Mesto Šahy, ležiace v malebnom údolí, ktoré zo severu lemuje Krupinská vrchovina a z juhu pohorie Börzsöny, má bohatú históriu siahajúcu až do praveku. Archeologické výskumy dosvedčujú, že už v mladšej dobe kamennej tu žil človek. Z hľadiska rozvoja mesta bolo rozhodujúcou udalosťou založenie kláštora v Šahách. Niekedy v období rokov 1223 - 1235 vznikol v Šahách kláštor premonštrátov, ktorý založil bán Martin z rodu Hont-Poznanovcov. Postavili ho na vyvýšenine nad riekou Ipeľ len pár kilometrov od komitátneho hradu Hont. Kláštorný chrám mal zrejme podobu trojloďovej baziliky s dvojvežovým západným priečelím. Jeho vysviacky koncom 30. rokov 13. storočia. V pôvodnej podobe (nie je známe v akom rozsahu a či vôbec už stáli aj kláštorné budovy) kláštor zrejme existoval len niekoľko rokov. Podľa všetkého bol poškodený počas tatárskeho vpádu v roku 1241. V období tureckých vojen bol kostol opäť vážne poškodený a zostali z neho len ruiny. Obnovili, či skôr znova postavili ho až jezuiti v 30. rokoch 18. storočia v barokovom slohu.
Rímskokatolícky kostol v Šahách
Stredoveký kláštor a jeho premeny
Na vyvýšenine, na ktorej stojí v súčasnosti šahanský rímskokatolícky farský kostol, fungoval v stredoveku kláštor premonštrátskeho rádu. Budova, stojaca vedľa kostola, je neskoršia, baroková budova. Bola postavená koncom 17. storočia jezuitským rádom. Severné dve tretiny budovy slúžili ako sýpka, južná tretina ako obydlie a administratívne centrum bývalého premonštrátskeho panstva, prevzatého jezuitmi. Do murív tohoto tzv. domu jezuitov sú zabudované ruiny stredovekého opevneného kláštora. Od sakristie kostola napr. vidieť pieskovcové arkády krížovej chodby stredovekého kláštora. Cez tieto arkády sa dalo vidieť do rajského dvora. Arkády pochádzajú z druhej polovice 15. storočia, boli postavené v gotickom štýle. V severnej fasáde budovy vidieť zvyšky vchodu z rajského dvora do krížovej chodby z toho istého obdobia.
Výsledky výskumu v roku 2008 dokazujú, že zo stredovekej stavby kostola sa zachovalo v hmote dnešného objektu viac, než sa doteraz myslelo. Sondy napríklad odkryli takmer 22 metrov dlhý úsek muriva z opracovaných kamenných kvádrov tvoriacich severnú stenu lode, ktoré siaha do výšky necelých dvoch metrov. To však má pochádzať až z gotického obdobia. Ešte stredoveký pôvod môže mať aj polygonálny tvar presbytéria, ktorý sa u nás objavuje už v prvej tretine 13. storočia.
Architektonické prvky
Z kláštorného kostola sa zachoval predovšetkým vzácny neskororománsky ústupkový portál s gotickými prvkami na západnom priečelí. Jeho členenie je ešte románske na každej strane s 2 typickými ústupkami, do ktorých boli vsadené stĺpiky (novo doplnené asi počas barokovej prestavby, pôvodné sa nezachovali). Niektorí odborníci datujú jeho vznik do polovice 13. storočia. O vplyve gotiky svedčia lomené oblúky archivolt, ako aj ich ornamentálna výzdoba.
Tú tvoria bohaté rastlinné motívy, využívajúce okrem románskych prvkov (palmetové listy, akant či rozety) aj v gotickom duchu realisticky znázornené listy a strapce viniča a javorové listy. Portál je na území Slovenska ojedinelým príkladom vyspelej kameňosochárskej produkcie. Je blízky južnému vstupu Kostola sv. Jakuba v Štiavnických Baniach.
Výskum však priniesol aj zásadné zistenie týkajúce sa neskororománskeho portálu. Ten bol podľa archeológie spolu s celým západným priečelím postavený na barokových základoch.
Jediným zvyškom kláštorných budov, ktoré sa nachádzali južne od kostola, je západné krídlo krížovej chodby okolo rajského dvora. K kláštornému kostolu boli ešte v stredoveku pristavaná dve kaplnky zasvätené sv. Petrovi, resp. sv. Margite. Spomínajú sa už v listine z roku 1299, ich poloha a podoba sú dnes neznáme. Okrem toho, neďaleko stál už zaniknutý Kostol/Kaplnka sv. Heleny, ktorý zrejme mal tiež stredoveký pôvod a slúžil na liturgické účely počas výstavby súčasného barokového kostola. Následne nevyužitý chátral a koncom 18. storočia bol zbúraný.
