Vysoká je druhý najvyšší vrch Malých Karpát s výškou 754,3 m n. m. Radí sa za Záruby (767,4 m n. m.) a pred Vápennú (752,2 m n. m.). Spolu so Zárubami, Skalnatou a Vápennou patrí medzi povinné jazdy v Malých Karpatoch.
Výstup na Vysokú ponúka nielen peknú túru, ale aj nádherné výhľady z vrcholu. Cesta sem nie je vyslovene náročná, no na malokarpatské pomery patrí k tým zložitejším. Napriek tomu je tento výlet vhodný aj pre rekreačných turistov, ktorí majú radi výzvy. Stúpanie je náročnejšie hlavne v oblasti pod vrcholom, takže je dobré si ušetriť trochu síl na záverečnú časť výstupu.
Celková dĺžka trasy sem, či už idete zo Zochovej chaty, alebo Kuchyne (ideálne z Vývratu) je maximálne pár hodín. Na vrchol Vysokej sa najrýchlejšie dostanete z Vývratu. O niečo dlhšie to trvá z obce Kuchyňa.
Čo sa týka parkovania, to je možné na všetkých spomínaných miestach, keďže na nich nájdete väčšie, či menšie parkoviská. V Kuchyni sa dá parkovať v centre obce, alebo pri vodnej nádrži. Na Vývrate parkovisko pre autá nie je, no dá sa parkovať na okraji cesty. Rozsiahle parkovisko je na Zochovej chate. Parkovanie pod Vysokou na Vývrate. Parkovisko pri horárni Baďura za odbočkou ku kameňolomu.
Celkový pohľad na vrchol Vysokej.
Možnosti výstupu na Vysokú
Z Kuchyne cez Vývrat
Na Vysokú sa dá vystúpiť z obce Kuchyňa za približne dve hodiny. O niečo kratšie (zhruba hodina a pol) je to z Vývratu, kam sa dá dopraviť autom. Z Kuchyne trasa vedie po modrej značke najskôr cez kopec nad obcou, ktorý predstavuje pastviny. Občas sa tu nachádza veľké stádo kráv, niekedy aj s niekoľkými býkmi. Takýto sprievod vie motivovať k rezkejšiemu kroku, a preto tento kopček prekonáte rýchlo.
Po krátkom zostupe nasleduje miesto s názvom Vývrat. Vedie k nemu i asfaltka, ktorá je odbočkou z hlavnej cesty za Kuchyňou. Dá sa sem doviezť autom a skrátiť si tak trasu, čo sa odporúča. Nad Vývratom pokračuje trasa krátkym stúpaním cez les až na lesnú cestu, ktorá bola kedysi podkladom úzkorozchodnej železničky. Zopár zhnitých podvalov je dodnes zachovaných hneď na prvej zákrute. Nemôžete si ich nevšimnúť, jedine, ak by boli pod snehom.
Čoskoro sa trasa „zahryzne“ do úbočia a niekoľkými serpentínami získate na výškových metroch. Potom dlhým mierne stúpavým traverzom dosiahnete trávnaté sedlo pod Vysokou so zvyškami mohutných stromov. Zo sedla nasleduje krátke, strmé stúpanie až na vrchol Vysokej. Záverečný úsek pritom vedie skalnatým hrebienkom, ktorý je za mokra a snehu, či námrazy veľmi šmykľavý. Najmä pri zostupe.
Mapa trasy na Vysokú z Kuchyne cez Vývrat.
Dôležité body na trase z Kuchyne/Vývratu:
- Vývrat - možnosť parkovania a skrátenia trasy
- Pozostatky úzkorozchodnej železničky
- Trávnaté sedlo pod Vysokou
- Skalnatý hrebeň vedúci na vrchol
Z horárne Baďura
Bývalú horáreň nájdeme neďaleko Rohožníka, smerom na Kameňolom Vajarská. Na mieste nájdeme rázcestník a menšie parkovisko. Je to jedno z miest, z kadiaľ je možné vybrať sa na Vysokú mierne alternatívnou trasou, navyše nie príliš známou.
