Otázka existencie Boha je jednou z najdôležitejších otázok ľudského života. Ak odpoviem, že Boh existuje, má to na môj život dopad, a rovnako to platí, aj keď odpoviem negatívne. Ľudský život je však viac-menej neustálym a trvalým zápasom medzi vierou a nevierou.
V súčasnom multinázorovom svete je potrebné obhájiť svoju vieru a to nielen životom, ale aj racionálnou argumentáciou. Nie je veriaci ako veriaci. Niet pochýb o tom, že sú veriaci, ktorí na vyššie zmienenú otázku odpovedajú kladne, no často žijú, ako keby Boha nebolo. A môže to platiť aj opačne v prípade ateistov, ktorí môžu žiť ako anonymní veriaci, hoci o tom ani nevedia. Nie je teda ateista ako ateista.
Debata o Bohu skôr či neskôr položí na stôl ďalšie a ďalšie otázky, ktoré generujú ďalšie otázky. Hľadanie odpovedí je celoživotný proces, ktorý zdá sa nikdy nekončí. Cesta po stopách pravdy je vždy dlhodobá, náročná a na tejto pátracej akcii nie sú skratky ani rýchlostné odbočky. Preto by nás nemali prekvapovať ani znepokojovať prípadné ťažkosti.
Prečo Boh neodstráni všetko utrpenie a zlo?
Boh iba ilúziou?
Podľa Feurerbacha, nie Boh stvoril človeka, ale naopak - človek stvoril Boha. Boh je iba projekciou ľudských túžob a tak vlastnosti, ktoré pripisujeme Bohu ako napríklad všemohúcnosť, dokonalá dobrota alebo spravodlivosť, sú v skutočnosti idealizované vlastnosti človeka.
V jeho koncepcii je Boh len zbožným ľudským prianím a podobne ako u Feurerbacha projekciou túžob a obáv človeka. Freud v knihe Totem a tabu píše: „Psychoanalýza individuálnej ľudskej bytosti nás učí s mimoriadnom naliehavosťou, že Boh ktorékoľvek z nich je vytvorený podľa vzoru jeho otca, že ich osobný vzťah s Bohom závisí na vzťahu so skutočným otcom a osciluje alebo mení sa na základe tohto vzťahu. Boh tak nie je nikým iným než vysoko postaveným otcom.“
C.S. Lewis, ktorý v knihe K jadru kresťanstva sformuloval nasledujúci argument, známy ako argument z túžby: „Stvorenie sa nerodí s túžbami, ktoré nemožno uspokojiť. Ak však cítim nejakú túžbu, ktorú nedokáže naplniť nič z tohto sveta, potom som bol najpravdepodobnejšie stvorený pre iný svet.“
Negatívne skúsenosti a formovanie náboženského presvedčenia
Negatívne skúsenosti s najbližšími a s autoritami môžu natoľko zakaliť obraz o Bohu, cez ktorý je ťažké sa jasne pozrieť. Aj takto sa môže zrodiť ateista, hoci samozrejme nemusí to byť jediný a vôbec nie hlavný dôvod.
Vitz píše o jednotlivých životných príbehoch významných ateistov od Nietzscheho cez Huma až po Camusa a upriamuje pozornosť na ich vzťah k otcom, ktorý bol neraz problematický až žiadny. Aj tento faktor mohol zohrávať nie úplne zanedbateľnú úlohu v ich postoji k Bohu a k náboženstvu.
Karl Rahner poznamenal, že „to, čo si 60% až 80% ľudí predstavuje pod slovom Boh, našťastie neexistuje.“
Existencia zla a utrpenia
Ateista Singer vyhlásil, že najsilnejším argumentom proti Božej existencii je problematika utrpenia. Nemal na mysli nemorálne konanie vychádzajúce zo slobodnej vôle, ale utrpenie z fyzického zla ako sú napríklad prírodné katastrofy. Podľa môjho názoru existencia utrpenia nehovorí nič proti samotnej existencii Boha, skôr môže zdanlivo protirečiť Božej dobrotivosti. Kresťanstvo prehlasuje, že Boh utrpenie nevysvetľuje, ale dáva mu zmysel. To síce môže vyznieť veľmi neuspokojivo, no vo svojej podstate žiaden racionálny argument jednoduchým spôsobom nevysvetľuje existenciu zla v tomto svete. Veriaci aj neveriaci sú však rovnako postavení pred bolestivú dilemu utrpenia.
Prečo Boh dopúšťa utrpenie?
