Ježiš Kristus: Ukrižovanie a historické fakty

Ukrižovanie Ježiša Krista je jednou z najvýznamnejších udalostí v histórii kresťanstva. Hoci evanjeliá poskytujú podrobný opis jeho utrpenia a smrti, existujú aj iné historické a archeologické dôkazy, ktoré potvrdzujú túto udalosť. Poďme sa pozrieť na niektoré z týchto dôkazov a faktov.

Michelangelo - Ukrižovanie Krista

Historické zmienky o Ježišovi Kristovi

Odkiaľ poznáme tieto (alebo akékoľvek iné) historické fakty o Ježišovi a ranom kresťanstve? Predovšetkým z novozákonných dokumentov pôvodne napísaných v prvom storočí nášho letopočtu.

Nekresťanské zdroje

Je zaujímavé, že okrem biblických záznamov existujú aj mimobiblické zmienky o Ježišovi. Poďme si zosumarizovať, čo sme sa naučili o Ježišovi prehliadkou starovekých nekresťanských zdrojov.

• Josephus aj Lucián naznačovali, že Ježiš bol považovaný za múdreho muža.
• Plinius, Talmud a Lucián naznačujú, že bol mocný a úctyhodný učiteľ.
• Jozephus aj Talmud poukazujú na to, že konal zázraky.
• Tacitus, Jozephus, Talmud a Lucián, oni všetci spomínajú, že bol ukrižovaný. Tacitus a Jozephus hovoria, že sa to stalo pod Pontským Pilátom. A Talmud tvrdí, že sa to stalo v predvečer Paschy.
• U Tacitusa a Jozephusa sú možné zmienky o tom, čomu kresťania veria, že Ježiš bol vzkriesený.
• Jozephus zaznamenal, že Ježišovi nasledovníci veria, že bol Kristus alebo Mesiáš.

Dúfam, že vidíte, ako tento malý výber starovekých nekresťanských zdrojov potvrdzuje naše znalosti o Ježišovi z evanjelií.

Historické postavy a ich zmienky o Ježišovi

Tacitus

V úvode knihy od F. F. Brucea, spisovateľ hovorí o kresťanskom pisateľovi, ktorému jeho agnostický priateľ povedal, že „mimo neznámych odkazov v Josephovi a im podobných" neexistoval historický dôkaz mimo Biblie o existencii Ježiša.

„Aby zahladil tú povesť [,že podpálil Rím], Nero nastrčil ako vinníkov a potrestal najvyberanejšími trestami tých, ktorých ľud pre nerestný život nenávidel a nazýval kresťanmi. Pôvodca tohto mena Kristus, bol za Tiberiovej vlády prokurátorom Pontským Pilátom popravený.

Čo sa môžeme naučiť zo starodávnych zmienok o Ježišovi a ranných kresťanoch? Všimnime si, že Tacitus píše, že kresťania si odvodili svoje pomenovanie od historickej postavy nazvanej Kristus (z latinčiny). Povedal, že boli trestaní „najvyberanejšími trestami“, samozrejme spomeňme Rímsku metódu popravy známu ako ukrižovanie. Bolo povedané, že toto sa stalo počas Tiberiovej vlády, rozsudkom Pontského Piláta.

Ale čo si máme myslieť o Tacitovom „trochu záhadnom prehlásení“, že Kristova smrť označená ako „zhubná povera“, následne vznikla nielen v Judsku ale aj v Ríme?

Plinius mladší

Ďalší dôležitý zdroj informácii o Ježišovi a rannom kresťanstve môže byť nájdený v listoch Plinia mladšieho cisárovi Trajanovi. Plinius bol správcom Bitánie v malej Ázii.

„Schádzali sa v určitý deň pred úsvitom, spievali piesne na oslavu Krista ako Boha a zaväzovali sa prísahou, nie k nejakému zločinu, ale že sa nedopustia krádeží, lúpeží ani cudzoložstiev, že dodržia dané slovo a nezaprú majetok im zverený, keď budú požiadaní o jeho vrátenie.

