Tento článok sa zameriava na život a pôsobenie kňaza Jozefa Gnipa, jeho cestu ku kňazstvu, prácu v rôznych farnostiach a jeho angažovanosť v rómskej komunite.
Ilustračný obrázok vysviacky kňaza.
Kňazská vysviacka Radovana Gajdoša v Rožňave
13. decembra 2023 bol v rožňavskej katedrále Nanebovzatia Panny Márie vysvätený za kňaza diakon Radovan Gajdoš. Vysviacku prijal z rúk diecézneho otca biskupa Mons. Kňazská vysviacka sa konala v Rožňavskej diecéze ostatný krát v roku 2020, preto radosť z nového kňaza bola veľká.
Slávnosti sa zúčastnilo okolo stovky kňazov z rožňavskej diecézy a košickej arcidiecézy, medzi nimi predstavení seminára a tiež mnohí bohoslovci Seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach, kde sa novokňaz pripravoval na prijatie sviatosti posvätného rádu. Otec biskup sa v homílii zameral na osobnosť kňaza, jeho poslanie a dôležitosť vytvárania spoločenstva medzi kňazmi, ktoré podrží kňaza zvlášť vo chvíľach prežívania osamelosti.
V závere slávnosti sa novokňaz poďakoval otcovi biskupovi za udelenie sviatosti, predstaveným seminára, kňazom, ktorí mu na tejto ceste pomáhali, a osobitne svojej mame, ktorá ho sprevádzala počas celého života. Úprimne vyjadril svoju radosť z prijatého daru kňazstva a všetkých ubezpečil o tom, že sa teší na spoluprácu ako kňaz - robotník v Pánovej vinici. Následne mu otec biskup oznámil v spoločenstve všetkých prítomných - ako v rodine - prvé miesto jeho kňazského účinkovania. Bude to farnosť Rožňava - mesto.
Zároveň pripomenul dôležitosť nových povolaní, nakoľko diecéza pociťuje nedostatok kňazov. Aj preto sa v diecéze po každej sv. omši veriaci modlia za nové kňazské a rehoľné povolania.
Pôsobenie Jozefa Gnipa
Jozef Gnip aktuálne pôsobí vo farnosti Vyšný Hrušov v okrese Humenné. Ale jeho cesta za tie roky kňazstva bola dlhá a prešiel rôzne miesta. V roku 1994 bol vysvätený za kňaza, teda už je to 27 rokov. Odvtedy sa v rámci pastorácie venoval nielen deťom a mládeži, ale aj Rómom.
„Oznámil mi dekan: „Jožko, budeš preložený“, opýtal som sa, že kam a odpoveď ma prekvapila: „Do Sniny,“ povedal. „Do Sniny, veď to je domov,“ bola moja prvá reakcia. Odtiaľ mám veľmi dobré spomienky najmä na prácu s deťmi. Napríklad na sv. Mikuláša.“ Ďalšou farnosťou bola obec Ohradzany v okrese Humenné, kde viedol k pastorácii deti a mládež a zotrval v nej štyri a pol roka.
„V roku 2000 som už putoval do Kňazského seminára Karola Boromejského v Košiciach, ktorý mi takisto učaroval. Bola to náročná práca, ale veľmi obohacujúca. Tam ma hneď vyzvali, aby som študoval.“ Ako dodal, študoval dva roky v Krakove, kde nadobudol veľa odborných poznatkov. „Tam som bol veľmi prekvapený, krásny historický kostol, obrovský kláštor - paulínsky. Budovy, ktoré dýchajú históriou. Zbadal som tam najmä pastoračnú činnosť. Ako pre špirituála to bolo pre mňa jednoduché.“
„Naši cirkevní historici ma povzbudzovali, aby som to spísal, lebo čo je napísané, ostáva. A tak vznikla tretia publikácia, ktorá v tomto čase má vyjsť, som za to vďačný. Môžem povedať, že ďakujem aj za to, že som mal takú príležitosť.“ V trebišovskej farnosti sa venoval aj rómskej komunite, chcel medzi nich priniesť Krista a rozmýšľal ako.
