ovčiaka dôkladne, zámerne a cieľavedome vyberali a šľachtili pre mnohostranné účely, väčšinou policajné a vojenské. Dokonca pred prvou svetovou vojnou pruské ministerstvo vojny zakázalo vývoz nemeckých ovčiakov určitých krvných línií.
História a vývoj plemena
Celé stáročia existovali v rôznych oblastiach Nemecka miestne pastierske psy. Ich typ a stavba tela sa menili v súlade s terénom a spôsobom práce s dobytkom. V kopcovitých oblastiach na juhu sa vyvinula odolná rasa pracovných psov s dlhými končatinami a mocnými zadnými nohami, absolútne nevyhnutnými pri pohybe hore a dolu strmým svahom pri zháňaní stáda. Naopak, na rovinách severného Nemecka sa vyžadoval atletický typ psa s dlhým krokom, vhodný na nekonečne úmorné chodenie po veľkých plochách v teréne.
Pokiaľ chov nemeckého ovčiaka spočíval len na pastvinách, na vonkajšok sa nedbalo. Najskôr, keď sa chovu ku koncu minulého storočia ujali športoví chovatelia, išlo sa za chovateľským cieľom a hľadal sa súlad medzi výkonnosťou a zovňajškom. Z dedinských psov sa začali vyberať psy tvarovo dobre stavaní, pekného vzhľadu, so vzpriamenými ušami a vlkošedou hrubou srsťou.
Durynský ovčiak bol šľachovitý, hrubý, ojedinele vlkošedej farby, s mäkkými ušnicami , poväčšine chybne noseným chvostom. Wurtenberský ovčiak sa vyznačoval väčšou výškou ( až 60 cm ), pevnejšou kostrou, dobre tvarovanou záďou , ľahčím krokom a dobre neseným šabľovitým chvostom.
Pastvín ubúdalo a bolo nebezpečie, že ovčiarsky pes stratí svoje uplatnenie. Stal sa však pravý opak. Rozšírenie nemeckého ovčiaka po celej zemeguli bolo obdivuhodne rýchle. V plemennej knihe z roku 1880 nieje zapísaný ani jeden nemecký ovčiak. V druhom zväzku sú pod označením ovčiarskych psov zapísané len kólie, vtedy práve dovezené z Anglicka. Nemecký ovčiak v zápisoch chýbal.
V roku 1882 boli na výstave v Hannoveri vystavený dvaja nemecký ovčiaci. Až do roku 1891 sa toto plemeno vyskytovalo na verejnosti ako vzácnosť. Neskôr, keď bol v roku 1891 vypracovaný prvý predbežný štandard a bol ustanovený spolok PHYLAX, začal sa chov nového plemena rýchlejšie rozvíjať.
Iniciátorom, organizátorom a duchovným tvorcom moderného nemeckého ovčiaka je rytmister Max von Stefanitz spolu s dr. Arthurom Meyerem. Týto tvorcovia na samom začiatku stanovili pre chov nemeckého ovčiaka zásadnú líniu, ktorá nezmenene platí dodnes. Nemecký ovčiak je všestranne pracovný pes a pre jeho praktické upotrebenie musí byť usmernené chovateľské a výcvikové dianie.
Hneď po svojom vzniku Spolok organizoval nielen pastierske súťaže, alebo i súťaže pre všestranné služobné použitie a výsledok bol, že už do roku 1901 bol nemecký ovčiak zaradený do služieb verejných orgánov.
Pokiaľ chov nemeckých ovčiakov spočíval len v rukách pastierov, bol zameraný čisto jednostranne, bez vyšších zámerov, bez širšieho prehľadu, primitívne. Pastieri nemali odborné chovateľské znalosti, hlbšie porozumenie ani prostriedky , aby chov pozdvihli k vyšším métam.
Vzhľad a štandard plemena
Veľkosť hlavy je úmerná veľkosti tela, napriek tomu ,aby nebola nápadne veľká a nemotorná. Pri celkovom pohľade sa nám javí suchá, medzi ušami mierne široká. Čelo spredu len málo klenuté bez, alebo len slabo naznačenou ryhou uprostred. Tváre vybiehajú zo strany v celkom malom zaguľatení, bez toho, aby vyčnievali dopredu. Lebka prechádza v tlamu volne šikmým sklonom, nie náhlym čelným sklonom.
