Ludanice sú jednou z najväčších obcí v okrese Topoľčany a súčasne sú aj rozsiahlou farnosťou, ktorá patrí so svojimi tromi filiálkami pod správu topoľčianského dekanátu. Bohatá história farnosti začína už na prelome 12. a 13. storočia, kedy bolo založené v Ludaniciach benediktínske opátstvo.
Opis významných udalostí s dejinami rímskokatolíckej farnosti spôsobuje historikom veľké problémy, pretože je nedostatok materiálu. V schematizme nitrianskej diecézy sa môžeme dočítať, že už v roku 1332 tu existoval kostol s farou. Potvrdzujú to aj zoznamy pápežských decimátorov (1332-1337). Miestna farnosť figuruje aj v zozname fár nitrianského arcidiakonátu z roku 1397, hoci meno farára sa nespomína.
V tomto období okrem kláštorného kostola slúžil veriacim aj farský kostol, ktorý bol zasvätený Najsvätejšej Trojici. V roku 1694 sa začalo s výstavbou nového farského kostola, ktorého stavba sa dokončila v roku 1701. Neskôr v roku 1713 počas nepokojov bol vypálený vojskami Františka Rákociho. Po tomto požiari bol vďaka mnohým dobrodincom opravený. Farský kostol prešiel viacerými opravami počas stáročí. V roku 1752 došlo k modernizácii kostola, pri ktorej získal súčasnú podobu.
V tomto období mal kostol až 5 oltárov. Hlavný oltár Najsvätejšej Trojice, v ktorého štítovom nadstavci bol erb jeho fundátorky, grófky Márie Terézie Beréni, bol dokončený a vysvätený v roku 1759. Tento kostol patrí medzi bohato umelecky zdobené kostoly v čisto barokovom slohu.
Jedna z posledných najvýznamnejších opráv farského kostola sa začala v roku 1998 a bola dokončená v roku 2010. Kostol prešiel rozsiahlou opravou interiéru, reštaurovaním oltárov a obnovou vonkajšieho priestoru. 30.mája 2010 bol farský kostol vysvätený nitrianskym biskupom Mons. Viliamom Judákom.
Pre kontext historického vývoja kostola vo Veľkých Dvoranoch je užitočné poznať aj vývoj susednej farnosti v Bojnej, ktorá mala vplyv na túto oblasť. Fara v Bojnej existovala už v roku 1400 a patrila do ostrihomského arcibiskupstva. Po prinavrátení fary katolíkom v roku 1674 sem nastúpil katolícky kňaz Ján Havajka. V roku 1775 dal kostol obnoviť Juraj Adamovič.
Kostol bol malý a ďalej chátral, preto farár Juraj Újazdovsky pri kanonickej vizitácii v roku 1778 žiadal postaviť nový kostol. Celkom dokončiť stavbu kostola sa podarilo až jeho nástupcovi Matejovi Fabríciusovi. Náklady na stavbu kostola hradil gróf Ján Nepomuk Erdödy z Hlohovca.
V 18. a 19. storočí tvorilo topoľčiansky dekanát 9 farností. Boli to Bojná, Jacovce, Krušovce, Malé Hoste, Nadlice, Prašice, Šišov, Topoľčany a Závada.
Hlavný klasicistický oltár pochádza z roku 1800. Oltárny obraz Všetkých svätých daroval kostolu statkár Ignác Linzbóth z Malých Dvorian v roku 1869. Kazateľnica štvorcového pôdorysu pochádza zo začiatku 19. storočia. Pri kostole je na podstavci umiestnená kamenná socha Nepoškvrnenej P. M., ktorú dal začiatkom 18. storočia postaviť gróf Juraj Beréni z Horných Obdokoviec.
Kostol Všetkých svätých prešiel mnohými opravami a zmenami. V roku 1964 sa urobila rekonštrukcia vnútornej maľby chrámu. V roku 1972 bol inštalovaný nový organ firmy RIEGER KLOSS z Krnova. Od roku 1990 sa pristúpilo k výmene strešnej krytiny, odvlhčeniu muriva kostola, výmene okien, generálnej oprave organu, inštalácii plynového vykurovania kostola a k reštaurovaniu hlavného oltárneho obrazu Všetkých svätých.
Rímskokatolícky farský kostol v Bojnej je zasvätený Všetkým svätým, ako to vyjadruje i hlavný oltárny obraz. V chráme sú tri bočné oltáre. V strede kostola je oltár Panny Márie.
Filiálne obce
- Chrabrany - kostol sv.
- kaplnka Sedembolestnej Panny Márie (r.
V Nitrianskej Strede v súkromnom kaštieli sa nachádza kaplnka Sedembolestnej Panny Márie (r. 2001). Vo farnosti sa vedľa kostola nachádza aj krypta rodiny Zerdahelyi.
Okrem kňaza Mikuláša nepoznáme mená ďalších farárov až do tej doby, keď sa Nitrianska Streda stala filiálkou Solčian. Približný rok zániku kostola sv. Walburgy je neznámy. Pri prestavbe sa patrocínium ľahko mohlo zmeniť na sv. Kanonická vizitácia (1560) už mlčí o osude kostola. Príčinou bol príchod protestantov. Pauliniy spomína, že protestanti našli opustený kostol, ktorý si ponechali aj s jeho majetkami.
