V Biblii nachádzame mnohé pasáže, ktoré zdôrazňujú dôležitosť pokory a úcty voči druhým. Tieto princípy sú základom kresťanského života a medziľudských vzťahov. Boh nás vyzýva, aby sme sa správali k druhým s láskou a rešpektom, uznávajúc ich hodnotu a dôstojnosť.
Význam vernosti voči zákonu
Deuteronómium 4:1-8 nám pripomína dôležitosť poslúchania Božích prikázaní a ustanovení. Zachovávanie týchto zákonov je prejavom našej múdrosti a rozumnosti pred ostatnými národmi. Izrael mal byť príkladom spravodlivosti a múdrosti pre všetky národy.
"A zachováte a splníte ich napospol, lebo to bude vaša múdrosť a rozumnosť pred národmi, ktoré zvedia o každom tomto príkaze a budú vravieť: “Naozaj múdry a rozumný je tento veľký národ!”
Varovanie pred modlami
Deuteronómium 4:9-24 nás varuje pred uctievaním modiel a akýchkoľvek obrazov. Boh je žiarlivý a vyžaduje si našu plnú oddanosť. Nemáme si vytvárať žiadne modly, ktoré by nás odvádzali od pravého Boha.
"Dávajte pozor, aby ste nikdy nezabudli na zmluvu, ktorú s vami uzavrel Pán, váš Boh, alebo aby ste si neurobili rytú modlu z tých vecí, ktoré ti Pán zakázal robiť. Lebo Pán, tvoj Boh, je stravujúci oheň, on je žiarlivý Boh."
Trest a milosť
Deuteronómium 4:25-31 hovorí o následkoch neposlušnosti a modloslužby. Boh rozpráši Izraelitov medzi národy, ale zároveň im ponúka možnosť návratu a milosti. Boh je milosrdný a nezabudne na zmluvu, ktorú uzavrel s ich otcami.
"Lebo Pán, tvoj Boh, je milosrdný Boh; neopustí ťa a nezahubí a nezabudne na zmluvu, ktorú odprisahal tvojim otcom."
Božie divy voči Izraelitom
Deuteronómium 4:32-40 pripomína Izraelitom, aké veľké veci pre nich Boh urobil. Vyviedol ich z Egypta, dal im svoj zákon a chránil ich. Majú si to vziať k srdcu a zachovávať jeho prikázania, aby sa im dobre vodilo.
"Dnes teda vedz a vezmi si k srdcu, že Pán je jediný Boh hore na nebi a dolu na zemi, iného niet. Zachovávaj jeho prikázania a jeho ustanovenia, ako som ti dnes prikázal, aby sa tebe a tvojim deťom po tebe vodilo dobre a aby si dlho ostal v krajine, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dáva na večné veky."
Cirkev ako spoločenstvo
Cirkev je spoločenstvo veriacich, ktorí prijali Ježiša Krista ako svojho vykupiteľa a sú spojení putom jeho lásky. Starý zákon nám opisuje skutočné počiatky Božej Cirkvi, ktorá existovala vo forme rodovej línie Seta až do Abraháma. Tieto rodiny chránili a odovzdávali si vieru v Boha a Božie pravdy.
Abrahám ako veriaci muž sa stáva zakladateľom starozákonnej cirkvi - izraelského národa. Vlastný národ sa sformoval počas 400 rokov dlhého pobytu v Egypte, z ktorého sa ku koncu stalo pre Izraelitov nevýslovné kruté otroctvo.
Len čo Boh národ izraelský vyslobodil z otroctva v Egypte, oddelil si ho za „svätý ľud“ (5 Moj 28,9). Boh svoj národ usadil v Palestíne, v centre veľkých starovekých civilizácií. To malo významný dôvod. Palestína bola stredom troch kontinentov, v ktorej sa stretávali ľudia z Ázie, z Európy a z Afriky.
Židia sa mali stať „misionári“ ostatných národov. Mali všetkým ostatným rozprávať o Bohu a svojím životným príkladom a zameraním dokazovať, aký je Boží program pre ľudí. Avšak nepriateľovi sa postupne podarilo Izraelitov odviesť od Boha k modloslužbe. Miesto toho, aby druhým ľuďom zvestovali posolstvo o Bohu, začali sa od ostatných ľudí izolovať.
Ani zničenie vlastnej krajiny a následné zajatie v Asýrii a neskôr v Babylone nemalo výchovný vplyv na Izraelitov ( Jer 34. a Plač Jer.). Starozákonná cirkev sa nenapravila ani po návrate z exilu a v čase, keď Rímska ríša zjednotila pod svoju vládu celý Orient, izraelský národ dospel k osudovému rozhodnutiu.
Na svet prišiel sám Boží Syn, Kristus. Stvoriteľ zostúpil za svojím stvorením, Pán cirkvi prišiel za svojou Cirkvou, prišiel „medzi svojich, ale vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Tým, že Izraeliti Krista ukrižovali, prejavili navonok to, čo mali vo svojich srdciach - nenávisť, túžbu po sláve a svetskej slobode.
