Dolná Streda je obec s prastarou tradíciou a bohatou históriou. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1283, kedy ju uhorský kráľ Ladislav IV. daroval spolu s ďalšími majetkami ostrihomskému arcibiskupovi Ladomerovi.
Vtedy bola významnou križovatkou obchodných ciest a trhovou osadou s týždennými jarmokmi a širokou remeselnou výrobou. Dolná Streda vznikla dokonca skôr ako Sereď a o jej histórii by sme sa mohli rozprávať veľmi dlho. Podľa archeologických nálezov však môžeme históriu obce datovať až do obdobia pred naším letopočtom.
Ako jeden z dôkazov slúži soška, tzv. Vznik a rozvoj obce spolu s mestom Sereď určovala významná poloha križovatky dvoch historických ciest. O významnej minulosti Dolnej Stredy svedčí aj pohrebisko staromaďarských bojovníkov z 10. stor. n. l. Medzi tento typ nálezov patrí aj slovanské pohrebisko z 11. storočia. Zaujímavosťou je aj najstaršia pečať obce.
V roku 1553 sa obec opäť spomína, že bola obnovená po ničivých tureckých nájazdoch. Obec sa spomína ako významné poľnohospodárske centrum, ktoré patrilo trnavskému panstvu ostrihomského arcibiskupstva.
V rámci remesiel tu obyvatelia rozvíjali napríklad pletenie košov, tkáčske remeslá, výrobu kočov, plotov, lisovne konopného oleja a garbiareň. obdobie od druhej polovice 16. storočia do začiatku 18. 1. apríl 1945 - obcou sa prehnal front II.
Taktiež je dôležité spomenúť osobnosti, ktoré sa v Dolnej Strede narodili a pôsobili. Medzi nich patrí jaskyniar Ján Majko (objavil jaskyňu Domica), básnik Vojtech Mihálik, farár a prvý slovenský poslanec v uhorskom sneme ThDr.
V obci nájdu návštevníci aj domáci jej dominantu - barokovo-klasicistický kostol dobudovaný v roku 1781, zasvätený sv. Jakubovi. Prvý kostol, ktorý sa spomína už 8. marca 1312 v písomnej listine, bol pravdepodobne zničený vojskami Matúša Čáka Trenčianskeho. Súčasný kostol a jeho podoba pochádza z roku 1781. Na Kostolnom námestí sa rozprestiera nádherný park, ktorý prešiel v roku 2011 rozsiahlou rekonštrukciou. Nachádza sa v ňom Pomník padlých v 1. a 2.
Farský kostol svätého Jakuba Staršieho
Farský kostol svätého Jakuba Staršieho bol postavený v roku 1781 v barokovo-klasicistickom štýle. Je v poradí tretím dolnostredským kostolom s týmto patrocíniom. Prvý (pôvodný) kostol pravdepodobne zničili vojská Matúša Čáka Trenčianskeho začiatkom 14. storočia.
Hlavný oltár sv. Jakuba pochádza z druhej polovice 18. storočia. V minulosti sa omše slúžili na oltári umiestnenom pri stene tak, že kňaz stál chrbtom k veriacim. Takýto pôvodný oltár bol zbúraný v 80. rokoch.
Kazateľnica bola zhotovená v rokokovom štýle v dielni Ľudovíta Godeho koncom 18. storočia vo vtedajšom Prešporku, teda v Bratislave. Spredu je ozdobená reliéfom Poslednej večere. Zaujímavými historickými artefaktmi sú okrem kazateľnice napríklad aj klasicistická kamenná krstiteľnica a lavice pochádzajúce z konca 18. storočia.
Podobne aj drevený kríž v sanktuáriu pochádza z prelomu 19. a 20. Súsošie Bolestnej Panny Márie s Ježišom v náručí dali zhotoviť dolnostredskí rodáci, ktorí sa zachránili pred hrôzou prvej svetovej vojny odchodom do Ameriky. Za zmienku stojí aj píšťalový organ, ktorý bol zhotovený v dielni Otakara Važanského v Nitre asi v roku 1932.
Najstarší a zároveň najväčší zvon pochádza z roku 1801 a je zasvätený Svätej Trojici. Stredný je zasvätený sv. Jakubovi, patrónovi kostola a najmenší umieračik sv. Jozefovi, patrónovi zomierajúcich. Oba boli odliate v roku 1921 v Trnave.
Stĺp Najsvätejšej Trojice dal v roku 1914 zhotoviť miestny sedliak Jozef Serenčéš s manželkou Katarínou ako prejav vďačnosti Bohu za mnohé dobrodenia. Socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá sa v súčasnosti nachádza pred budovou fary, pochádza zo 60. rokov 18. storočia a pravdepodobne stála pôvodne v blízkosti rieky Váh. Socha sv. Antona Paduánskeho.
Obnova starej fary
Prvá budova fary sa spomína v roku 1313. Druhú faru dal postaviť ostrihomský arcibiskup Mikuláš Čáki v roku 1756. Budova má tvar písmena L a je čiastočne podpivničená. Býval v nej nielen farár, ale aj kaplán a pomocníci, ktorí pomáhali na farskom hospodárskom dvore.
Táto historická budova z 18. storočia bola zrekonštruovaná v roku 2012 vďaka pomoci občanov. V súčasnosti sa v nej nachádza pastoračné centrum a expozícia historických predmetov z cirkevného, ale aj z dedinského života.
