História Farnosti a Hradná Minulosť na Slovensku

S prvými kresťanmi sa na území dnešného Slovenska stretávame v druhej polovici 2. storočia po Kristovi. Po odchode Germánov, od prelomu 5. a 6. storočia, Slovania vytvorili pospolitosť Slovenov, ktorí si uvedomovali svoju príbuznosť a spolupatričnosť v priebehu 6. až 8. storočia nad stredným Dunajom. S intenzívnou kristianizáciou nášho územia sa začalo po porážkach Avarov vojskami Franskej ríše v 90. rokoch 8. storočia. Neskôr, v roku 829, došlo aj k deľbe záujmových misijných sfér v rámci salzburského arcibiskupstva.

Pravdepodobne už v 11. storočí sa diecézy (arcidiecéza) začali členiť na archidiakonáty. Základom archidiakonátov boli hradné španstvá, z hľadiska cirkevnej organizácie išlo o veľkofary. Nitrianske biskupstvo ako samostatná diecéza bolo obnovené asi až za kráľa Kolomana (1095 - 1114). Okrem katedrálneho archidiakonátu malo Nitrianske biskupstvo aj Hradniansky archidiakonát, ktorý tvorila záhorská časť Trenčianskej župy a veľký trenčiansky archidiakonát. Archidiakonáty sa najneskôr od 13. storočia delili na dekanáty.

Farnosť Malá Hradná a Archidiakonát Hradná

Obec Dubodiel bola do roku 1782 súčasťou starobylej farnosti Malá Hradná spolu s obcami Malá Hradná, Veľká Hradná, Dubodiel, Ruskovce, Horné a Dolné Držkovce, Čuklasovce, Svinná, Malá Neporadzka a Kochnáč. V stredoveku bola farnosť Malá Hradná súčasťou vyššieho správneho zriadenia, ktorým bol starobylý archidiakonát Hradná. Archidiakonát Hradná (Bánovská kotlina) bol súčasťou Nitrianskej diecézy spolu s katedrálnym a Trenčianskym archidiakonátom.

Už samotný názov nasvedčuje tomu, že ide o starobilosť. Hradná, hradište, hradisko sú názvy, ktoré sa často objavujú v dobách veľkomoravských. Bývali útočišťom v nebezpečných situáciách, najmä počas maďarských vpádov koncom IX. storočia.

V roku 1264 sa spomína hradniansky archidiakon Ján a v roku 1329 v Malej Hradnej stál kamenný kostolík Všetkých svätých, ktorý bol postavený na pozemku šľachtica Štefana zvaného Pohan. V roku 1332 prvý historicky doložený farár na Malej Hradnej Martin pápežským vyberačom z Avignonu zaplatil desať grošov. Táto suma predstavovala približne jednu desatinu celoročného príjmu celej farnosti.

Územie farnosti Malá Hradná patrilo do archidiakonátu Hradná, v rámci Nitrianskej diecézy. Na nižšej úrovni cirkevno-správneho zriadenia stál dekanát. Od stredoveku farnosť Malá Hradná patrila do archidiakonátu Hradná a v priebehu 18. až 20. storočia bola súčasťou dekanátu Malá Hradná. Samotná fara a kostol v Malej Hradnej boli reformované v roku 1540 istým Valentínom Otýpkom. Farský kostol sa v roku 1685 dostal do rúk jezuitov zo Skalice.

Nitrianska diecéza existovala už v druhej polovici 9. storočia, v čase Veľkomoravskej ríše. Nitrianske biskupstvo ako samostatná diecéza bolo obnovené začiatkom 12. storočia. Okrem katedrálneho archidiakonátu malo Nitrianske biskupstvo aj Hradniansky archidiakonát, ktorý tvorila záhorská časť Trenčianskej župy a veľký trenčiansky archidiakonát. Prvý nepriamy dôkaz o existencii farnosti nám poskytuje listina z roku 1264, ktorá spomína hradnianskeho archidiakona Jána.

Podľa všetkého Hradná zohrala významnú úlohu pri tvorbe cirkevnej organizácie už počas Veľkomoravskej ríše v období včasného feudalizmu, teda po obnove nitrianskeho biskupstva v roku 1083, kedy v Malej Hradnej vznikol samostatný arcidiakonát.