„Vytvorila sa procesia, bolo v nej okolo 200 ľudí, najmä deti a bolo to spontánne. Tak to bol taký hlavný zámer. Ale bol som aj zvedavý, ako táto komunita slávi Vianoce, zistenie ma prekvapilo.“
„Dodnes mám a sa o nich starám. Drevo som im zabezpečil, šatstvo, vybavil som im občianske preukazy, rodné listy. Nedostávajú nič, nemajú žiadny príjem a majú aj po 16 detí. My kresťania nemôžeme ostať k tomu ľahostajní, ale zase máme robiť len veci v rámci svojich možností. Ja som cítil za nich zodpovednosť, keďže som bol ich farár. Chodil som, môžem povedať, že aj provokatívne, aby som poukázal na ten problém aj pred mestom, aj pred verejnosťou.“
„Tu mám zase viac priestoru, na život strávený viac s Bohom. Takisto som prišiel tu, čosi som si prečítal z kroniky a pýtal som sa ľudí, čo potrebujú, ako im môžem pomôcť, čo pre nich môžem urobiť. Najprv sme dali do poriadku farskú budovu, aby som mal kde bývať. Potom povedali, že by chceli do chrámu nové liturgické predmety, ako monštranciu či kalichy.“
„Je tam 352 výtlačkov, tak som to všetko spísal, každú knihu v latinčine, nemčine, maďarčine, francúzštine, češtine, v slovenčine. A každú som prelistoval, aby som napísal takú stručnú charakteristiku.“
„Mne sa zdá, že my sa búrime, že nie sme veľmi pokorní. Akosi sa nechceme dať pokoriť, lebo pokoru získame len pokorovaním sa. Sme vzdorovití, nadávame na vládu, na systém, na demokraciu a nič. Je za nami druhá Veľká noc, ktorú sme kvôli pandémii nemohli sláviť tak, ako sme na to boli po iné roky zvyknutí. Obrady a sväté omše sme sledovali online a kostol sme mohli navštíviť iba v prípade individuálnej modlitby. „Keď nám chýba kostol, to je taký dobrý signál a dobrý poznatok, že my sme tu mali čosi hodnotné a teraz tá hodnota nám chýba. Silnejší ostanú, slabší odpadnú, prirodzený výber aj v tej možno nadprirodzenej činnosti to platí.“
Cesta Jozefa Gnipa ku kňazstvu
Na základnej vojenskej službe, keď mal približne 20 rokov, mu začali napadať prvé myšlienky byť kňazom. „A možno by bolo ešte lepšie zmierňovať nielen chudobu tela alebo hmotnú, ale aj chudobu ducha. Tá myšlienka, že niekedy by som sa mal stať kňazom, ma desila. Ja by som mal byť kňazom, veď toľko je dobrých chlapcov a ja nie som ten naj. Tak zase nasledoval proces rozmýšľania.“ Diskutoval s nimi, premýšľal nad tým, čo je v živote dôležité a v 22 rokoch, po skončení vojenčiny, sa rozhodol stať sa jedným z nich.
„Napísali sme prihlášku, podali ju na Teologickú fakultu do Bratislavy, ale neprišla odpoveď alebo prišla zamietavá, nakoľko nie je dostatok miesta. „Vo svojom vnútri prežívam trpké chvíle, ponúkam svoju životnú žertvu, obetu a oni nemajú záujem.“
„Stále som si počítal a utešoval sa, že ako ten rok strávim. Hovoril som si, tak v jeseni budeme vyberať zemiaky, potom prídu Vianoce, vo februári už treba písať prihlášku a potom som už len čakal.“ Kvôli revolúcií boli v kňazskom seminári iba rok. „Po prvom ročníku sme sa zase rozdelili. Väčšinou každý išiel do svojej diecézy. My sme išli na Spišskú Kapitulu.“
Farnosť Muráň: História a pôsobenie kňazov
Prvá písomná zmienka o obci Muráň pochádza z roku 1321, kým kostol v Podmuráni sa spomína až v historických dokumentoch z r. 1555. Farnosťou sa Muráň stal v roku 1797. Dovtedy bol filiálkou Muránskej Dlhej Lúky. Keď Koháryovci v r. 1759-1761 chrám zväčšovali, dobudovali aj vežu. Takto vynovený katolícky kostol bol zasvätený sv. Jurajovi, mučeníkovi, ktorého liturgická spomienka pripadá na 24. apríla.
