Betánia v Zajordánsku: Miesto Krstu Ježiša Krista
Betánia v Zajordánsku patrí nepochybne k najvýznamnejším kresťanským miestam v Hášimovskom kráľovstve. V Starom zákone sa dočítame, že v Betánii v Zajordánsku Izraeliti prekročili rieku Jordán na svojej dlhej ceste do Zasľúbenej zeme. O niečo neskôr na tom istom mieste prorok Eliáš vystúpil do neba na ohnivom voze.
Podľa Nového zákona, keď bol Ježišov krst dokončený, otvorilo sa nebo a Duch svätý zostúpil v podobe holubice na Ježiša. Z neba sa vtedy ozval hlas: „Toto je môj syn ktorého milujem a v ktorom som našiel zasľúbenie.“ Ježiš následne Betániu opustil a Ján pokračoval v krstení aj naďalej až kým nebol popravený za to, že otvorene kritizoval nemravný život panovníka Heroda Antipasa.
Na presnú polohu posvätného miesta sa pomaly zabudlo (aj keď sa tušilo, kde by mohlo byť) a objavené bolo až pri archeologickom výskume v roku 1996, ktorý priamo podporoval princ Ghazi. Dnes sa tu nachádzajú kostoly všetkých významných kresťanských cirkví a po celom objekte Vás prevedie miestny sprievodca.
Hora Nebo: Miesto Smrti Proroka Mojžiša
Ďalším významným miestom v Jordánsku je hora Nebo, na ktorej zomrel starozákonný prorok Mojžiš. Mojžišovi sa pripisuje napísanie Piatich kníh Mojžišových, ktoré sa spoločne nazývajú Pentateuch. Druhá kniha - Exodus, opisuje, ako sa egyptský faraón (Ramzes II.?) začal obávať narastajúcej moci Izraelitov v Egypte a prikázal, aby bol každý novonarodený židovský chlapec zabitý.
Jedna žena sa však rozhodla, že svojho syna Mojžiša zachráni a vložila ho do prúteného košíka, ktorý pustila na rieku Níl. Kôš s dieťaťom našla faraónova dcéra, ktorá chlapca vychovala na kráľovskom dvore. Aby sa vyhol faraónovmu trestu, ušiel na horu Sinaj kde si našiel ženu a pásol dobytok. Jedného dňa sa mu z horiaceho kríka prihovoril Boh, ktorý mu povedal, že vyvedie spolu so svojim bratom Áronom Izraelitov z otroctva.
Boh preto prikázal Mojžišovi a Áronovi, aby sa prihovorili skale v púšti, odkiaľ mala vytrysknúť voda. Mojžiš s bratom však do skaly udreli svojimi palicami a neposlúchli tak priamy boží príkaz. Za trest sa nemali nikdy dostať do Zasľúbenej zeme. Starší z bratov - Áron zomrel neďaleko Petry, kde je aj pochovaný. Mojžišovi Boh tesne pred smrťou dovolil ísť na horu Nebo, odkiaľ mohol vidieť zem, do ktorej viedol svoj vyvolený národ.
Poznáme však lokalitu 808 metrovej vysokej hory Nebo, kde sa nachádza kostol Mojžišovej pamiatky s prekrásne zachovanou rímskou mozaikou. Dominantou celého miesta je kríž v tvare Mojžišovej palice, okolo ktorého je omotaný medený had spomínaný v Biblii. Ak budete mať na hore Nebo šťastie na dobrú viditeľnosť, uvidíte okrem najstaršieho stále obývaného mesta na svete - Jericha aj predmestia Jeruzalema.
Hory v Biblii a čo sa tam stalo | Biblické učenie
Aqaba: Ruiny Najstaršieho Kostola na Svete
Rímske mesto Aila, ako sa dnešná Aqaba na juhu Jordánska kedysi nazývala, bola provinčným mestom na okraji záujmu rímskych cisárov. Aj to je možno jeden z dôvodov, prečo sa tu nachádzal pravdepodobne najstarší kostol na svete z konca 3. storočia nášho letopočtu. Zo samotného kostola sa do dnešných dní veľa nezachovalo a obdivovať tak môžete len jeho základy staré viac ako 1700 rokov.
Nevie sa ani, komu bol kostol zasvätený a kto ho vysvätil. Osudy jeho staviteľov tak zostanú už asi navždy záhadou. To, čo z nej zostalo, bolo neskôr zničené pri stavbe mestských hradieb.