Prvý variant predstavuje trasu po modrej, červenej a opäť modrej turistickej značke cez Zadné Hlinenné, Sedlo Skalka, Taricovské Skaly a Panské uhliská. Na trase je niekoľko výhľadových miest v podobe Horného Vrchu, či Taricových skál. V oboch prípadoch sa však na dané miesta budete musieť vyškriabať, keďže ležia pomimo turistickej značky. Za zmienku tiež stojí Rohožnícky potok, ktorý vás bude sprevádzať v úvode trasy. Na viacerých miestach v čase dažďov tvorí kaskády a menšie vodopádiky. Na jeseň je to mimoriadne fotogenické. Väčšina trasy vedie dobre schodným lesným chodníkom s pozvoľným stúpaním.
Druhý variant, ktorý začína pri horárni Baďura vedie z veľkej časti po cyklistickom chodníku - Štefánikovej cyklomagistrály. Trasa je v tomto smere o niečo kratšia. Prvé kroky, rovnako ako v predchádzajúcom variante povedú popri Rohožníckom potoku. Pri rázcestníku Zadné Hlinené treba odbočiť na cyklotrasu. Tá vás privedie až pod samotný hrebeň Vysokej, kde sa napojíte na modrú turistickú značku.
Ako vhodné sa oplatí spraviť si okruh oboma trasami. Jednu použijete pri výstupe a druhú pri zostupe. Počítajte však s tým, že nehľadiac na to, akou trasou sa od horárne Baďura vydáte, bude sa jednať o slušnú poldňovú túru a pokojne i celodenný výlet, ak sa nikam nebudete ponáhľať.
Výhľad z Taricových skál na masív Vysokej.
Varianty trasy z horárne Baďura:
- Po modrej, červenej a opäť modrej značke cez Zadné Hlinenné, Sedlo Skalka, Taricovské Skaly a Panské uhliská
- Po cyklistickom chodníku - Štefánikovej cyklomagistrály s napojením na modrú značku pod hrebeňom Vysokej
Zo Zochovej chaty
Dlhší z prístupov na Vysokú je smerom od Zochovej chaty a z hlavného hrebeňa Malých Karpát. Túra vám zaberie 2-3 hodiny času v závislosti od vašej kondície. Ak už sa na hrebeni nachádzate, ide o zachádzku z hrebeňového rázscestníka Panské Uhliská. Odtiaľto vedie na vrchol Vysokej modrá značka. Trasa zväčša prechádza strmým svahom v lese, ale záver výstupu ponúka veľmi pekné metre v trávnatom teréne s jedinečnými prastarými stromami, ktoré vytvárajú bizarné formy. Je to pôsobivé najmä ak je hmlisté počasie.
Zo Zochovej chaty sa na Vysokú dostanete po modrej, alebo žltej turistickej značke v kombinácii s červenou, z ktorej na Panských uhliskách odbočíte na modrú, vedúcu až na vrchol tohto kopca. Sú to trasy, ktoré budú vyhovovať skôr zdatnejším turistom, ktorí sa radi túlajú po dlhších lesných trasách. Celkovo sú oba tieto varianty vhodné ako túra, keď ste nezávislí od zaparkovaného auta. Môžete tak prekročiť hrebeň Malých Karpát a túru na Vysokú zakončiť povedzme v Kuchyni.
Ak sa zo Zošky vydáte žltou značkou, pôjdete cez peknú lúku Čermák a ak po modrej značke, uvidíte zase zaujímavosť v podobe starého huncokárskeho cintorína. Pre milovníkov lesných potuliek odporúčame variant po žltej značke s napojením na dlhší úsek červenej. Z Čermáku totiž tento lesný chodník vedie po veľmi pekných zákutiach v krásnom lese.
Na Vysokú sa môžete vydať i cez rázcestie Vápenka.
Cestou na Vysokú zo Zochovej chaty narazíte aj na zaujímavosť v podobe huncokárskeho cintorína.
Vrchol Vysokej a jeho okolie
Vrchol Vysokej je charakteristický výrazným dreveným krížom, ktorý má približne dva až tri metre. Spolu s okolím tvorí fotogenický motív. Okrem kríža sa neďaleko vrchola nachádza oceľový stožiar, ktorý spolu s podobným stožiarom na Veľkom Petrklíne slúžil k navigácii pilotom z vojenského letiska v Kuchyni.
Menej ľudí už vie, že kúsok pod vrcholom sa za skaliskami hrebeňa skrýva množstvo pamätných tabuliek, venovaných obetiam hôr. Nachádza sa tu drobný symbolický cintorín.