Tlama je klinovitá, špicatá, dlhá, suchá a silná, pysky napäté, suché, dobre priľahlé. Nosný chrbát rovný, takmer rovnobežný s čelnou kosťou. Oči sú stredne veľké, mandľovité, trošku šikmé, nevystupujúce, farby pokiaľ možno tmavé. Uši stredné, pri koreni široké, vysoko nasadené, vztýčené, nahor vybiehajúce v ostrú špičku, dopredu postavené.
Tu i tam sa tiež vyskytujú uši polovztýčené ( preklopené , ako má kólia ( škotský ovčiacky pes ), a však stojatým ušiam dáme vždy prednosť. Psy, ktorý sa používajú k stráženiu stád, môžu mať uši akékoľvek, my sa však snažíme vypestovať psy len so vztýčenými ušami. Pristrihnuté alebo zvislé uši úplne zavrhujeme.
Chrup je veľmi silný nožnicovito zapadajúci. Krk silný, svalnatý, dobre vyvinutý, prostredne dlhý, bez volnej kože na hrdle a bez laloku. Prsia hlboké, nie príliš široké, rebra ploché, brucho mierne vyťažené. Chrbát rovný, silno vyvinutý. Dĺžka trupu môže byť väčšia ako než výška v pleciach. Zavrhujeme psy s krátkym chrbátom na vysokých nohách.
Potrebnej obratnosti dosahuje ovčiak dobrým zauhlením zadných končatín . Ramena dlhé, šikmo postavené, ľahko priľahlé k trupu, dobre svalnaté. Kýty široké so silným svalstvom, stehna značne dlhé, pri pohľade zo strany šikmo zbiehajúce k dlhej holeni. Laby zaguľatené, krátke, dobre uzavreté, klenuté. Chodidlá veľmi tvrdé, Pazúre krátke, silné, obyčajne tmavo zafarbené.
Chvost siaha až k pätnému kĺbu. Na konci často tvorí ku strane nahnutý záhyb. V kľude visí dolu miernym oblúkom, pri rozčúlení alebo pri chôdzi ohýba sa silnejšie dohora, nikdy sa nemá prekláňať cez kolmicu. Taktiež sa nesmie niesť priamo alebo stočene nad chrbátom. Tu i tam sa vyskytujú chvosty od narodenia zakrpatené. Tieto psy však nepoužijeme na plemeno.
Farba čierna, železito šedá, popolavá, červenožltá, červenohnedá, buď jednofarebná alebo s pravidelnými červenohnedými až bielošedými znakmi. Ďalej čisto biela, alebo biela s primiešanými tmavými škvrnami, taktiež tmavo pálená, čierny nádych na šedom, žltom, červenožltom alebo svetlohnedom podklade s príslušnými znakmi, ďalej tzv. vlčie sfarbenie ( pôvodné sfarbenie divokého psa ). Na prsiach a bežcoch dovoľuje sa biely odznak. Podsada je vždy svetlo zafarbená okrem čiernych psov.
Srsť. Všetky tri druhy sa vyznačujú hustou, tesne priľahlou podsadou, ktorej nemecký ovčiak ďakuje za svoju odolnosť pred počasím.
Nemecký ovčiak ako pracovný pes
For ďalší vývoj chovu nemeckého ovčiaka bolo preto prospešné, že sa jej ujali športoví chovatelia združení v chovateľskom Spolku pre nemeckých ovčiakov, ktorý s ďalekým výhľadom vypracoval chovateľské zásady a smernice, zaviedol plemenárske záznamy, prísne skušobné poriadky a moderné výcvikové metódy.
Najstarším nemeckým ovčiakom, o ktorom sú chovateľské záznamy, je pes Pollux, ktorý vyšiel z otca Rolanda a matky Courage. Obaja rodičia boli neznámeho pôvodu. V samom začiatku, ako už vieme bola stanovená dôležitá zásada, že nemecký ovčiak je všestranne pracovný pes. Tato zásada trvá dodnes.
Výcvik a charakteristika
Nemecký ovčiak je jedno z najinteligentnejších plemien vôbec. Ich silná ochranárska povaha a potreba neustáleho premýšľania si od majiteľov vyžaduje dôslednú výchovu a stimuláciu.
Zdalo sa, že pre plemeno, u ktorého je hlavným vodítkom výkon, nebudú s exteriérom žiadne zvláštne starosti. Takéto myšlienky by boli mylné. Po prvej svetovej vojne bol nemecký ovčiak prevažne vysokonohý. V porovnaní s dnešným nemeckým ovčiakom bol krátky, v hrudníku podpriemerný a v zauhlení strrmý. Hľadala sa preto náprava.