Na zdokumentovaní a spracovaní novodobej histórie farnosti Muráň sa pracuje. Od r. 1797, keď sa stal Muráň farnosťou, sa v tejto prevažne katolíckej obci (70%) vystriedalo 29 kňazov vo funkcii farár alebo administrátor. Kaplána Muráň nikdy nemal, ani odkedy pod správu muránskeho farára spadá pastorácia v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom, n. o.
Prvý farár Farnosti Muráň, zriadenej v r. 1797. Výstavba nového Kostola sv. Zariaďovanie kostola a obnova po požiari r. Zavraždený v Tisovci maďarskými boľševikmi v r. 1919; pochovaný je na muránskom cintoríne. Vo veku 43 rokov sa stal mučeníkom svojho slovenského vlasteneckého presvedčenia. V Muráni pôsobil rekordných 27 rokov, aj počas 2. svetovej vojny. V r. 1924 posvätil zvony pred ich umiestnením vo veži. V r. 1950-52 bol farárom v Mur. V Muráni bol najprv krátko v r. 1951, v 52. roku sa vrátil na celých 20 rokov do Muráňa. V r. 1950-52 bol farárom v Mur. Liturgická reforma po DVK. Oprava kostola po 2. svetovej vojne; Najvýraznejšia kňazská osobnosť muránskej farnosti. Bol farárom na Muránskej Hute. Trpiteľ pre vieru. V r. 1976 bol na neho vydaný zatykač, bol nespravodlivo odsúdený a väznený komunistickým režimom na päť rokov za „protištátnu činnosť“, ako sa vtedy označovalo vykonávanie pastorácie. Mladý horlivý kňaz, dal si záležať na kráse a dôstojnosti liturgie, zaviedol spievanie žalmov; birmovka 1978; zomrel v r. V r. Posviacka novej fary v r. 1995 za prítomnosti Mons. E. Do Muráňa bol preložený z Heľpy po takmer 20 rokoch; birmovka 2016; zomrel 28. Zastupoval 9 mesiacov počas choroby i po smrti p. f. Gnipa. Prišiel do Muráňa po 10 r.
Od 1. septembra 2025 poverený excurrendo spravovať Farnosť Muráň, Muránsku Hutu a Prednú Horu popri Farnosti Tisovec. Prijal vo farnosti sestry CJ, ktoré od novembra 2025 pôsobia v Misijno-pastoračnom centre Muráň. Spustenie webu Farnosť Muráň v spolupráci s PAMOZ Muráň; tretí beneičný koncert (br. Tituly:Mgr. 29. október 1959; Dlhé nad Cirochou, okr. Dátum a miesto vysvätenia : 17. 28. marec 2019; Muráň, okr. Revúca, poch. Životopis: Po skončení štúdia teológie na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte bol 17. júna 1984 vysvätený v Bratislave za kňaza Rožňavskej diecézy. Ako kaplán pôsobil v Rožňava, v rokoch 1985 -1987 absolvoval základnú vojenskú službu. V rokoch 1987 - 1990 bol farárom v Muránskom Hute. V r. 1990 bol kaplánom v Heľpe, kde sa po roku stal farárom. Od r. Zádušná svätá omša za zosnulého bola v nedeľu 31. marca 2019 o 15:30 h vo farnosti Muráň. Svätá omša spojená s pohrebnými obradmi bude nasledujúci deň, v pondelok 1. apríla 2019 o 11:00 h v jeho rodisku vo farnosti Dlhé nad Cirochou, kde bude pochovaný.
Kostol sv. Mikuláša v Prešove.
Farnosť Prešov - sv. Mikuláša: História a zoznam pôsobiacich kňazov
Z dejín farnosti:
- 12. storočie - zriadenie rímskokatolíckej farnosti Prešov dekrétom č. ?/? zo dňa ? vyčlenenej z rímskokatolíckej farnosti ??.
- Ustanovenie patrocínia dekrétom č. ?/?.
- Od ? do 21. 7. 1773 - farnosť v správe rehole jezuitov (Societas Jesu).
- Od 1773 - farnosť v správe diecéznych kňazov menovaných jágerským, neskôr košickými biskupmi.
- Od 1. 7. 1995 sa z dôvodu erigovania novej farnosti Prešov - Kráľovnej pokoja zmenil názov farnosti na Prešov - sv. Mikuláša!