Vrchol Vysokej je často veterný a kraľuje okoliu. Zaujímavé sú naň pohľady i z okolitých hrebeňov. Napríklad z hrebeňa Bartalovej, alebo Ražňovej. Vysoká vystupuje z lesov výrazne nad ostatné kopce. Z diaľky je dobre viditeľný jej skalnatý vrcholový hrebeň. Pri pohľade o červenej hrebeňovej značky vystupujú do popredia strmé skaly spadajúce z neho nadol tzv.
Turisti majú vo všeobecnosti radi výhľady a v tomto smere má Vysoká naozaj čo ponúknuť. Z Vrcholu je nádherný, od severu stromami obmedzený, výhľad na juhozápad a na východ. V podstate uvidíte veľkú časť kopcov Malých Karpát. V diali tiež zazriete roviny Podunajskej nížiny.
| Bod | Popis |
|---|---|
| Vrcholový kríž | Výrazný drevený kríž na vrchole |
| Oceľový stožiar | Slúžil na navigáciu pilotom |
| Symbolický cintorín | Pamätné tabuľky venované obetiam hôr |
| Výhľady | Nádherné výhľady na Malé Karpaty a Podunajskú nížinu |
Výstup na Vysokú v zime
Výstup na zasneženú Vysokú v zime sa považuje za jeden z TOP zážitkov, ktoré môžete v Malých Karpatoch zažiť. Zimný vrchol je mimoriadne fotogenický a výhľady sú naozaj špičkové. Počas najkratších zimných dní tu dokonca čiastočne uvidíte i západ slnka. Tak isto príroda na vrchole je doslova rozprávková s idylickými zakrpatenými stromami prehýbajúcimi sa pod nánosmi snehu a inovate.
Je však potrebné mať šťastie na počasie, za nepriaznivých okolností tu totiž kvôli hmle neuvidíte nič. Najpraktickejším východiskovým bodom na zimný výstup na Vysokú je Vývrat. V zime sú dni oveľa kratšie a tak sa úspora času ozaj zíde. V zime zvykne byť cesta na Vývrat odhrnutá, alebo minimálne zjazdná.
Výstupový chodník na vrchol býva vždy vyšľapaný. Borenie sa v snehu tu preto pravdepodobne nehrozí (maximálne vtedy ak je veľmi čerstvo nasnežené). Nevýhodou vyšľapaného chodníka je to, že počas odmäku alebo námrazy sa z neho stane jedno veľké klzisko. Na viacerých miestach to môže byť dokonca nebezpečné, hlavne vo vyšších partiách. V tomto smere je zostup ďaleko horší ako výstup a je dosť možné že viaceré miesta prejdete doslova na zadku. Na takéto prípady sú najlepšie nesmeky, resp. návleky s hrotmi, ktoré sa už bežne dajú kúpiť v obchode.
Výstup v zime na Vysokú je za dobrého počasia vhodný aj pre deti, čo už majú nejakú tu skúsenosť s turistikou, ideálne aj so zimným terénom. Je vhodný skôr pre deti od školského veku, mladšie ročníky sem berte len ak už majú niečo odchodené. Zimný výlet by sme neodporučili tiež najstarším ročníkom, keďže na šmykľavej ceste je veľmi veľké riziko pádu.
Vrcholové skaliská Vysokej pokryté snehom.
Náročnosť výstupu na Vysokú
Vysoká patrí medzi výstupovo náročnejšie vrcholy Malých Karpát. V prípade výstupu z Kuchyne, alebo Vývratu výstup komplikuje záverečný veľmi strmý výstup vo vrcholových partiách. Z ostatných smerov (Zochova chata, Rohožník, Sološnica) výstup naopak komplikuje značne dlhá trasa so strmejším stúpaním v závere. V oboch prípadoch sa počas túry rozhodne zapotíte.
Počas vlhkejších dní, keď je blato, alebo keď sú v zime namrznuté chodníky je výstup doslova za trest. Turistické paličky sú v tomto smere dobrým pomocníkom. Ak máte návleky s hrotmi v zime ich isto využijete, minimálne vo vrcholových partiách.