Približne asi v rokoch 1936 až 1938 nastalo znateľné zušľachtenie tohto plemena. Chovateľská práca smerovala k vyšľachteniu neobyčajne krásnych psov. Zašlo sa však tak ďaleko, že sa títo psy správnemu zjavu nemeckého ovčiaka začali odcudzovať.
Dodatočne sa poznalo, že sa stala chyba, ktorá mala byť včas rozpoznaná a riešená. Niektorí chovatelia si mysleli , že netypický zjav je žiadúci smer, tento odklon ešte utvrdzovali. Zauhlenie pánvových končatín sa prisudzuje Sigbertovi von Heidengrund a jeho synovi Baldechovi v. Befreiungsplatz rovnako tak i slabosť hlezna, ktorá z nich vychádza.
Znaky, ktoré boli žiadúce, aby sa odstránili a skoršia vysokonohosť, sa prehnaly a pritom sa zabudlo, že nemecký ovčiak musí zostať všestranne pracovným psom. Najhoršia bola skutočnosť, že týto psy pôsobili harmonickým dojmom a cez svoju masívnosť boli elegantní.
Prechod z vysokonohosti k nízkonohosti priviedol chov do kritického štádia, kedy bolo nutné zásadne rozhodnúť, akým smerom má chov ďalej ísť. Na jednej strane sa podarili dospieť k neobyčajne elegantnému a impozantnému zjavu, ktorý však narušoval pracovnú upotrebiteľnosť. Na druhej strane tu bola zásada, že nemecký ovčiak je psom pracovným. Tá vyžadovala, aby sa tvrdo vynucovalo všetko, čo pracovná spôsobilosť, predovšetkým vytrvalosť, znižuje.
Presadil sa pracovný typ. Dospelo sa k záveru, že cieľom chovu musí byť pes zodpovedajúci štandardu. Masívny, príliš ťažký pes na krátkych nohách, u ktorého odstup trupu od zeme sa javí menšia než hĺbka hrudníka, bol uznaný za nežiadúceho.
Vysokonohý typ z doby pred a po prvej svetovej vojne, rovnako ako druhý pól, masívny a preuhlený pes z doby pred druhou svetovou vojnou a po nej, boli vtedy zavrhnutý. Pre praktickú potrebu nebol vhodný ani príliš vysoký nemecký ovčiak so strmými končatinami, ani príliš ťažký a preuhlený.
Je nutné sa držať zlatej strednej cesty a mať stále na pamäti, že pracovný pes musí byť suchý, šľachovitý, stredne veľký a stredne silný bez zjavných vád. Musí mať správny pomer dĺžky k výške s rovným, krátkym a pevným chrbátom. Tieto vzájomné vzťahy ovplyvňujú správny chod končatín. Ovčiak je klusajúci pracovný pes, ktorý musí mať priestorný, tesne nad zemou prebiehajúci rytmický pohyb, ktorý vyplýva predovšetkým z pevného chrbáta.
Správny chod končatín vzniká len vtedy ak je predok a zadok v správnom pomere sily vývinu a zauhlenia. Dôležitý je tak isto dobrý pomer medzi silou kostí nôh a silou trupu. Trup býva často v pomere k sile nôh príliš ťažký.
Nesúlad vzniká vtedy, keď sa ta či ona časť stavby predimenzuje a stane sa neúmernou. K ujasneniu, že sa exteriér dostal z cesty, sa dospelo v roku 1948, keď bolo rozhodnuté, že príliš mohutný hrudník a predhrudie, slabá záď a slabé osvalené stehná sú vadou, ktorých sa treba vyvarovať. Psy s týmito chybnými znakmi mali byť naďalej na výstavách viditeľne nižšie posudzované s výhľadom, že postupom času budú z chovu úplne vyradení.
Nieje bez zaujímavosti, že sa Švajčiari zorientovali v nastavajúcej situácií dokonca prv než v NSR a NDR. Taktiež americký nemecký ovčiak sa hneď po druhej svetovej vojne presunul na stredne silný typ. Rovnako tak v Japonsku v tejto dobe víťazili stredne silní psy Roland von Teglerforst a Eitel v. Burg Fassanenthal importovaní z NDR.
