História rímskokatolíckej farnosti Skrabské

História rímskokatolíckej cirkvi v obci Skrabské je úzko spätá s vývojom náboženských pomerov v regióne Šariš. Aby sme pochopili korene farnosti Skrabské, musíme sa pozrieť na širší kontext cirkevnej správy a matričných záznamov v okolí.

Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka, ktorý je severným prítokom Svinky v Šarišskej vrchovine vo výške asi 460 m.n.m. Písomná história obce siaha do roku 1320, kedy sa villa Hermani po prvý raz spomína v súvislosti s deľbou majetkov medzi príslušníkmi rodu pánov zo Svinnej. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v obci 1658 obyvateľov. Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev.

V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772 (3). Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r. Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných.

Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti. Otázkou však zostáva: „Je možné nájsť zápisy o vysluhovaní sviatostí Hermanovčanom pred rokom 1772?“

Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti - inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola? Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy.

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko (7). Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“ (5, str.

Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750 (8). Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.

Po tom, čo sa v Uhorsku rozšírili reformačné myšlienky, prišiel evanjelický kazateľ aj do Jarovníc. Pôsobil tu s prestávkami od 90. rokov 16. stor. Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach.

Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce. Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943.

Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala. V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi.

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností.

Ďalšie obdobie od 2. polovice 13. stor. do začiatku 15. stor. je poznačené bojmi o majetok, politickú, hospodársku nadvládu a náboženským nepokojmi. V 15. stor. veľké územné panstvo Čičva bolo rozdelené na menšie územné celky - Čičvu, Vranov a Skrabské. V 16. stor. pripadli majetky čičvianskeho panstva Bathorymu, ktorého syn Juraj sa stal protestantom.

Na prelome 16. a 17. stor. žilo v obci poddanské, zemianske a farské obyvateľstvo. V roku 1600 sa v našej obci spomína aj škola. Ani Čemerné sa nevyhlo reformácii. Doposiaľ sa nepodarilo zistiť rok prinavrátenia pôvodného rímsko-katolíckeho kostola tejto cirkvi. Mohlo sa to stať v čase rekatolizácie Vranova.

V čase reformácie Tokolyho vojska, tzv. slovenský kostol, faru a školu zdemolovali. Terajší farský kostol narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou - Sever v 60-tych rokoch 17. stor. vyhorel. Tento neopravený, pôvodne kalvínsky kostol kúpila grófka Esterházyová a darovala katolíkom. Pravdepodobne v 70-80-tych rokoch 17. stor. bol aj kostol v Čemernom vrátený späť katolíckej cirkvi.

Z povizitačnej zápisnice podpísanej biskupom Esterházym, v roku 1749 je zrejmé, že do vranovskej farnosti prináležalo 8 obcí. Medzi nimi aj naša obec - Varanno Czemerne. V zápisnici z vizitácie z roku 1779 sa už Čemerné nespomína. Stalo sa tak preto, lebo rozhodnutím biskupa Esterházyho z roku 1770 na žiadosť Jána Okoličányho bola filiálka Čemerné v roku vytvorenia rímsko-katolíckej farnosti v Sačurove (1770) odčlenená od farnosti Vranov a pričlenená k tejto farnosti.

Schématizmus rímsko-katolíckej cirkvi z roku 1891 uvádza, že farnosť vo Vechci vznikla v roku 1779. Niektoré pramene však hovoria, že až v roku 1820. Cirkevná matrika na fare vo Vechci je vedená od roku 1779. Vtedajší kostol bol zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému a terajší kostol bol postavený v roku 1817.

Schématizmus cirkvi z roku 1938 dokumentuje, že k obci Čemerné sa viažu záznamy: Kostol sv. Anny bol postavený v roku 1755 (v skutočnosti 1754) V roku 1821 bol zasiahnutý bleskom a hneď nato opravený. Nový kostol pochádza z roku 1934- 1937. Postavili ho za 130 000 Kč. Administrátorom farnosti bol kňaz Ján Tuleja.

Prvá zmienka o kostole v našej obci pochádza z roku 1335. Vtedy tu pôsobil farár Mikuláš. Pramene uvádzajú, že prvý známy kostol v obci bol zasvätený sv. Alžbete, ktorá pochádzala z rodu uhorských Arpádovcov, a za svätú ju cirkev vyhlásila v roku 1335. Z toho poznatku, jednoznačne vyplýva, že kostol mohol byť vystavený v rokoch 1235-1335.

V nariadeniach vyšších cirkevných kruhov už od 13. stor.

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

tags: #rkc #farnost #skrabske