Rímskokatolícky kostol má v súčasnosti barokovú podobu. Je však podstatne starší, ako vyzerá na prvý pohľad. Má napríklad krásny a veľmi starý portál, obsahujúci neskororománske, ranogotické a barokové prvky. Jeho najstaršia časť vznikla v 13. storočí. V severnej fasáde kostola vidieť zabudované časti stojacich románskych murív. To znamená: náš kostol je stredoveký kláštorný kostol, ktorý bol počas dejín niekoľkokrát silne poškodený vojnami a požiarmi. Jeho dnešná podoba vznikla po niekoľkých radikálnych prestavbách, počas ktorých väčšina stredovekých murív pravdepodobne zanikla.
Bohužiaľ nezachoval sa žiadny pôdorys, ani vyobrazenie nášho stredovekého kláštora. Poznáme ale základné schémy pôdorysov kláštorov jednotlivých mníšskych rádov. Lokálne rozdiely síce boli, ale vo väčšine prípadov sa dá na tieto schémy spoľahnúť. Urobili sme to aj v prípade archeologického výskumu kláštora. Bol preskúmaný ale len zlomok areálu. Výskum potvrdil to, že stredoveký kostol stál na mieste dnešného kostola. Južne od nej stála hlavná budova premonštrátskeho kláštora, ktorá mala podstatne väčšiu rozlohu, ako dnes stojaci dom jezuitov. Odkryla sa časť východného, aj západného krídla, severná časť krížovej chodby. Našli sa hroby zo 14.-15. stor., aj časť mladšieho cintorína (možno mestský cintorín z obdobia protitureckých bojov?) vo výplni staršej dvojitej priekopy (možný opevňovací prvok?). Východná časť kláštora bola pravdepodobne zničená výstavbou dvora OZ Povodie Hrona. Najkrajšie nálezy z výskumu, aj fotografie sú vystavené v Hontianskom múzeu v Šahách.
Kláštor vykradli, aj obsadili miestne šľachtické rody, a v 15. storočí aj bratríci (husiti). Je možné, že počiatky opevňovania kláštora siahajú už do týchto období. V prvej polovici 16. storočia bol opevňovaný na príkaz kráľa, avšak v roku 1552 bol zničený osmanským vojskom, aby ho nemohli využívať kresťanské vojská. V súčasnosti bohužiaľ nič také sa nedá vidieť, čo by sme mohli jednoznačne pokladať za opevňovací prvok bývalého kláštora. Máme však Podzámockú ulicu, ktorá nám tento „hrad“ pripomína dodnes.
Interiér kostola Nanebovzatia Panny Márie
Chronologický prehľad udalostí
Na základe dostupných informácií je možné zhrnúť historické etapy vývoja hlavného kostola v Šahách do nasledujúcej tabuľky:
| Obdobie | Udalosti |
|---|---|
| 1223-1235 | Založenie kláštora premonštrátov bánom Martinom z rodu Hont-Poznanovcov. |
| 1241 | Poškodenie kláštora počas tatárskeho vpádu. |
| 1552 | Zničenie kláštora osmanským vojskom. |
| 30. roky 18. storočia | Obnova kostola jezuitmi v barokovom slohu. |
Použitá literatúra:
- Katkin, S. - T. Pálinkás: Šahy - Kláštorná sýpka. Výsledky archeologického výskumu v rokoch 1997-1999, Zborník Tekovského múzea v Leviciach IV, Levice, 2001, s.
- Oriško, Š.: Kameňosochárstvo stredoveku: k problémom výskumu a interpretácie. In: Buran, D. a kol.: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia. Slovenská národná galéria a Slovart, Bratislava 2003, str.
- Pomfyová, B.: Ranostredoveké kláštory na Slovensku: torzálna architektúra - torzálne poznatky - torzálne hypotézy. In: Archaeologia historica. 2015, roč. 40, č. 2, str. 733-777.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok.
- Oriško, Š.: K problematike stredovekého portálu kláštorného kostola v Šahách. In: Archaeologia historica. 2011, roč. 36, č. 2, str. 409-422.
- Kresánek, P.: Ilustrovaná encyklopédia pamiatok Slovensko.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.