Odklon od ťažkého typu sa postupne presadzoval po celom svete. Presun nemeckého ovčiaka od jedného extrému ku druhému názorne ukazuje, akú dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní chovu majú rozhodcovia a ich správna predstavivosť ideálneho typu. Extrémne odchýlky os štandartného typu a niektoré degeneračné zjavy vyvolali požiadavku, aby chov nemeckého ovčiaka bol osviežovaný prílivom tzv. starej, stádovej krvi.
V oboch nemeckých štátoch sú v prítomnej dobe nemeckí ovčiaci taktiež u stád, takže žijú v pôvodnom životnom prostredí, z ktorého plemeno vzišlo. Predstavujú preto prostriedok proti degeneráci. Obrazne sa hovorí, že títo stádoví nemeckí ovčiaci sú prameňom večnej mladosti plemena., aký nemá žiadne iné súčasné plemeno.
Slabý, ale nepretržitý príliv stádovej krvi prebiehal v oboch zmienených štátoch. Bežne sú známe niektorí vynikajúci stádoví víťazi, hlavne Lustig v.d. Mutterherde, Nestor v. Wiegerfelsen, Woradon Saaletal a ďalší. Táto krv nepriamo prenikla aj do nášho chovu , kde 23. 03. 1999 bol upravený štandard nemeckého ovčiaka podľa F.C.I. štandard - Nr. 166/23.03.
Dysplázia bedrových kĺbov
Kyčelní kloub je kloubem kulovým a tvoří jej hlavice stehenní kosti a jamka pánve, dále kloubní vazy, pouzdro, na jeho pevnosti se podílí další struktury, svaly, šlachy. Pánevní jamka (acetabulum) je místem styku 3 pevně srostlých pánevních kostí (kyčelní, sedací, stydké). Za normálních okolností zapadá hlavice stehenní kosti do acetabula velmi pevně, tj. rtg obrys hlavice stehenní kosti přesně sleduje obrys jamky (je kongruentní), kloub je normoplastický.
Při dysplazii je kloub volnější a hlavice stehenní kosti částečně nebo úplně vypadává (subluxuje až luxuje) z jamky. Termín dysplazie obecně označuje špatný vývin, dysharmonii vývinu, oproti normoplazii označující správný vývin. Při dysplazii je kloub méně stabilní, stává se bolestivým, nestabilitou dochází k nepřiměřené zátěži styčných kloubních chrupavčitých ploch, napínání vazů a svalů lokalizovaných v oblasti kloubu způsobuje artrotické změny, tj. vznik neplnohodnotné chrupavky v místě nepřiměřené zátěže, v místě úponů vazů a kloubního pouzdra dochází ke kalcifikaci struktur.
Tyto se rentgenologicky jeví jako výrůstky (osteofyty) tj. nepružné tkáně, jejichž namáhání dále způsobuje bolest, snižuje se hybnost kloubu. Příčiny a patogeneze (kaskáda patologických změn) vzniku dysplazie KK nejsou zcela známy, ale jak vyplývá z již popsaných, jsou multifaktoriální (mnohočetné). Dnes se jeví, že klinický stav není dán apriori dysplazií acetabula v okamžiku narození, jako geneticky naprogramovaného vzniku špatně utvářené mělké jamky (statický pohled).
Výzkumy u novorozených štěňat ukazují, že vytvořený chrupavčitý model KK, který postupně s věkem osifikuje (kostnatí) z osifikačních center, je v okamžiku narození tvarově plnohodnotným kloubem s normálně utvořenou hlubokou jamkou, a to i u jedinců u nichž se později vyvine dysplazie.
Dnes se jeví, že jednoznačně limitujícím faktorem pro vznik následné dysplazie je pasivní laxita tj.“volnost“, neboli možnost přiměřeně působící silou odtáhnout od sebe hlavici a jamku do určité vzdálenosti. Pokud stupeň laxity je velký, dochází pak biomechanickou zátěží k přestavbě původního chrupavčitého modelu (k takzv. patologické remodelaci) a následně k vzniku stavu dysplazie, která má nadále dynamický charakter.
Je patrno, že laxita jako primární faktor pro vznik dysplazie je výslednicí celé řady předcházejících příčin a faktorů tj. na jedné straně kvalitativních vlastností kloubních a kolem kloubních struktur (geometrické -např. Dysplazie kyčelních kloubů je tedy jednoznačně vývojové multifaktoriální onemocnění s tkzv. polygenní dědičností, tj.