Zoznam pôsobiacich farárov:
| Meno a priezvisko | Funkčné obdobie |
|---|---|
| Alexander Dienes | 1836 - † 17. 9. 1869 |
| Andrej Pletényi | 1870 / z rímskokatolíckej farnosti Kecerovce - 1901 / na odpočinku († 22. 10. 1909) |
| Vojtech Zaborovský | 12. 3. 1903 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Prešov - † 11. 2. 1937 |
| Štefan Hések | 10. 2. 1939 / z rímskokatolíckej farnosti Udavské - 28. 2. 1951 / do rímskokatolíckej farnosti Veľká Lodina |
| Tibor Umstädter (dočasný správca farnosti v úrade kaplána) | 1. 10. 1968 - 30. 4. 1970 |
| Ján Onderův | 1. 5. 1970 / z rímskokatolíckej farnosti Fričovce - 14. 7. 1971 / na odpočinku († 22. 7. 1977) |
| Jozef Šesták | 15. 7. 1971 / z rímskokatolíckej farnosti Zborov - 30. 6. 1990 / na odpočinku († 20. 8. 2009) |
| Matej Babčák | 1. 7. 1990 / z rímskokatolíckej farnosti Cejkov - 30. 6. 2001 / do rímskokatolíckej farnosti Nižný Hrušov |
| Stanislav Stolárik | 1. 7. 2001 / z rímskokatolíckej farnosti Prešov - Kráľovnej pokoja - 24. 3. 2004 / pomocný biskup Košickej arcidiecézy *) |
| Peter Sepeši | 25. 3. 2004 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Prešov - sv. Mikuláša - 30. 6. 2004 / kaplán v Univerzitnom pastoračnom centre svätých košických mučeníkov v Košiciach *) |
| Juraj Rendeš | 1. 7. 2004 / z rímskokatolíckej farnosti Topoľovka - 30. 6. 2009 / výpomocný duchovný v rímskokatolíckej farnosti Prešov - sv. Mikuláša *) |
| Jozef Dronzek | 1. 7, 2009 / z rímskokatolíckej farnosti Trbišov - dodnes |
Poznámky:
- Stanislav Stolárik - menovaný za biskupa Košickej arcidiecézy bol 26. februára 2004 a uvedený do úradu ešte v momente keď bol správcom rímskokatolíckej farnosti Prešov - sv. Mikuláša (20. 3. 2004).
- Peter Sepeši - pri menovaniach v obežníku Košickej arcidiecézy č. 2 z roku 2004 je zaradený medzi kaplánmi, aj napriek tomu, že po odchode Stanislava Stolárika pôsobil ako farský administrátor rímskokatolíckej farnosti Prešov - sv. Mikuláša. Za farského administrátora rímskokatolíckej farnosti Prešov - sv. Mikuláša bol menovaný na základe dekrútu č. 242/2004. V období pôsobenia ako kaplána a farského administrátora farnosti pôsobí zároveň ako duchovný správca Katolíckej spojenej školy sv. Mikuláša v Prešove. Neskôr je Moderátorom arcidiecézneho centra pre mládež Košickej arcidiecézy (1. 7. 2005 - 30. 6. 2010) a kaplánom v rímskokatolíckej farnosti Humenné - Všetkých svätých (1. 7. 2010 - 14. 6. 2011).
- Juraj Rendeš - neskôr pôsobí ako farár v rímskokatolíckej farnosti Drienov.
Zoznam pôsobiacich kaplánov:
- Ján Barvulský (1847 - 27. 6. 1851 / farár v rímskokatolíckej farnosti Sečovce)
- Ján Hajtinger, st. (1847 - 1855 / dočasný farský administrátor rímskokatolíckej farnosti Veľké Ozorovce)
- Bartolomej Vavrinec Merse (1849 / kap. v I. RKFar. - 1851 / farár v rímskokatolíckej farnosti Svinia)
- Andrej Sikorský (1849 - 1855 / profesor teológie na Biskupskom lýceu v Košiciach)
- Anton Kasanický (1855 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Zborov - 1863 / farský administrátor rímskokatolíckej farnosti Stropkov)
- Ján Zvolenský (1857 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Prešov - Solivar - 1859 / farský administrátor rímskokatolíckej farnosti Kamenica)
- Anton Majoroš (1859 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Zborov - 1872 / farský administrátor rímskokatolíckej farnosti Slivník)
... (ďalšie mená kaplánov)