Anonymus vo svojich „Gesta Hungarorum" kapitola 37 spomína, že Maďari pri obsadzovaní Veľkej Moravy našli medzi inými aj hrady Trenčín, Bánovce, Šaštín, Gradna a sídlo arcidiakonátu tohože mena. Hradná bola postavená na úroveň župného sídla. Jej susedné arcijáhenstvá boli v Nitre a v Trenčíne. Pre starobylosť hradiska a vysokú cirkevnú hodnosť, ktorá bola výsledkom dlhšieho historického procesu, môžeme aj dejiny fary posunúť do dávnejšej minulosti, kedy bývalo zvykom , že z hospodárskych dôvodov podliehalo fare aspoň desať osád.

Župa Trenčianska, okres Bánovce nad Bebravou, kraj Nitra do roku 1960, t. č. okres Trenčín, leží v severnom výbežku sprašovej Nitrianskej pahorkatiny v blízkosti Považského Inovca na hornom toku Hradnianskeho potoka. Obec sa spomína s rokom 1329. Je však určite staršia, pretože v jej katastri je archeologicky nepreskúmané hradisko pravdepodobne z veľkomoravského obdobia.

Situácia v polovici 18. storočia bola taká, že zemepanská vrchnosť a samotní veriaci, žijúci v deviatich filiálkach farnosti Malá Hradná, si uvedomovali, že miestny duchovný správca v Malej Hradnej nemôže dostatočne a k spokojnosti obyvateľov zabezpečiť duchovné potreby všetkých svojich veriacich. Veľkosť územia tejto farnosti neumožňoval primeraný výkon farských povinností, pretože celá farnosť bola spravovaná iba jedným kňazom bez kaplánskej pomoci.

Ako bohoslužobné a sakrálne miesta v obvode farnosti fungovali farský kostol v Malej Hradnej, kde na pravidelné bohoslužby chodili veriaci z Malej a Veľkej Hradnej, Kochnáča, Svinnej, Malej Neporadzky a Cimennej. V Dolných Držkovciach bola malá kaplnka Navštívenia Panny Márie. Hlavným cieľom sa tak stalo rozdelenie farnosti na dve menšie farnosti, ktoré sa uskutočnilo schvaľujúcou listinou nitrianskeho biskupa Antona Révaja zo dňa 27.7. 1782. Z pôvodnej farnosti Malá Hradná boli vyčlenené: Dubodiel, Veľká Hradná a Cimenná.

Jej centrom sa stal niekdajší filiálny kostol Božieho tela v Dubodiele, ktorý bol povýšený na farský kostol. K novej farnosti sa mali pripojiť aj Čuklasovce, avšak z nedostatočnej vôle tunajších obyvateľov sa od pripojenia upustilo.

Povýšenie Dubodiela na Samostatnú Farnosť v Roku 1782

Patrónom tak filiálneho kostola v Dubodieli ako aj farského v Malej Hradnej bol šľachtický rod Ilešháziovcov. Pre vznik novej farnosti v Dubodieli bolo treba splniť aspoň tri podmienky. Vyžadovala sa tu existencia filiálneho kostola, ktorý by bol so súhlasom nitrianskeho biskupa povýšený na farský, ekonomická sebestačnosť novej farnosti, o čo sa mal postarať najmä miestny svetský patrón a napokon hybným impulzom musela byť aj dobrá vôľa zemepána Jána Ilešháziho, ktorý bol iniciátorom celej tejto akcie.

Už v roku 1774 sa vo filiálnych obciach Dubodiel, Cimenná, Veľká Hradná a Čuklasovce robil prieskum možného zriadenia novej farnosti v Dubodieli. Na čele celej akcie zriadenia novej farnosti na Dubodieli stál vtedajší trenčiansky župan gróf Ján Ilešházi. Celá udalosť povýšenia filiálneho kostola v Dubodieli sa dlho odkladala. Až v júli 1782 nitriansky biskup Anton Révaj rozhodol, že obce Dubodiel, Veľká Hradná a Cimenná sa vyčleňujú z farnosti Malá Hradná a vytvárajú samostatnú rímskokatolícku farnosť Dubodiel. Zároveň filiálny kostol v Dubodieli bol povýšený na farský. Prvým farárom sa stál Ján Miština, rodák z Bánoviec nad Bebravou. Od augusta 1782 sa zaviedla nová matrika v Dubodieli, čim sa úradné matričné zápisy obcí Dubodiel, Cimenná a Veľká Hradná preniesli z Malej Hradnej do Dubodiela.