Kristov kríž sa vo vzťahu k cirkvi stal medzníkom. Od Kristovho nanebovstúpenia a od smrti učeníkov na svete žije a pôsobí Kristova cirkev. Už dvetisíc rokov víťazí a prehráva. Kristovou cirkvou nie sú všetci, ktorí hovoria „Pane, Pane“, ale tí, ktorí sa vo svojom živote riadia Božími pokynmi, veria Božiemu slovu a majú hlboký vzťah dôvery k Spasiteľovi (Mat 7,15-23).
Biblické proroctvá ukazujú, že počas nasledujúcich storočí sa veľká časť Cirkvi Bohu odcudzí a postaví sa proti Bohu ako Izrael.
Prirovnania a obrazy Cirkvi v Biblii
Boh používa rôzne prirovnania a obrazy na opísanie Cirkvi, aby lepšie vystihol jej podstatu a úlohu:
- Nevesta: Boh nazýva svoj ľud "nevestou", s ktorou je "zasnúbený" (Hoz 2,19; Jer 3,14). Kristus vyjadruje svoju lásku a záujem o cirkev prostredníctvom vzťahu ženícha k neveste.
- Telo: Cirkev sa podobá telu - živému organizmu (Ef 2,16). Kristus umožnil, aby boli veriaci spojení do "jedného tela". Každý veriaci je údom tela a má svoju funkciu.
- Chrám: Cirkev sa podobá rastúcej stavbe "chrámu" (1 Pt 2,4-6). Základným kameňom stavby je Ježiš Kristus (1 Kor 3,9-16).
- Rodina: Kristova cirkev je veľkou Božou rodinou. Boh nás adoptuje za svoje deti (Ef 1,4-6), keď prežijeme duchovné znovuzrodenie (Jn 3,8).
Úloha Cirkvi
Cirkev má za úlohu zvestovať svetu záchranné posolstvo o Ježišovi Kristovi (Zj 14,6.7) a pripraviť svet na Kristov príchod. K tomuto dielu musí byť dobre organizovaná. Členovia cirkvi - jednotlivci, ktorí prijali Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa a boli pokrstení (Sk 2,36-41; 4,10-12).
Pán Ježiš poslal apoštolov a všetkých veriacich do celého sveta (Sk 1,8; Mat 24,14). Je preto potrebné, aby dielo celej Cirkvi bolo organizované v jednotlivých územiach, v jednotlivých národoch, na kontinentoch a potom na celom svete.
Ako správne narábať so slovom pravdy
Otázku porozumenia skutočného významu Božieho slova treba brať vážne. Keď sme o tejto téme uvažovali v predchádzajúcom článku (pozri Solas číslo 6, jar 2010, strana 37, „Dôležitosť vykladania Písma“), snažil som sa vysvetliť, prečo je také dôležité, aby sme správne narábali so Slovom. Zdôraznili sme, že porozumieť Božiemu slovu je dôležité, pretože vtedy, keď správne rozumieme významu Božieho slova, moc Božieho slova je uvoľňovaná.
Zamyslime sa nad najdôležitejšími princípmi porozumenia významu Božieho slova. Keď čítame Bibliu a chceme porozumieť jej významu, začneme tým, že čítame slová podľa ich normálneho významu. Keď Boh dal svoje slovo, naplnil ho významom. Význam, ktorý mu On vtedy dal, je ten istý, ktorý Božie slovo má aj dnes. Význam Božieho slova sa s plynúcimi rokmi nemení.
Dovoľte, aby som vám dal niekoľko príkladov, prečo je dôležité, aby sme mali dobrú a zdravú metódu, ako porozumieť Božiemu slovu. V Prísloviach 15:29 sa hovorí: „Hospodin je ďaleko od bezbožných…“. V Skutkoch apoštolov 11:27 sa píše: „… (Pán) nie je ďaleko od niktorého z nás“. V Biblii je verš, ktorý hovorí, že Hospodin je ďaleko od bezbožných a ďalší verš, ktorý hovorí, že nie je ďaleko od niktorého z nás, čo zahŕňa aj bezbožných. Potrebujeme mať zdravú metódu, aby sme porozumeli, ako zaobchádzať s takýmito veršami.
Niektorí ľudia hovoria, že Biblia je plná protirečení. Mýlia sa, pretože v Biblii niet protirečení, ale potrebujeme vedieť vysvetliť verše, ktoré sa javia ako navzájom protirečivé! Ďalší príklad je z Evanjelia Jána 5:31. Tu Ježiš hovorí: „moje svedectvo nie je pravdivé“ a v Jánovi 8:14 hovorí: „je moje svedectvo pravdivé“. Niektorí ľudia sa môžu podobných veršov preľaknúť. Ježiš povedal „moje svedectvo nie je pravdivé“. Potrebujeme sa naučiť, ako zaobchádzať s takýmito výrokmi.