V současnosti jednou z více možností stanovení fenotypického projevu a nejvíce používanou metodou je rtg obraz utváření a souvislosti hlavice a jamky při ventrodorzální (VD) extenzní projekci umožňující hodnotícímu zařadit plynulý nález (od naprosto perfektního kloubu k subluxaci až k úplné luxaci s naprosto plochou téměř chybějící jamkou, s různým projevem degenerativních artrotických ...
Ako naucit psa zaradit sa k nohe 2023
Zaujímavosti o nemeckých ovčiakoch
- Najnižší pes je čivava.
- Najmenší psík na svete je dlhosrstá čivava Boo Boo z amerického štátu Kentucky.
- V marci 1865 bullteriér menom Pinč dosiahol neuveriteľný rekord, keď za 36 min.
- Podľa Guinessovej knihy rekordov je najväčším psom Hercules plemena anglický mastif.
- Najdlhšie psie uši merajú 34,9 cm a 34,2 cm.
Najznámejší rebríček inteligencie vypracoval kynológ a psychológStanley Coren. Testoval najznámejšie plemená a samozrejme konzultoval so špičkovými kynológmi a chovateľmi. Z každého plemena testoval množstvo jedincov a z priemerného počtu získaných bodov zostavil rebríček inteligencie psích plemien. Ten samozrejme nie je exaktný, vychádza z priemerných údajov. V tomto rebríčku ide hlavne o cvičiteľnosť psov, nie o ich inteligenciu ako takú všeobecne. Niektoré plemená sú napríklad tvrdohlavejšie ako iné, takže cvičiteľnosť je dajme tomu tu nižšia, ale nemusí byť nižšia aj inteligencia.
Na výcvik týchto plemien potrebujú majitelia najviac trpezlivosti.
| Poradie | Plemeno |
|---|---|
| 1. | Nemecký ovčiak |
| 2. | Borderská kólia |
| 3. | Doberman |
| 4. | Sibírsky husky |
| 5. | Jack Russell |
| 6. | Čau-čau |
| 7. | Afganský chrt |
Ako si vybrať správne plemeno psa
Čo by ste mali zvážiť pri výbere plemena psa? Ako si vybrať psa, ktorý nám bude najviac vyhovovať? Aké vlastnosti psov sa oplatí venovať pozornosť, aby bol spoločný život ľahký a šťastný?
Obrovské množstvo psích plemien môže prevalcovať každého, kto si plánuje kúpu psa - najmä toho prvého. Povieme vám teda, na čo by ste si mali dávať obzvlášť pozor, aby ste seba alebo svojho psa neurobili nešťastnými. Pretože aj tu - rovnako ako vo vzťahoch s ľuďmi - je správne prispôsobenie kľúčom k úspechu. Dokonalé plemeno neexistuje, ale existuje dokonalé plemeno pre daného človeka.
Psí temperament - gaučák alebo športovec?
Väčšina psov potrebuje cvičenie, ale rozsah dopytu po cvičení sa dramaticky líši. Sú psy, ktorým stačí pokojná prechádzka 2-3x denne a zvyšok dňa radšej strávia na posteli alebo na gauči vedľa svojho majiteľa. Druhou skupinou sú psy, ktoré majú dušu športovca a ohnivý temperament. Takíto psi sa musia povestne „prebehať“ - potrebujú obrovské množstvo pohybu, hier a atrakcií.
Oplatí sa presne skontrolovať, o aký typ činnosti majú najväčší záujem - pretože kým Border kólia s najväčšou pravdepodobnosťou bude tráviť čas tréningom agility, Afgánský chrt chce, aby sa rozbehli obrovské plochy a Boxer bude jednoducho podporovať aktívnu hru - len aby upútal pozornosť.
Časová spotreba - koľko času budete môcť venovať svojmu psovi?
Každý pes si vyžaduje pozornosť, takže každý, kto plánuje psa, si naň musí vyhradiť čas - na prechádzky, hru a úpravu. Sú však plemená, ktoré tento čas potrebujú oveľa viac ako iné - najmä tie, ktoré si vyžadujú starostlivú starostlivosť, napr. Pri plánovaní psíka s dlhou srsťou si treba vyhradiť aj viac času na... upratovanie - psy dokážu zhadzovať obrovské množstvo srsti.
Plemená vyžadujúce starostlivosť: Yorkshirský teriér, Čau-čau, Papilon, Maltézsky psík, Pudel.
Plemená s minimálnymi nárokmi na starostlivosť: Francúzsky buldog, Bígl, Doberman, Nemecký ovčiak.
Na veľkosti psa záleží!
