Gemer je plný stredovekých kostolov, ale nie všetky si dodnes zachovali svoju pôvodnú podobu. Do tejto skupiny patrí aj evanjelický kostol vo Švedlári, ktorý je jednou z významných dominánt obce.
Evanjelický kostol patrí evanjelickej cirkvi augsburského vyznania vo Švedlári.
Historici pôvod kostola vo Vlachove datujú do konca 15. storočia. Z gotickej stavby sa dodnes zachovala veža a časti obvodových múrov lode.
Kostol vo Vlachove
Vznik a Výstavba Kostola
Po vydaní tolerančného patentu Jozefom II, 28.10.1781, požiadal cirkevný zbor 19.8.1782 o povolenie na výstavbu kostola, ktoré pod číslom 8385 1.9.1783 aj obdržal.
19.10.1783 sa uskutočnila vysviacka vybratého pozemku, na ktorom sa položením základného kameňa na jar roku 1784 začala výstavba kostola.
Kostol je postavený na pôdoryse v tvare gréckeho kríža v klasicistickom slohu, má tri vstupné portály a bol dokončený 2.10.1787, kedy bol vysvätený a konali sa prvé bohoslužby.
Zariadenie kostola je bielo zlaté, polychrómované, z čias jeho výstavby. Banícke patronátne lavice pochádzajú z druhej polovice 18. storočia.
Ešte pred výstavbou kostola veriaci vyzbierali na jeho výstavbu 2015 florénov a 83 grajciarov aj keď celková stavba nakoniec stála 5400 florénov. V roku 1790 bola položená kamenná dlažba a bol objednaný organ, ktorý bol v roku 1793 dokončený.
Súčasne s kostolom sa stavala i fara.
Dostavba Veže a Zvony
15.6.1902 sa začalo s výkopom základov pre vežu kostola a 22.6. bol položený základný kameň.
V tom istom roku boli objednané i 4 zvony, najväčší 3102 kg ladený v tóne B, stredný ladený v tóne D vážiaci 1488 kg, tretí - obedňajší- v F tóne vážiaci 917 kg a najmenší ladený v B vážiaci 373 kg.
Zvony vyrobila firma Pumpen und Maschinenfabrik AG v Budapešti. Osadením kríža a odovzdaním zvonov 3.12.1902 bola veža dokončená.
Počas prvej svetovej vojny boli najväčší a dva najmenšie zvony zrekvirované pre potreby armády. 31.10. bolo dokončené elektrické osvetlenie kostola.
14.2.1932 boli vo zvonolejárskej dielni bratov Fischerovcov v Trnave objednané dva nové zvony, jeden o váhe 829 kg ladený vo Fis - tóne venovaný obetiam vojny, druhý 430 kg ladený v tóne A , ktorý slúži ako umieračik, ktoré boli posvätené 26.6.1932 spolu s pamätnou tabuľou padlých rodákov v I. svetovej vojne.
30.6.1935 bol v kostolnom parku odhalený pomník F. Ratzenbergerovi - švedlárskemu básnikovi. V roku 1936 bola vykonaná rekonštrukcia organu. Z pôvodného sa zachoval iba v barokovom štýle stavaný vonkajší plášť.
Organ v Kostole
Kostol je zapísaný v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Organ býva označovaný za kráľovský hudobný nástroj pre chrámové a koncertné siene. Zo stavebnej stránky je najväčší a najzložitejší hudobný nástroj.
Skladá sa z píšťal, registrov, vzdušníc, mechov, čerpadla vzduchu, organovej skrine, prospektu, hracieho stola a traktúry.
Korene vzniku organu sú v predkresťanskej spoločnosti. Prvý organ zostrojil r. 246 pred Kristom v Alexandrii Grék Ktesibios, chýrny mechanik a vynálezca. Hoci nebol hudobníkom, naučil na tomto nástroji hrať svoju ženu Thais, ktorá sa tak stala protagonistkou v hre na organ.
Ktesibiosov hudobný nástroj mal len jeden rad píšťal s deviatimi tónmi. Píšťaly boli z trstiny a ako zásobník vzduchu slúžil utesnený sud čiastočne naplnený vodou, preto dostal pomenovanie „ vodný organ - hydraulos “ .
Avšak až v rámci kresťanského kultu sa dostal organ na piedestál kráľa hudobných nástrojov. Na margo organovej hudby Ján Pavol II. pri posviacke organu vo Vatikáne uviedol „ nech sa jej reč, zrozumiteľná ponad hranice pre všetkých ľudí, stane poslom lásky a mieru !
Rozšírenie výstavby organov malo priamu súvislosť s výstavbou obrovských gotických katedrál s mimoriadnou akustikou a vyvrcholilo v 18. a 19. storočí.
15.6.1902 sa začalo s výkopom základov pre vežu kostola a 22.6. bol položený základný kameň.
V tom istom roku boli objednané i 4 zvony, najväčší 3102 kg ladený v tóne B, stredný ladený v tóne D vážiaci 1488 kg, tretí - obedňajší- v F tóne vážiaci 917 kg a najmenší ladený v B vážiaci 373 kg.
Zvony vyrobila firma Pumpen und Maschinenfabrik AG v Budapešti. Osadením kríža a odovzdaním zvonov 3.12.1902 bola veža dokončená.
Počas prvej svetovej vojny boli najväčší a dva najmenšie zvony zrekvirované pre potreby armády. 31.10. bolo dokončené elektrické osvetlenie kostola.