Tento úryvok nám dáva náhľad do viery a praktík ranných kresťanov. V prvom rade vidíme, že kresťania sa stretávajú v určitý deň. Po druhé, ich chvály boli smerované ku Kristovi, preukazovali tak pevnú vieru v jeho božskosť. Ďalej jedna z interpretácii Pliniovho vyhlásenia, že kresťania spievali piesne Kristovi „ako bohu“ poukazuje na to, že „na rozdiel od iných bohov, Kristus žil na zemi.“ Ak je táto interpretácia správna, Plinius pochopil, že kresťania uctievajú historickú osobnosť ako Boha!

Pliniove listy nám nepomáhajú chápať len to, ako ranní kresťania verili v Ježiša, taktiež odhaľujú veľkú úctu, ktorú mali k Jeho učeniu. Plinius napríklad zaznamenal, že kresťania sa „zaviazali čestnou prísahou“, nie k porušovaniu morálnych štandardov, ktorá vyplýva z Kristovho učenia. Navyše, Plinius poukazuje na kresťanský zvyk zdieľania jedla, pravdepodobne narážal na zachovávanie spoločenstva a „hod lásky.“ Tento výklad pomáha pochopiť kresťanské tvrdenie, že jedlo bolo „obyčajného a nevinného druhu.“ Často boli nútení čeliť obvineniu nekresťanov z praktizovania kanibalistických rituálov. V tých dňoch kresťania pokorne odvracali hanlivé narážky na Ježišovo učenie.

Josephus

Možno najpozoruhodnejšie mimobiblické zmienky o Ježišovi nájdeme u židovského historika z prvého storočia Josephusa. V jednej alebo dvoch udalostiach v jeho „Židovských starožitnostiach“ spomína Ježiša. Prvá, menej odhaľujúca udalosť opisuje odsúdenie Jakuba židovským súdom (Sanhedrin). Tento Jakub, hovorí Josephus, bol „brat Ježiša takzvaného Krista.“

Tak zaujímavé ako táto krátka zmienka je, že existuje ešte jedna mladšia, ktorá je skutočne udivujúca.

„V tej dobe žil Ježiš, múdry človek, keď ho vôbec máme nazývať človekom. Robil totiž zázraky, učil ľudí, pre ktorých bolo potešením prijímať pravdu a získal si mnoho Židov a autorov. Tento bol Mesiáš (Christos). A keď ho na základe udania našich predkov Pilát odsúdil na smrť ukrižovaním, tí, ktorí si ho najprv obľúbili, ho neprestali milovať. Zjavil sa im totiž tretieho dňa znovu živý, ako o ňom prorokovali Boží proroci toto, aj premnoho iného podivného.

Skutočne to Josephus napísal? Väčšina učencov si myslí, že jadro úryvku je napísane Josephusom, ale neskôr bolo zmenené kresťanom, pravdepodobne niekedy medzi 3. a 4. storočím. Ale prečo si myslia, že to svedectvo bolo zmenené? Napríklad tvrdenie, že Ježiš bol múdry muž, sa zdá byť vierohodné, ale fráza: „keď ho vôbec máme nazývať človekom“, je podozrivá. Implikuje to, že Ježiš bol viac než človek a je celkom nepravdepodobné, že Josephus by povedal niečo také! Je tiež ťažko uveriteľné, že by tvrdil, že Ježiš bol Kristus, hlavne keď neskôr odkazuje na Ježiša ako na „takzvaného“ Krista. Nakoniec tvrdenie, že na tretí deň sa ukázal učeníkom obnovený k životu.

Ale keď prehliadneme diskutabilné časti tejto pasáže stále nám zostanú informácie, ktoré potvrdzujú biblického Ježiša. Čítame, že bol múdry muž, ktorý vykonal prekvapivé skutky. A hoci bol ukrižovaný pod Pilátom, Jeho nasledovníci pokračovali v učeníctve a stali sa známymi ako kresťania. Keď skombinujeme tieto vyhlásenia s Josephusovou neskoršou zmienkou o Ježišovi, ako o „takzvanom Kristovi“, naskytá sa nám pomerne podrobný obraz, ktorý je v súlade s biblickým záznamom.