Existujú rôzne príčiny utrpenia: morálna skaza (zlo) ľudí, choroba, zemetrasenie, potopy, hladomor atď. Boh nám dal slobodu vybrať si. Táto sloboda znamená, že môžeme aj rebelovať proti Bohu a robiť rozhodnutia, ktoré sú v protiklade s Jeho želaniami. Zlo je potom všetko, čo je v rozpore s Jeho dokonalou a svätou vôľou, a preto kto koná to, čo je v protiklade s Božou vôľou, pácha zlo. To je riziko našej slobodnej vôle. Boh dovolil, aby sa zlo dialo z dôvodov, ktorým čiastočne rozumieme, ale iným rozumieť nikdy nebudeme. Uvedomujeme si tiež, že Boh používa zlo aj na výchovu a vyučovanie ľudí. Nemôžeme však poznať všetky dôvody, prečo dovoľuje zlu a utrpeniu, aby existovali vo svete.
Je možné, že ľudské utrpenie, napr. rôzne druhy chorôb, môžu byť vnímané ako Boží prostriedok na odstránenie následného utrpenia, ktoré by bolo oveľa horšie. Pán Boh má plán. On všetko pozná a neprekvapuje Ho prítomnosť zla a hriechu, ktoré so sebou prinášajú utrpenie. Boh pozná od počiatku všetky veci, preto je bezpochyby schopný použiť aj utrpenie pre svoj veľký plán. Povedané jazykom Biblie, bolesť a utrpenie sú dôsledkom existencie hriechu vo svete. Adam, reprezentant celého ľudstva a stvorenia, rebeloval proti Bohu a priniesol do tohto sveta utrpenie.
Je možné, že Boh jednoducho dovoľuje zlo a utrpenie vo svete na dôkaz toho, že rebélia oproti Nemu prináša utrpenie a bolesť, možno používa tento prirodzený spôsob. Veď či nás nestvoril na svoj obraz a nedal nám slobodu rozhodnúť sa? A či sme nerebelovali vo svojej slobode? Mal z nás teda Boh urobiť robotov alebo obmedziť našu slobodu natoľko, že by sme nemali možnosť žiadnej voľby? Pravdaže nie!
Smrť Božieho Syna je prostriedkom k tomu, že Boh odpúšťa tým, ktorí uverili v Pána Ježiša. Keby však vo svete nebolo utrpenie a zlo, Ježiš Kristus nemusel ísť na kríž. Môžeme teda povedať, že utrpenie a zlo sú nevyhnutné k tomu, aby sme videli obrovskú Božiu lásku voči ľuďom. Ak je Boh láska a ak láska dáva, môže existovať iná, väčšia demonštrácia skutku lásky?
Hypotéza Boha
Preukázať neexistenciu Boha je takmer nemožná úloha, pretože to by sme museli byť vari vševediace a vševidiace bytosti. Od dnešných ateistov možno počuť aj to, že Boh je nepravdepodobný alebo že ateizmus je absenciou viery. Stephen Hawking napríklad píše, že „veda má presvedčivejšie vysvetlenie, než je božský stvoriteľ“ alebo „všetko sa dá vysvetliť inak, pomocou prírodných zákonov.“ Pri bližšom pohľade však tieto úvahy existenciu Boha nevyvracajú. Okrem toho, ak staviame existenciu víl, Santa Clausa alebo Lietajúceho špagetového monštra na jednu úroveň s existenciou Boha, tak sme príliš nepochopili to, že veriaci neinterpretujú Boha ako súčasť sveta, ako predmet alebo bytosť medzi bytosťami, ale ako nemateriálne súcno mimo sveta.
Matematik Bertrand Russell raz poznamenal, že keby sa raz stretol s Bohom a opýtal by sa ho, že prečo neveril odpovedal by: „Nedostatok dôkazov Bože! Nedostatok dôkazov.“ Dá sa však dokázať existencia Boha? A aký dôkaz by vlastne presvedčil klasického ateistu? A nájdeme vôbec dôkaz o hocičom, ktorý by presvedčil viac-menej každého? Povedzme, že by Boh po zemi rozoslal také množstvo nepriestrelných dôkazov o svojej existencii, že by o ňom nebolo možné ani zapochybovať. Išlo by o vieru? A kde by ostal priestor pre slobodnú vôľu, pre rozhodnutie neveriť v neho?
Evolúcia nevylučuje existenciu Boha
Boh a filozofia
Moderné filozofické prúdy rezignovali na metafyziku, resp. počítajú skôr s materialistickým výkladom sveta s jeho uzavretým systémom. V západnej civilizácii bola autorita cirkvi a náboženstva postupne vytlačená a nahradená primátom vedy a techniky. Otázka existencie Boha nie je primárne vedeckou, ale filozofickou a hlboko existenciálnou otázkou.