O celé hospodárske zabezpečenie novozriadenej farnosti v Dubodieli sa postaral miestny zemepán gróf Ján Ilešházi. Na kostol daroval 300 rýnskych zlatých, z čoho sa mali financovať liturgické predmety i opravy kostola. V roku 1781 bol prestavaný pôvodný dom hájnika Jakuba Chládeka na farskú budovu ako bývanie pre duchovného správcu v Dubodieli. Spolu so zriadením novej farnosti v Dubodieli bola postavená aj cirkevná ľudová škola v roku 1781. Jej prvým učiteľom bol Ignác Jasnický, ktorý zahynul pri povodni v roku 1815.

Zasvätenie Kostola v Dubodieli

Farský kostol v Dubodieli bol a je zasvätený Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej (Eucharistii). Prvá písomná správa o jestvovaní kostola v Dubodieli je v urbári Trenčianskeho hradného panstva z roku 1623. Podľa tejto správy možno predpokladať, že starý kostol v Dubodieli bol postavený už niekedy začiatkom 17. storočia.

Stavba Nového Kostola

V marci 1922 staviteľ Juraj Bélik z Nitry navrhol plány nového kostola. Stavebné práce prebiehali celý rok 1922 a 1923. Začalo sa s asanáciou starého kostola. Na jeho mieste sa začal stavať nový kostol. V septembri 1922 pri stavbe strechy sa zrútil krov nad svätyňou a zabil dvoch robotníkov (medzi nimi bol 24-ročný Ján Petrík z Dubodiela a istý 17-ročný Vojtech Abrahám zo Solčian). Kostol bol dlhý 33 metrov a šíroký 10 metrov. Strecha kostola (loď a svätyňa) sa pokryla šindlom a strecha veže plechom. Náklady stavby kostola dosiahli úctyhodnú sumu na vtedajšie časy: 606 756 korún. Ručné práce, furmanky a vozenie dreva si vykonali veriaci svojpomocne pod dohľadom staviteľa Juraja Bélika. Biskup Karol Kmeťko prispel sumou 55 000 korún, členovia urbariátu z Dubodiela 200 000 korún, farár Alexander Gabriel sumou 2601 korún, gróf Max Attems Gilleis drevom v hodnote 281 100 korún.

Farári Pôsobiaci vo Farnosti Dubodiel od roku 1782

Prehľad farárov, ktorí pôsobili vo farnosti Dubodiel od roku 1782:

Súčasnosť: Kostol svätého Vavrinca v Malej Hradnej

Už len dominantná poloha a asymetrická poloha veže dnes pripomínajú zrejme ešte románsky pôvod Kostola sv. Vavrinca v obci Malá Hradná. Podľa všetkého tu pôvodný chrám postavili najneskôr niekedy v polovici 13. storočia, keďže tunajší archidiakonát sa spomína už v roku 1264 a kamenný kostol v roku 1329. Išlo zrejme o jednoloďovú stavbu s predstavanou západnou vežou a východnou svätyňou neznámeho tvaru. V roku 1758 sa ukončila baroková prestavba, ktorá výrazným spôsobom zasiahla do románskej podoby kostola.

Loď bola rozšírená východným i južným smerom a rozobraná bola aj pôvodná svätyňa, ktorú nahradilo veľké polygonálne ukončené presbytérium. Z románskej stavby sa do dnešných dní podľa všetkého zachovala len hmota veže a časť obvodových múrov lode (západná a severná stena).

Farský kostol sv. Jednoloďové pozdĺžne kostoly, so svätyňou na východe a na západe často s emporou aj s vežou, spravidla situované na malom alebo väčšom návrší, boli charakteristickými dominantami našich stredovekých dedín. Mnohé z nich sa zachovali už iba v základoch pod zemou, no nájdu sa aj také, ktoré dodnes, po väčších, či menších úpravach, upútavajú svojím stredovekým výzorom.

Kostol svätého Vavrinca - diakona pochádza z 13. stročia. Rozšírený a zbarokizovaný bol v 18. storočí. Veža bola upravená v roku 1894. Ide o jednoloďovú stavbu s presbytériom a polygonálnym uzáverom, s pristavanou sakristiou. Veža sa pri rozširovaní lode dostala mimo os stavby, preto je dnes k štítovému priečeliu pristavená asymetricky. V presbytériu je pruská klenby, v lodi rovný strop. Loď má bočné empory a v západnej časti je murovaný organový chór.