Nepopierateľný historický dôkaz o Ježišovej existencii (Dr. Gary Habermas)

Talmud

Existuje len málo zmienok o Ježišovi v babylonskom Talmude, zbierke židovských rabínskych spisov zozbieraných približne medzi rokmi 70 - 500 nášho letopočtu. Vzhľadom na tento časový rámec je prirodzené predpokladať, že skoršie zmienky o Ježišovi sú dôveryhodnejšie než tie neskoršie. V prípade Talmudu k skoršej dobe zbierania poznatkov došlo v rozmedzí od 70. do 200.

„V predvečer Paschy bol povesený Ješu.

Poďme preskúmať tento úryvok. Mohli ste si všimnúť, že hovorí o niekom menom „Ješu“. Prečo si teda myslíme, že je to Ježiš? Slovo Ježiš sa po hebrejsky vyslovuje „Ješu“. Ale čo je v tejto pasáži myslené tým, že Ježiš bol povesený? Nehovorí Nová Zmluva, že bol ukrižovaný? Vskutku áno. Ale slovo „povesený“ môže byť synonymom k slovu ukrižovaný.

Napríklad v liste Galatským 3:13 stojí, že Kristus „visel“ a v Lukášovi 23:39 sa používa to isté slovo pre zločinca, ktorý bol ukrižovaný s Ježišom. Takže Talmud prehlasuje, že Ježiš bol ukrižovaný v predvečer Paschy. Ale čo s krikom hlásateľa, ktorý oznamoval, že Ježiš bude ukameňovaný?

Úryvok nám tiež hovorí, prečo bol Ježiš ukrižovaný. Tvrdí, že praktizoval čarodejníctvo a podnecoval Izrael k odpadnutiu od viery. Vzhľadom na to, že informácie pochádzajú z tak trochu nepriateľského zdroja, nemali by sme byť prekvapení, že Ježiš je opísaný inak ako v Novej Zmluve.

Zaujímavé je, že obe obvinenia majú paralelu v evanjeliu. Napríklad obvinenie z čarodejníctva je podobné ako obvinenie farizejov, že Ježiš vyháňal démonov „Belzebubom vládcom démonov.“ Všimnime si, že toto obvinenie skutočne potvrdzuje tvrdenia Novej zmluvy, že Ježiš konal zázraky. Ježišove zázraky boli zrejme príliš dobre dosvedčené, aby sa dali poprieť. Jediná možnosť bola pripísať ich čarodejníctvu.

Podobne tvrdenie o lákaní Izraela k odpadnutiu od viery má paralelu v Lukášovom evanjeliu, kde Ježiš bol obvinený židovskými poprednými predstaviteľmi zo zavádzania izraelského národa svojím učením. Toto tvrdenie podporuje novozmluvný záznam o Ježišovom učení.

Lucián zo Samosaty

Lucián zo Samosaty bol grécky satirik z druhého storočia. Hoci si tu Lucián robí srandu z ranných kresťanov, napísal významné komentáre o ich zakladateľovi. Hoci Lucián nezmieňuje jeho meno, je jasné že odkazuje na Ježiša.

Ale čo Ježiš učil, že vzbudil taký hnev? Podľa Luciána učil, že všetci muži sú bratia od okamihu ich obrátenia. To je dosť neškodné. Ale čo toto obrátenie zahŕňalo? Zahŕňalo zapretie Gréckych bohov, oslavovanie Ježiša a žitie podľa Jeho učenia. Nie je príliš ťažké si predstaviť , že kvôli tomuto učeniu bol niekto zabitý. Hoci to Lucián nepovedal tak explicitne, kresťanské popieranie iných bohov v kombinácii s ich oslavou Ježiša nám implikuje, že ho považovali za viac ako človeka.

Archeologické dôkazy

Existuje iba jeden archeologický nález, ktorý dokumentuje ukrižovanie - a tým je klinec dlhý 11,5 centimetra, ktorý popravenému mladému židovi vtĺkli do päty zboku. Nález pozostatkov mladého ukrižovaného muža považujú odborníci za výnimočný.