Po slávnostnej svätej omši, ktorú celebroval trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch, požehnali obnovenú budovu starej fary. Táto bude v nasledujúcich rokoch slúžiť ako stacionár pre dvadsiatku hendikepovaných detí a mládež.
Po svätej omši sa trnavský arcibiskup Ján Orosch v sprievode veriacich presunul k obnovenej budove miestnej starej fary. Tu sa konal obrad požehnania tohto objektu. Po skončení obradu si všetci spoločne - na čele so vzácnym hosťom z Trnavy - prezreli vynovené priestory starej fary.
Budova starej fary v Dolnej Strede bola postavená v roku 1756. Viac ako 200 rokov slúžila na ubytovanie farára, kaplána a pomocníkov, ktorí sa starali o hospodársky majetok farnosti.
Po smrti jej posledného obyvateľa vdp. Timoteja Pozdecha začala budova chátrať. V roku 2012 vďaka pomoci obetavých farníkov pod vedením vdp. Petra Mikulu bola čiastočne zrekonštruovaná a slúžila ako pastoračné centrum farnosti.
V marci 2023 začala jej úplná obnova spojená aj s vybudovaním prístavby a to najmä vďaka nenávratnému finančnému príspevku z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (1 046 547,26 eur). Od 1. januára 2024 bude budova slúžiť ako stacionár pre 20 hendikepovaných detí a mládež.
Za tento čas úplne schátrala dolnostredská fara. Pod jej súčasný žalostný stav sa podpísali aj dva požiare. Vďaka kňazom zo Serede, vtedajšiemu dekanovi Jánovi Sokolovi (neskorší arcibiskup a metropolita trnavskej arcidiecézy), až po obdobie pôsobenia dekana Mgr. Jána Bučíka bol upravovaný hlavne kostol. Výsledkom ich pôsobenia je terajší vzhľad kostola a jeho vnútorná úprava.
Aktivity farnosti
V sobotu 9. októbra 2021 otvoril pápež František Biskupskú synodu, venovanú téme synodality Cirkvi. Kľúčové slová synody sú: spoločenstvo, participácia, spoluúčasť a misia.
„Synoda“ je staré, v Tradícii Cirkvi veľmi ctihodné slovo, ktoré pochádza zo starého gréckeho slova. Označuje cestu, ktorou spoločne kráča Boží ľud. Rovnako odkazuje aj na Pána Ježiša, ktorý sa predstavuje ako "cesta, pravda a život“ a na skutočnosť, že kresťania boli v začiatkoch jeho nasledovania nazývaní „stúpencami Cesty“.
Cirkev je pozvaná kráčať tak, aby celý Boží ľud spoločne počúval, čo Duch Svätý hovorí Cirkvi. Hlavným aktérom synody je Duch Svätý. Zvolaním synody o synodalite chce Svätý Otec zapojiť do tohto spoločného kráčania celý Boží ľud - čiže všetkých nás.
Chce, aby sa na tomto procese vzájomného počúvania nezúčastňovali len biskupi v Ríme, ale všetci. Chce vypočuť každý názor, chce čo najväčšiemu počtu ľudí ponúknuť ozajstnú synodálnu skúsenosť vzájomného počúvania a spoločného putovania pod vedením Ducha Svätého. Preto nás pozýva všetkých, aby sme sa do nej zapojili.
Synoda má počínajúc zdola zapájať všetkých do oduševnenej a stelesnenej práce. Cieľom synody je taktiež podporiť nový spôsob prežívania spoločenstva, spoluúčasti a misie Cirkvi, ponúknuť skúsenosť vzájomného počúvania a spoločného putovania. Synoda je proces a má hlboký misijný rozmer.
Synoda je proces, cesta, ktorej cieľom nie je produkovať dokumenty alebo zisťovať väčšinový názor. V dejinách Cirkvi sa vplyvom rôznych okolností dostávala synodalita do ústrania. Teraz sme pozvaní nanovo objaviť tento podstatný prvok Cirkvi.
Cieľom synody nie je preťažovať diecézy a farnosti, ale skôr integrovať synodálny proces do života miestnej Cirkvi tvorivými spôsobmi. Synodalitou sa nezavádza nič nového. Ona je prítomná v celých dejinách Cirkvi.
Aj Ježišove verejné účinkovanie, jeho ohlasovanie je synodálne - kráča s ľudom, kráča s apoštolmi, počúva ich a pomáha im načúvať Duchu Svätému, aby vedeli rozlišovať a potom konať. Tento spôsob spoločného rozlišovania a rozhodovania vidieť veľmi dobre aj v Skutkoch apoštolov.
V spolupráci s Trnavskou arcidiecéznou charitou chceme aj našu farnosť zapojiť do pomoci pre ľudí v núdzi z Ukrajiny. Od pondelka 28.
Dôležité udalosti vo farnosti:
- 27. augusta sa v našej farnosti konala slávnostná svätá omša za účasti J. Ex. Mons. Jána Oroscha, trnavského arcibiskupa, z príležitosti posvätenia obnoveného objektu starej fary.
- 23. júla sme si pripomenuli patróna nášho chrámu i celej farnosti - sv. Jakuba, apoštola. Svojou návštevou nás poctil J. Ex. Mons. Viliam Judák, nitriansky sídelný biskup.
Svätý Jakub, oroduj za nás!