Nemýľte sa, na veľkosti psa záleží. Najmä ak hľadáme psa na bývanie. Na veľkosti psa - a teda aj na váhe a sile - záleží aj vtedy, keď plánujeme kúpiť zvieratko, ktoré budú na prechádzky brávať aj deti či starší ľudia. Veľkosť psa môže tiež ovplyvniť hlučnosť zvieraťa - menšie plemená sú zvyčajne hlučnejšie.
Otvorenosť k iným zvieratám - odvážny pes nie je pre každého
Toto je kľúčový bod pre tých, ktorí plánujú mať viac ako jedno domáce zviera - pretože koniec koncov, pes sa musí hodiť nielen majiteľovi, ale celému domu. Zatiaľ čo zvyčajne väčšina psov v jednom dome môže vychádzať so psami aj mačkami, existujú psy, ktorým to ide lepšie a niektorí s tým majú problémy. To isté platí aj o vzťahoch na prechádzkach s úplne cudzími psami a mačkami.
Náklady na chov psa - dôležitý aspekt pri výbere psa
Aj keď sa posledné hľadisko priamo netýka vhodnosti majiteľa, aj to sa oplatí brať do úvahy pri výbere správneho plemena. Hoci láska a priateľstvo sú na nezaplatenie, nedá sa poprieť, že chovať psa stojí peniaze! Najmä veľký pes, ktorého plánujeme kŕmiť tým najkvalitnejším krmivom.
Blondi - sučka Adolfa Hitlera
Nebola hrdinkou druhej svetovej vojny. Nebojovala v prvej línii. Blíži sa koniec vojny. Je 29. apríl 1945 a Hitler sa dozvedá o potupnej smrti svojho talianskeho spojenca Benita Mussoliniho. Sovietska armáda sa blíži a veľký vodca je v koncoch. Nevie ako ďalej. Tuší však, že sa blíži koniec - definitívny. Sučka nemeckého ovčiaka Blondi však stojí pri ňom. Oddane na neho hľadí a čaká, čo príde. Netuší, čo všetko sa za posledné roky dialo vo svete. Tak ako každý pes, verí svojmu pánovi, nech je akýkoľvek.
Hitler dostáva strach a prijíma konečné rozhodnutie. Účinok kyanidu draselného skúša na svojom miláčikovi. Chce si byť stopercentne istý, že nepadne do rúk nepriateľskej armáde. Sám však svoju štvornohú priateľku otráviť nedokáže. Žiada preto profesora chirurgie Wernera Haaseho a cvičiteľa psov Fritza Tornowa, aby účinok cyankáli vyskúšali na Blondi bez jeho prítomnosti. Jed sa pomaly dostáva do krvi, sučka sa zviera v bolestivých kŕčoch a poslednýkrát zavyje. Je po všetkom… Test bol úspešný a všetci, vrátane Hitlera a Evy Braunovej, vedia, že prišiel koniec.
Blondi sa narodila vo veľmi známej a vyhľadávanej chovateľskej stanici v obci Kravaře na Opavsku, v konfliktnej pohraničnej oblasti známej ako Sudety. Od 20. rokov prvej republiky do 70. rokov minulého storočia ju prevádzkoval František Czerny. Bol známym chovateľom a v tom čase ho uznávali všetky vtedajšie režimy. Jeho psy boli známe a so svojou chovateľskou stanicou získal v priebehu niekoľkých rokov mnoho ocenení.
V roku 1941 dostal nemecký vodca sučku nemeckého ovčiaka darom od svojho tajomníka Martina Bormanna. Blondi patrila medzi nesmierne inteligentné, oddané, poslušné a aktívne psy. Hitler obdivoval nemecké ovčiaky a bol presvedčený o ich vernosti a inteligencii. V máji 1942 kúpil ďalšieho nemeckého ovčiaka od poštového úradníka v Ingolstadte. Chcel, aby Blondi mala spoločnosť.
4. apríla 1945 Blondi porodila päť šteniat. Otcom bol nemecký ovčiak Gerdy Trootsovej, Harras. Jedno z nich pomenoval ríšsky kancelár obľúbenou prezývkou Wolf. Šteňa si obľúbil a spočiatku sa aj osobne venoval jeho výcviku. Na Blondi však nezabudol. Miloval ju natoľko, až jej mnoho dovolil. Jeho náklonnosť k sučke však nezdieľala Eva Braunová. Tá ju priam nenávidela a často ju kopala pod jedálenským stolom. Psy mala rada, no Blondi k nim nepatrila.