Spôsob ukrižovania

Spôsob ukrižovania závisel aj od spoločenského postavenia obete a od zločinu, kvôli ktorému nešťastníka odsúdili. „Zachované dôkazy však svedčia o tom, že odsúdencov upevňovali na kríž v najrozličnejších pozíciách a rôznymi prostriedkami,“ hovorí Piers Mitchell, jeden z autorov príspevku. Ramená kríža nemuseli byť v 90-stupňovom uhle a obeť mohli naň zavesiť aj dolu hlavou - ako sa to stalo apoštolovi sv. Petrovi.

Detail ukrižovania

Bolo viacero spôsobov, ako sa mohla vykonať poprava ukrižovaním. Najprv bol odsúdený zbičovaný. Je potrebné pripomenúť, že bičovanie bolo také brutálne, že viacerí neprežili ani tento predstupeň popravy. Potom bol odsúdený prinútený niesť horizontálnu časť kríža (latinsky patibulum) na popravisko. Ani tu sa neprejavovalo milosrdenstvo, skôr naopak. Sú známe prípady, že rímski vojaci týrali obete vytrhnutím jazyka, vypichnutím očí a podobne.

Na mieste ukrižovania bola pripravená vertikálna časť kríža, pevne zasadená do zeme. Tam sa odsúdený vyzliekol donaha a vojaci ho pribili alebo uviazali na zápästiach na patibulum. V tomto momente už išlo o kríž, na ktorom bol zločinec pribitý aspoň troma klincami - dvoma na rukách a jedným alebo dvoma na nohách. Ruky sa priklincovali skôr cez zápästia ako cez dlane. Pod chrbtom mohol byť na kríži výčnelok, na ktorom mohol ukrižovaný nájsť chvíľkovú oporu.

Popri nesmiernej fyzickej bolesti bývali obete vystavené aj výsmechu a ponižovaniu od vojakova kohokoľvek v blízkosti. Kameňovanie a opľúvanie neboli zriedkavosťou. Smrť prichádzala niekedy rýchlo, po minútach alebo hodinách, inokedy pomaly, po troch alebo štyroch dňoch. Sú známe prípady, že odsúdenci vydržali aj deväť dní. Krvácanie a nedostatok tekutín spôsobovali dehydratáciu. Dá sa povedať, že človek na kríži sa pomaly dusil.

Niekedy mohli umieranie vojaci urýchliť viacerými spôsobmi. Nedostatok kyslíka oslaboval srdce, ktoré nemohlo pumpovať krv do celého tela.

Podoby krížov

Podoba krížov sa prispôsobovala spôsobu popravy. Niektorí boli ukrižovaní dole hlavou, iní len na stromy alebo stĺpy. Počas vojenských výprav alebo obliehania nebol dostatok času na výrobu krížov, a tak sa použila len vertikálna časť, zvaná gibbet. Kríž v tvare písmena T bol zvaný crux commisa. Najčastejším materiálom kríža bolo zrejme drevo ako najlacnejšia dostupná surovina.

Rôzne typy krížov

Príčiny smrti

V uplynulých 150 rokoch vyšlo minimálne desať serióznych kníh a štúdií, ktoré sa snažili objasniť presnú príčinu Kristovej smrti. Úvahy smerujú od zlyhania srdca cez zadusenie a embóliu až po šok vyvolaný klesajúcim krvným tlakom. Tieto predpoklady vychádzajú z toho, že Kristus bol ukrižovaný tak, ako ho tradične zobrazujú.

Zákaz ukrižovania

Ukrižovanie ako druh vykonania popravy zakázal prvý kresťanský cisár Konštantín Veľký začiatkom 4. storočia, konkrétne v roku 337. Aj vďaka nedávnemu filmu Mlčanie od režiséra Martina Scorseseho sme si pripomenuli, že v 16. storočí takto popravovali kresťanských misionárov v Japonsku. Žiaľ, aj v posledných storočiach sú známe prípady ukrižovania, napríklad v Barme alebo počas prvej a druhej svetovej vojny. V 21.