Umm ar-Rasas: Stylická Veža v Púšti
Ruiny antického mesta Kastron Mefa, ktoré sú zapísané na zozname UNESCO pod názvom Umm ar-Rasas, patria medzi menej navštevované pamiatky v Jordánsku. Z tábora sa neskôr stalo plnohodnotné rímske mesto s hradbami a množstvom kostolov s mozaikami, ktoré sú dnes rovnako nádherné a veľkolepé, ako boli pred 1 500 rokmi. Najzaujímavejšia pamiatka sa však nachádza kilometer od návštevníckeho centra a turistických chodníčkov.
V 5. storočí sa vo Východorímskej ríši začali objavovať pustovníci a mnísí hľadajúci samotu a pokoj ďaleko od ľudí. Niektorí z nich odišli do divočiny a ďalší sa rozhodli bývať na vysokých vežiach, ktoré im poskytovali samotu a ticho na modlitby. Jeho vzor nasledovali aj ďalší pustovníci a minimálne jeden z nich musel prísť aj do Kastron Mefy, kde si buď sám alebo s pomocou miestnych obyvateľov postavil 14 metrov vysokú vežu, v ktorej sa mohol v pokoji venovať duchovným potrebám.
Lano, na ktorého konci bol pravdepodobne priviazaný kôš, slúžilo pustovníkovi ako jediný spôsob získavania jedla, ktoré mu nosili obyvatelia Kastron Mefy. Podobných veží bolo v minulosti oveľa viac, avšak poslednú stojacu na svete uvidíte práve v Jordánsku v Umm ar-Rasas.
Petra: Hrobky Premenené na Kostoly
V čase svojej najväčšej slávy musela antická Petra patriť k najkrajším a najbohatším mestám na svete. Nachádzala sa na Kadidlovej obchodnej ceste, po ktorej nabatejskí kupci prevážali kadidlo z dnešného Ománu do prístavu v Gaze, kde sa vzácna a voňavá živica naložila na lode plaviace sa do všetkých prístavov v Rímskej ríši.
Vedeli ste však, že niektoré hrobky slúžili v čase pomalého úpadku mesta ako kostoly a kláštory? Asi najväčším z nich bola Urnová hrobka, ktorú si v 1. storočí nášho letopočtu nechal postaviť panovník Malichus II. Sto rokov po prijatí kresťanstva však bola zmenená na kostol a rozšírená. Jej najväčším lákadlom je v súčasnosti nádherne zafarbený strop a preto hrobka/ kostol nesmie pri našej BUBO prehliadke Petry nikdy chýbať.
Ďalším zaujímavým miestom je byzantský kostol s mozaikou postavený v 5. Neďaleko od kostola sa našli papyrusové zvitky zo 6. storočia, ktoré patrili miestnemu diakonovi. Opisuje v nich dôležité udalosti svojej rodiny, ale aj súdne spory so susedmi, ktoré sa vliekli po celé generácie.
Najvýznamnejšie pútnické miesto sa však nenachádza priamo v starovekom meste ale na jednom z okolitých kamenných vrchov. Je ním Áronova hora (Jabal Haroun) na ktorej zomrel a kde je podľa Biblie pochovaný Mojžišov brat Áron. Pokiaľ by ste sa na Áronovu hrobku chceli ísť osobne pozrieť, môžete počas nášho zájazdu absolvovať fakultatívny treking na Áronovu horu v skorých ranných hodinách.
Hora Tábor: Miesto Premenenia Pána
Premenenie Pána patrí k významným sviatkom cirkevného roka, ktorý sa slávi 6. augusta. Premenenie bolo predobrazom vzkriesenia Ježiša Krista a zároveň zjavením jeho božskej slávy a krásy, ako aj nášho budúceho videnia Boha.
Na vrchu Tábor si kresťania pripomínajú biblickú udalosť Ježišovho premenenia minimálne od 4. storočia. Tradícia za miesto premenenia Pána označila horu Tábor, ktorej vrchol je v nadmorskej výške 588 m. Pútnici pri výstupe ešte donedávna museli zdolať 4 300 schodov. Dominujúcim obrazom interiéru kostola je mozaika Premenenia Pána. V zadnej časti chrámu sú dve kaplnky - jedna zasvätená Mojžišovi, druhá Eliášovi.
Veru, kto by nechcel navštíviť krajinu patriarchov, krajinu Abrahámovho syna Izáka, krajinu sudcov, významných kráľov ako Šaul, Dávid, Šalamún, krajinu prorokov. Je obzvlášť zaujímavé a jedinečné započúvať sa do slov evanjelia na týchto posvätných miestach, kde je stále prítomný duch Ježiša Krista.