Z technických pasáží je azda najkomplikovanejší prístup z Vývratu, kvôli strmosti terénu zhruba kilometer pred vrcholom. Chodníky na niektorých úsekoch sú pokryte drobnými kamienkami, na ktorých sa dá pošmyknúť aj keď je sucho. Nepríjemný je tiež prechod cez skalný úsek tesne pod vrcholom, kde je potrebné zapojiť aj ruky. Okrem týchto miest je trasa dobre schodná. Aj na hrebeni sa dá vcelku dobre pohybovať.
Ak by sme to mali zhrnúť, trasu neodporúčame ľuďom so slabou kondíciou, ľuďom čo majú problémy s pohybovým aparátom a najmenším deťom a deťom čo nemajú skúsenosti s turistickým terénom.
Túra na Vysokú s deťmi
Túra na Vysokú s deťmi ponúka čaro postupného objavovania väčších a náročnejších kopcov v Malých Karpatoch. Z výstupov na malokarpatské sedemstometrové vrcholy sa nám zdá technicky najnáročnejšia, pričom náročná je i kondične. Nie však až natoľko, že by to nezvládlo aj menšie 5-6 ročné dieťa. Ak by ste sa sem s deťmi vybrali, odporúčame, aby už mali pár ľahších túr v Malých Karpatoch za sebou a aby ste sa sem vybrali z Vývratu.
Odstránite tak nutnosť nevábneho šliapania z Kuchyne, ktoré nie je príliš zaujímavé, azda okrem výhľadov z lúk nad dedinou. Deťom táto relatívne nudná časť ušetrí sily a vám kopu energie. Navyše sa vyhnete veľkým stádam kráv, ktoré sa tu zvyknú pásť, čo nemusí byť miesto, kde sa každý cíti bezpečne. Vynechaním tohto úseku si ušetríte kopu nervov.
Ak počas výstupu zaradíte dostatok občerstvovacích prestávok, prípadne nejaké hry, postup až do oblasti tesne pod vrcholom by mal byť i s deťmi bezproblémový. Tu však prichádza na rad strmá vrcholová časť s jedným nepríjemným šotolinovým úsekom a ďalším s kratším skalným stupňom. Niektoré deti tu budú zrejme potrebovať dopomoc, dohľad a trpezlivosť rodičov. Výstup sa značne zostrmí, možno pribudne i nepríjemný vietor. Ak sa vám niečo nepozdáva, radšej sa tu hneď otočte a skúste to za lepších podmienok.
Staršie deti by túto túru mali zvládnuť v pohode. My sme mali skúsenosť absolovania túry so 6 a 8 ročnými deťmi. Zvládli to v poriadku až na neustále mrnčanie. Výstup bol totiž zimný. Hoci v oblasti lesa bol sneh, samotný chodník bol rozbahnený predošlým návalom turistov. Bol šmykľavý a na vrchole vial nepríjemný vietor. Jedno z detí spadlo do blata, z čoho pramenil ďalší nával revu. Krajina tesne pod vrcholom však bola nádherne zimná a tak sme sa týmto rozprávkovým kráľovstvom presunuli až celkom nahor. Čo sa týka spomínaného skalného stupňa, ten sme zvládli, no na zostup odporúčame využiť chodníček, ktorý ho obchádza oblúkom zľava v smere zostupu.
Túru z Vývratu by ste mohli za ideálneho počasia zvládnuť i s menšími deťmi, ak ste ochotní ich niesť aspoň z časti v nosiči.
Úspešne na vrchole Vysokej.
Ohniská a táborenie
Ako to už s malokarpatskými vrcholmi obvykle býva, nájdete na nich nejaké to neoficiálne ohnisko. Nemal by sa tu však zakladať žiaden oheň, najmä nie vtedy, ak sú Karpaty vyprahnuté slnkom a fúka vietor. V blízkosti značených trás sme nenarazili na žiadne táborisko, kde by bolo možné oficiálne opekať, alebo prespať. Azda len menšiu čistinku v miestach, kde sa prvé dlhé stúpanie lesom z Vývratu končí a následne prechádza do strmého vrcholového úseku. Určite si tu všimnete väčšiu trávnatú plochu, kde je ohnisko. Vrchol Vysokej nie je veľmi vhodný na prespávanie, aj keď akú-takú plošinku by sa tu dalo nájsť.