Relikvie spojené s ukrižovaním

Existuje mnoho svätých relikvií spojených so životom Ježiša Krista. Mnohé boli objavené pred storočiami a vystavené. Niektoré nie sú vystavené, ale stále sú dobre známe.

• Turínske plátno: Turínske plátno je najznámejšou relikviou Ježiša a jedným z, ak nie najštudovanejším artefaktom v histórii ľudstva. Veriaci tvrdia, že rubáš je látka umiestnená na tele Ježiša Krista v čase jeho pohrebu a že obraz tváre je Svätá Ježišova tvár.
• Svätá kopija: Svätá kopija (tiež známa ako Kopija osudu, Svätá kopija, Longinova kopija, Longinova kopija alebo Kristova kopija) je meno pre kopiju, ktorá prebodla Ježišov bok, keď visel na kríži v Jánovom rozprávaní o ukrižovaní.
• Pravý kríž: V kresťanskej tradícii sa Pravý kríž vzťahuje na skutočný kríž použitý pri ukrižovaní Ježiša. Dnes sa mnohé fragmenty dreva považujú za relikvie pravého kríža, no vo väčšine prípadov je ťažké určiť ich pravosť.
• Svätá tŕňová koruna: Medzi relikvie utrpenia prezentované v Notre-Dame v Paríži patrí kúsok kríža, ktorý bol uložený v Ríme a odovzdaný svätou Helenou, matkou cisára Konštantína, klinec umučenia a Svätá tŕňová koruna. Z týchto relikvií je tŕňová koruna bezpochyby najvzácnejšia a najuctievanejšia.
• Svätá tunika Krista: Hovorí sa, že svätú tuniku Krista nosil Ježiš počas alebo krátko pred svojím ukrižovaním. Uchováva sa v katedrále v Trieri v Nemecku.
• Sudarium of Oviedo: Sudarium of Oviedo je krvou zafarbená látka, ktorá sa tvrdí, že je to látka omotaná okolo hlavy Ježiša Krista po jeho smrti, ako sa uvádza v Jánovom evanjeliu.
• Veronikina šatka: O Veronikinej šatke, ktorou podľa legendy utierala pot z Ježišovho čela, keď niesol kríž, sa tiež hovorí, že nesie podobu Kristovej tváre.

Turínske plátno

Ukrižovanie Ježiša Krista je historicky doložená udalosť, ktorá mala hlboký vplyv na dejiny ľudstva. Na Veľký piatok, po novom aj Piatok utrpenia Pána, si kresťania pripomínajú smrť Ježiša Krista na kríži. Ak patríte medzi kresťanov, určite veľmi dobre poznáte príbeh o umučení Ježiša Krista. História ukrižovania však siaha oveľa hlbšie do histórie, vysvetľuje Britannica. Zvyčajne mu predchádzalo brutálne bičovanie, ktoré je už samo o sebe krutým a mimoriadne bolestivým trestom. Obeť bola pri ňom vyzlečená donaha a bič jej udieral po chrbte či zadku, píše Live Science. Odsúdený, ktorý mal to „šťastie“ a prežil, si následne často sám niesol kríž či jeho časť na chrbte na miesto ukrižovania. Čo sa týka Ježiša Krista, pomáhal mu Šimon Cyrenejský, na ktorého cestou narazili, spomína sa v evanjeliu. Niektoré obete prišli dokonca pred ukrižovaním o časť svojho tela, napríklad o jazyk, čím sa stala táto praktika ešte brutálnejšou. Ukrižovaného pribili o kríž dlhými klincami cez zápästia. Klince mu preťali stredný nerv, čo spôsobovalo brutálne muky. Ramená sa obeti ukrižovania vykĺbili a samotné ruky natiahli. Nad jej hlavu umiestnili meno a zločin, ktorý spáchala. Prvé zmienky o ukrižovaní siahajú do ďalekej minulosti ešte pred Ježišom Kristom. S ukrižovaním začali ešte Asýrčania a Babylončania a prebrali ho aj Peržania. Pôvodne sa obete nepribíjali na kríže, ako to poznáme z evanjelia. S tým začali až Rimania. Smrť na kríži b...

tags: #jezis #kristus #ukrizovanie