Už v začiatkoch šírenia protestantizmu prešla rodina Zerdahelyi na evanjelickú vieru (1560). Začiatkom reformácie mali evanjelici kostol na mieste, kde dnes stojí katolícky (v hornom konci obce). Odvolávali sa na uznesenie pasovského (1552) a augsburského (1555) mieru. V prospech protestantov stálo uznesenie cisára Ferdinanda III.
1731 - Kanonická vizitácia hovorí o kostole sv. V čase pôsobenia J. (Štefana) Misuta (1755) mala Nitrianska Streda a Čeladince 175 katolíkov a 269 evanjelikov. M. Klanicza poznamenáva: Imrichov syn (Gabriel) Zerdahelyi si vyvolil kňazskú dráhu. Neskôr sa stal banskobystrickým diecéznym biskupom. Ako vacovský veľprepošt dal v Nitrianskej Strede postaviť nový kostol.
Snahu Gabriela Zerdahélyiho ocenil aj diecézny (nitriansky) biskup Jozef Varum, ktorý vytvoril z Nitrianskej Stredy samostatnú farnosť s filiálkou Čeladince (r. 1821). Neskôr pribudla aj malá filiálka (išlo o pocestný hostinec hradskej) z Nitrianskej Stredy do Solčian. Obec Chrabrany bola k farnosti pripojená v roku 1967, keď do farnosti prišiel kňaz Vojtech Valent. Obec Chrabrany bola vyčlenená z Trnavskej diecézy a prešla pod správu biskupstva v Nitre, kde je dodnes.
Až v roku 2001 zásluhou rodiny Mojtovej sa farská budova rekonštruuje a do farnosti prichádza kňaz. Neskôr sa Nitrianska Streda a Čeladince dostávajú pod správu farnosti Solčany, filiálku Chrabrany spravuje farnosť Kovarce.
Správca farnosti: Mons.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti:
- Mikuáš Szolcsányi (1688-1691)
- Ignác J. Ivanovics (1691-1719)
- Michal Murgós Larzsák (1719-1720)
- Jozef M. Izidor ASdamiss
- Jozef Mlocsay
- Eugen Gerometta
- Vincent Hájek
- Alojz Fiebik
- Koloman Hamar
- Július Horváth
- Imrich Kšiňan
- Dr. Štefan Štefkovič
- Dr. Pavel Beňuška
- Dr. Andrej Családy
- Anton Posluch
- Vojtech Valent
- Ján Siroa
- Jozef Kaiser
- Dr. Emil Šafár
- Karol Janás
- Jozef PAvlásek (excurendo z Kovariec)
- Jozef Varhaník (excurendo zo Solčian)
- Peter Škor
- Mons. Andrej Goga (*9.11.1914 +20.9.1972 Tarila, Venezuela) kňaz SDB z filiálnej obce Chrabrany, misionár a stredoškolský profesor.
- Eugen Rybanský (*31.5.1970) vysvätený v roku 2000.
Ďalšie obce v okolí:
- Urmince
- Veľké Dvorany
Obec Urmince dostala názov od obyvateľov - dodávateľov brvien z brestov (ilmov) na kráľovský dvor, preto Ilmáre, neskôr premenované na Urmince. Urmince patrili zemianským rodinám, neskôr panstvám Ludanice a Topoľčany.
Vo Veľkých Dvoranoch archeologický výskum dokázal osídlenie chotára v neolite - sídlisko volútovej kultúry, ktorej nálezy boli objavené aj v širšom okolí. Archeologické nálezy z neolitu zahŕňajú kamenný sekeromlat s okrúhlym otvorom a neolitické dlátko resp. sekerku. V novom vinohrade sa našiel rímsko-barbarský črepový materiál, mazanica, fragmenty zvieracích kostí.
Prvá písomná zmienka o obci Veľké Dvorany je z roku 1285, vtedy bola v držbe rodiny Czabai (jedna z vetiev Ludányiovcov). Celé 14. storočie šľachtici prežívali v pomerne skromných podmienkach, väčšinu ich majetku užíval nitriansky arcibiskup.
Ludanické panstvo sa síce behom času zachovalo v pôvodnej veľkosti (Horné Ludanice, Chrabrany, Veľké Dvorany, Urmince), ale jeho vlastníci sa často menili. Aj z tohto vyplýva, že polovica obce bola v držbe mnohých zemepánov, medzi nimi aj nitrianskeho arcibiskupa.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1332 | Existencia kostola s farou v Ludaniciach |
| 1694 | Začiatok výstavby nového farského kostola v Ludaniciach |
| 1701 | Dokončenie stavby nového farského kostola v Ludaniciach |
| 1713 | Vypálenie kostola vojskami Františka Rákociho |
| 1752 | Modernizácia kostola v Ludaniciach |
| 1759 | Dokončenie a vysvätenie hlavného oltára |
| 1998-2010 | Rozsiahla oprava a reštaurovanie kostola v Ludaniciach |
| 2010 | Vysvätenie farského kostola nitrianskym biskupom |
Erb obce Ludanice