Reštaurovanie organa v kostole sv. Klimenta
14.2.1932 boli vo zvonolejárskej dielni bratov Fischerovcov v Trnave objednané dva nové zvony, jeden o váhe 829 kg ladený vo Fis - tóne venovaný obetiam vojny, druhý 430 kg ladený v tóne A , ktorý slúži ako umieračik, ktoré boli posvätené 26.6.1932 spolu s pamätnou tabuľou padlých rodákov v I. svetovej vojne.
30.6.1935 bol v kostolnom parku odhalený pomník F. Ratzenbergerovi - švedlárskemu básnikovi. V roku 1936 bola vykonaná rekonštrukcia organu. Z pôvodného sa zachoval iba v barokovom štýle stavaný vonkajší plášť.
V niektorých krajinách napr. v Českej republike výroba organov pretrváva dodnes ( Hradec Králové , Krnov).
Autora veľkého organu vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie po požiari roku 1500 v B. Bystrici nepoznáme, ale zachovali sa poznatky, že organista vo farskom kostole Matej Poll (Pohl) roku 1562 opravoval organy v oboch kostoloch mestského hradu a postavil organ vo farskom kostole Sv.
Ďalší organársky majster Joachim Resch sa objavil v B. Bystrici v rokoch 1649 - 54, ktorý postavil nový organ vo farskom kostole v Trenčíne. Najväčší organ v 17. storočí ( 1671) v Uhorsku trojmanuálový s 34 registrami zostrojil banskobystrický organár neskôr mešťan mesta Ján Veit (Vest) v Sibini (Rumunsko), na ktorom ešte v 19. storočí hrával J. L.
Nasledovníkom J. Veita sa stal koncom 17. storočia jeho žiak Juraj Demischer(Demicher), o ktorom sa zachovali správy, že opravoval r.1693 organ v kostole Povýšenia Sv. Kríža ( slovenský kostol), ktorý roku 1656 postavili trnavskí organári Ján Paier a Marek Denzl.
Juraj Demicher však organy aj staval. Na začiatku 18. storočia prichádza do mesta pod Urpínom zo Sedmohradska Matej Hartmann, ktorému sa podarilo stať sa mešťanom mesta B. Bystrica.
V 18. storočí pracoval v meste pod Urpínom ako organársky majster zohorský rodák Ján Vachovský a Johann Michael Hausserer, ktorý pridal pedál a register Vos humana k organu vo farskom kostole v Hronskom Beňadiku (organ zostrojil kremnický organár Martin Zorkovský ).
S Heissererovým menom sa tiež spája 6 - registrový pozitív v bočnej kaplnke r. k. farského kostola vo Zvolene (1772) a skriňa dvojmanuálového organa v r. k.
Aj František Eduard Petzník (1748 - 1815) má banskobystrické korene. Potom ako prešiel Nemecko, Holandsko, Francúzsko a Anglicko, pôsobil najmä na Gemeri.
Na prelome 19. a 20. od roku 1932 organológ Martin Ježo. Bol učiteľom vo viacerých mestách na Slovensku a popritom poradcom pri stavbe nových organov a členom organového výboru pri evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.
Martin Podkonický narodený 8. marca 1709, zomrel (13.3.1771) a je aj pochovaný v B. Bystrici ,bol trikrát ženatý.
Prvá manželka Žofia zostala bezdetná( zomrela pred rokom 1743), druhá manželka Alžbeta Homolány(Humalarinová) povila svojmu manželovi sedem detí : Pavla 3.12.1744; Euphrosínu 19.7.1746; Martina 13.7. 1749; Adama 4.12. 1750 (3); Michala 26.9. 1753; Samuela 16.9.1756; Máriu Alžbetu 25.6.1758, pritom prvé tri zomreli v detskom veku : Pavol 3.3.1746; Euphrosína 23.12. 1749 a Martin 20.5. 1750.
Učňovské roky absolvoval Martin u organárskeho banskobystrického majstra Daniela Walachyho v rokoch 1723 - 27. Po troch rokoch vandrovky sa do B. Bystrice vracia ako samostatný organársky majster.
Zručnosť Martina Podkonického prekročila hranice mesta a jeho okolia. Z jeho prác sa však zachovali len menšie nástroje, najmä pozitívy.
Kráľovce 1736 , Žaškov 1740, Smrečany 1750, Špania Dolina 1751 - 52, Paludza 1754, Štiavnické Bane 1754, Hronsek 1763, Pôtor 1764,. Veľké organy sa spájajú s menom majstra Podkonického v minoritskom kostole v Levoči 1767 - 69 (zachovala sa len časť skrine) a vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v B. Bystrici 1770 - 71 .
Bez datovania sa pripisujú Martinovi Podkonickému ešte malé organy vo Veľkej a Matejovciach, Illiašovciach a Riečke. Nakoniec s jeho menom sa spája obnova organu v Ostrej Lúke 1745 ( pôvodne postavený neznámym organárom z Moravy).
Syn Martina Podkonického Adam * 4.12. 1750 - + 27.1.1820, študoval v B. Bystrici, Vyšnej Slanej , Bratislave a Jene. Pri Terezínskych a Jozefínskych školských reformách bol jedným z poradcov Márie Terézie a Jozefa II. .
Ako profesor práva a rektor lýcea prežil celý svoj život v Kežmarku, kde je aj pochovaný.