Oba výroky, ktoré Ježiš povedal, sú pravdivé a je potrebné porozumieť im v kontexte. Môžeme uviesť množstvo veršov z Biblie, ktoré môžu byť nesprávne použité, a veršov, ktoré už boli nesprávne použité, aby učili herézy. Alebo aj verše, ktoré ľudia použili, aby kritizovali Bibliu.
Preto je veľmi dôležité, aby sme sa naučili narábať s Božím slovom správne. A to dôležité slovo je kontext. Dovoľte mi uviesť jednu ilustráciu, aby som vám ukázal, čo mám na mysli, keď hovorím o slove kontext. Ak by sa ma niekto teraz opýtal: Čo je tvoj kontext, Martin? Odpovedal by som: Nuž, som v tejto miestnosti. Miestnosť je v tomto meste. Toto mesto je v krajine Slovensko. Slovensko je v Európe. Toto je teda môj kontext. Ten ma situuje tam, kde som. Slová Biblie majú tiež svoj kontext.
Kľúčové aspekty pre porozumenie Biblie
- Význam slov: Slová majú svoj význam a spôsob, akým sa jedno slovo napája na ďalšie slovo, dáva význam toho, čo chcel autor povedať.
- Bezprostredný kontext: Jedny slová danej pasáže ukazujú, čo iné slová v tejto pasáži znamenajú a dohromady pomáhajú jej porozumeniu.
- Kontext knihy: Je dôležité mať na pamäti, ktorú knihu Biblie práve čítame. Pomôže to porozumieť, o čom sa v tejto knihe hovorí, a prečo.
- Historické a kultúrne pozadie: Biblia bola napísaná dávno. Je to dvetisíc rokov odvtedy, čo bola napísaná posledná kniha Biblie.
Sloboda v kontexte Biblie
O slobode sa na viacerých miestach hovorí aj v Božom slove - v Biblii. Ak chceme nájsť odpovede na otázky, ktoré sa týkajú tejto témy, musíme si uvedomiť, že podstatou dokonalej slobody nie je to, že môžeme v každej situácii robiť, čo chceme. Je to niečo úplne iné. A nie je to nič viditeľné.
Biblia síce nedáva priame odpovede na všetky naše otázky, ale nasmeruje nás ku pravde a pomôže nám vo všetkom sa zorientovať. Opakom slobodného človeka je človek poviazaný, závislý, zotročený. Uvedené protipóly osobnosti človeka sa prejavujú v každodennom živote v najrôznejších situáciách.
V liste Galatským sa píše: „Kristus nás oslobodil ku slobode. Stojte teda a nedajte sa zasa zapriahnuť do jarma otroctva.“ (Gal 5,1) Je to úžasné, že to pre nás Ježiš Kristus urobil. Akú slobodu má však na mysli Božie slovo?
Z Biblie poznáme príbeh o apoštolovi Pavlovi, ktorý bol vo väzení a napriek tomu nestratil svoj pokoj a radosť, nebol z tejto situácie deprimovaný, bol dokonca povzbudením pre ostatných. „Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.“ (Sk 16,25) Pavlovo telo bolo vo väzení, ale jeho duša zostala slobodná. Prečo tomu tak bolo?
Poznáme aj ďalšie prípady ľudí zo súčasnosti, ktorých situácia nie je vôbec jednoduchá. Sú ochrnutí, slepí, hluchí, a predsa ich duchovný stav je na tom lepšie ako u mnohých zdravých, pekných a fyzicky zdatných jednotlivcov. Dokážu byť oporou iným ľuďom, písať povzbudivé knihy, hovoriť svedectvá o svojom živote s Bohom. Ako to dokážu?
Pozrime sa na ďalšiu myšlienku z Božieho slova, ktorá sa týka slobody. „A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Jn 8,32) Čo je však pravda? Ľudia zvyknú povedať: „Každý máme svoju pravdu“, alebo „pravda je relatívna“... a iné.
Toto sú zrejme názory tých, ktorí o pravdu vôbec nestoja a ani im za to nestojí skúmať ju, pretože uznávajú iba tú svoju pravdu. Múdrosť človeka je však v tom, že prijíma aj názory iných, skúma ich a takto sa môže dopracovať ku skutočnej pravde.
Ako ovplyvňuje sloboda naše správanie
Porovnanie správania slobodného človeka a človeka zotročeného:
| Slobodný človek | Zotročený človek |
|---|---|
| Je poslušný, lebo vie, že je to správne. | Je poslušný, lebo musí. |
| Nemá problém s odpúšťaním. | Má problém odpúšťať. |
| Je spokojný s tým, ako bol stvorený. | Stále mu na sebe niečo vadí, chcel by byť niekým iným. |
V tomto svete je množstvo lákadiel, ktoré chcú vzbudiť naše žiadosti. Nenechajme sa zlákať, nestaňme sa od nich závislí. Jediná závislosť, ktorá nás nezotročí, je závislosť od nášho Boha. Túžme po Jeho láske, milosti, múdrosti, po Jeho prítomnosti. Potom budeme slobodní usmievať sa aj vtedy, keď sa nám práve nebude dariť, aj keď okolnosti budú vyzerať úplne opačne, ako by sme si želali.