Hlavný oltár je neskorobarokový z druhej polovice 18. storočia so stĺpovou jednoetážovou oltárnou architektúrou na krivkovom pôdoryse. Medzi nadstavcom a dvojicami kanelových stĺpov s vázami a plastikami anjelov je oltárny obraz sv. Vavrinca - diakona, mučeníka. Bočný oltár sv. Jána Nepomúckeho je rokokový, z druhej polovice 18. storočia s jednoetážovou pilastrovou architektúrou s reliefom svätca vo výklenku. Na boku sú dve plastiky svätcov, v nadstavci dvaja anjeli. Druhý bočný oltár - Piety - je rokokový s neskoršou úpravou a doplnkami, jednoetážová pilastrová architektúra, pendent k predošlému oltáru, uprostred s dostatočne prerobenou nikou, v ktorom je plastika Šaštínskej Panny Márie. Kazateľnica je rokoková, taktiež z druhej polovice 18. storočia. Na obvode parapetu sú reliéfy a vo vrchole baldachýn s Michalom Archanjelom. Krstiteľnica je kamenná, klasicistická, z konca 18. storočia. Drevenný vrchnák je z 19. storočia. Voľný obraz Piety je renesančný zo 17. storočia.

V minulosti sa zaobstaraním organa zaoberal už dekan Ľudovít Šimek, ktorý bol v čase výstavby kostola farárom v Malej Hradnej, ale pre zadĺženie stavby sa táto myšlienka nerealizovala. Obnovil ju až J. Fabián a v roku 1957, kedy bol kúpený organ z Krnova za asi 160 000 Kčs. 15. júla v tom istom roku ho požehnal nitriansky kanonik Rudolf Formánek a počas svätej omše na ňom hral zástupca z dodávateľského podniku Ota Veverka. Spevy nacvičil a miestne zbory dirigoval Michal Kopecký.

Vo veži kostola sú 2 zvony - veľký a menší, tzv. umieráčik. Odlial ich Pavel Ranko v Trenčíne v roku 1923 a na každom z nich je odliaty nápis: „Povstal som z milodarov rímsko-katolíckych veriacich z obce Svinná a M. Neporadzka“. Meno má však zvon, ktorý je vo vežičke kaplnky v časti malá Neporadzka. Volá sa sv. Mária a pochádza tiež z dielne Pavla Ranka v Trenčíne, ktorý ho odlial v roku 1919.

Vizitácia z roku 1798 zaznamenáva, že uprostred dediny stál kríž, neskôr na tom mieste bola postavená kaplnka, ktorá existovala až do začiatku 20. storočia. Okrem tohto kríža stále na okrajoch obce ešte ďalšie dva, ktoré boli tiež nahradené kaplnkami. Zdá sa, že staršou je kaplnka Panny Márie v časti Malá Neporadzka, pri ktorej sa uvádza rok postavenia 1900. V obci je niekoľko krížov a každý má svoju históriu.

Prvá birmovka bola v roku 1923 pri posvätení kostola, birmoval dr. Karol Kmeťko. Obrad Vzkriesenia, ktorý sa v minulosti vykonával v kostole, sa po roku 1989 „vytiahol“ do ulíc a slávnostný sprievod prechádza námestím obce. Podobne v uliciach obce sa slávi aj sviatok Božieho tela tzv. oltáriky.

Vo farnosti Malá Hradná sa na pozvanie farára Milana Jánoša v dňoch 23. a 24. júna 2018 konala obnova o Matke ustavičnej pomoci vo farskom kostole sv. Vavrinca. Toto podujatie bolo vyjadrením vďaky Matke ustavičnej pomoci za zázračnú ochranu pri požiari kostola, ktorý vypukol večer alebo v noci z 9. na 10. júla. 10. júla bola nedeľa a vo farskom kostole býva sv. omša o 10:30 hod. a tak pred sv. omšou, pri otváraní kostola, kostolník zistil, že horelo. Plamene vtedy zachvátili vstupný interiér kostola.

Kostol z 13. storočia patrí k najstarším na Slovensku. Pán farár aj obyvatelia obce pripisujú Matke ustavičnej pomoci zázračnú intervenciu, keďže požiar sa nerozšíril na ďalšie drevené zariadenie.

V sobotu 22. júna 2019 náhle a nečakane zomrel farár farnosti Malá Hradná Vdp. Milan Jánoš. Do večnosti odišiel kňaz Nitrianskej diecézy Vdp. Milan Jánoš. Zomrel v 44. roku života a 20. roku kňazstva.

Prehľad udalostí a osobností spojených s farnosťou Malá Hradná:

Nitriansky hrad, centrum Nitrianskeho biskupstva.

tags: #farar #mala #hradna