Kresťanské riešenie problému zla
Kresťanstvo na rozdiel od uvedených názorov verí v pravdivosť všetkých štyroch výrokov a odmieta uznať, že by medzi nimi existoval zásadný rozpor. Nie je až taká nepredstaviteľná možnosť, že by Boh mohol mať dobrý dôvod na to, aby pripustil existenciu zla, aj keď nám tento dôvod môže byť neznámy. Ak túto možnosť považujeme aspoň logicky za prijateľnú, potom pre nás neexistuje skutočný rozpor medzi existenciou zla a existenciou všemocného a dokonale dobrého Boha. To, že na tento dôvod my sami nedokážeme prísť, ešte neznamená, že nemôže existovať.
Slobodné bytosti sú totiž jedinými bytosťami, ktoré dokážu milovať a prežívať lásku. A keďže hlavný zámer, ktorý Boh sledoval, keď nás stvoril, spočíval v túžbe mať s nami vzťah vzájomnej lásky, vytvoril ten najlepší možný svet, ktorý by mohol za týchto podmienok existovať. Boh nemôže ľudí donútiť k tomu, aby si slobodne volili dobro a zo svojej slobodnej vôle ho milovali. Keby ich k tomu nútil, už by to nebolo ich slobodné rozhodnutie.
Boh teda nemohol slobodným bytostiam znemožniť to, že si vyberú zlo, inak by zničil ich slobodnú vôľu. A slobodná vôľa nie je len akýsi milý doplnok ľudskej prirodzenosti. Je jej neodmysliteľnou súčasťou, jej samotnou podstatou. Takže keby Boh chcel odstrániť zlo, musel by odstrániť aj slobodnú vôľu ľudí. A to by sa dalo urobiť jedine spáchaním toho najstrašnejšieho zla, aké si je možné predstaviť: vyhladením celého ľudstva.
Dobrý Boh uprostred utrpenia a zla
Dal nám určitý kľúč, určitú zálohu, ktorá zaručuje, že Boh má dobré dôvody, prečo zatiaľ dopúšťa prítomnosť zla, a zároveň predstavuje prísľub dobrých vecí do budúcnosti. Tým, že sa Boh objavil na zemi v ľudskej podobe, ukázal, že mu môžeme dôverovať.
Prešiel utrpením, ktoré si vôbec nedokážeme predstaviť. Niesol trest za hriechy celého sveta! Za všetko zlo, ktoré bolo kedy spáchané od vzniku ľudstva, zaplatil práve on. Takéto utrpenie presahuje medze nášho chápania. Aj keď bol nevinný, dobrovoľne na seba vzal trest, ktorý sme si zaslúžili my. A prečo? Z lásky k nám. Je to, ako keby hovoril: „Viem, že nechápete, prečo dovoľujem, aby existovalo všetko to zlo. Zatiaľ nie je možné, aby ste to pochopili. Ale aby som vám ukázal, že mi môžete dôverovať, budem trpieť s vami.“
Keď človeku dôjde význam Ježišovej obete a veľkosť jeho lásky, začne sa na problém zla pozerať z úplne iného pohľadu. Začne jasne vidieť, že problém zla je predovšetkým problémom nášho vlastného zla. Nejde iba o nejakého pre nás vzdialeného teroristu na Blízkom Východe alebo diktátora z minulosti. Zlo sa týka predovšetkým mňa - moje drobné lži a podvody, necitlivé slová voči mojim blízkym, moja pýcha a sebectvo.
A práve vďaka tomu, že Ježiš svojou smrťou na kríži zaplatil za zlo, ktorého sme sa dopustili, môžeme byť my ospravedlnení pred Bohom. Vďaka nemu môžeme získať Božie odpustenie.
Boh sľubuje, že všetky veci slúžia na dobro tých, čo ho milujú.2 Taktiež sľubuje konečné víťazstvo nad smrťou, nad tým najhorším zlom. Tí, čo sa úprimne rozhodnú prijať jeho odpustenie, vstanú z mŕtvych a dostanú premenené, nesmrteľné a nezničiteľné telo, v ktorom budú žiť navždy s Bohom.3 Smrť, bolesť a zlo utrpeli Ježišovou smrťou a vzkriesením rozhodujúcu porážku.
Takže problém zla paradoxne existenciu dobrého a všemocného Boha nevylučuje. Dalo by sa skôr povedať, že práve Boh je jeho skutočným riešením!