Na Slovensku, krajine s bohatou poľnohospodárskou tradíciou, čelí chov zveri viacerým výzvam. Od ochrany pred predátormi, ako sú vlci, až po ekonomické tlaky a meniace sa preferencie spotrebiteľov. Tento článok sa zaoberá aktuálnou situáciou v chove zveri na Slovensku, s dôrazom na tradičné plemená, ako aj na inovatívne prístupy k produkcii mäsa.
Na pahorkoch nad Ponikmi, neďaleko Banskej Bystrice, sa pasie stádo 600 oviec valašiek, čo je najtypickejšie slovenské plemeno oviec. Je to krásny kopcovitý kraj obklopený lesmi, do ktorého patria ovce, chov valašky tu má dlhodobú tradíciu. Stádo je genetickou rezervou plemena valaška, zvieratá sú zapísané v Plemennej knihe, ktorú vedie Zväz chovateľov oviec a kôz. Ale do lesov patria aj vlci. Vlky sú dnes celoslovensky chránené a rozmnožujú sa. Ako ukazuje príbeh Davida Magnu, ochranu by potrebovali aj valašky.
Opodiaľ v malej ohrádke sa otvára smutný pohľad na sedem jariek - tohtoročných ovečiek, ktoré vlci poranili. Krvácajú, väčšinou z krku, poranili ich vlci, ktoré ich nestihli celkom zahrdúsiť. „Keď na stádo zaútočí svorka vlkov, dve-tri ovce na mieste zožerú, ale ďalšie iba prizabijú. Mladšie vlky sa takto učia loviť,“ opisuje David Magna, majiteľ časti stáda len dva dni po tom, ako vlci zaútočili naposledy, 17. novembra. Iba asi dve zo siedmich pohryzených oviec majú šance prežiť.
„Keď vlk prehryzne ovci pažerák a do rany sa dostanú tekutiny z tráviaceho ústrojenstva, nemá veľké šance na prežitie. Do rany sa okamžite dostane infekcia,“ pokračuje David Magna. Zákon nariaďuje takéto ovce utratiť a spáliť v kafilérii. Pred tým, ako ovce utratia, ich však ešte musí vidieť zástupca Okresného úradu, odboru životného prostredia, aby si za ne David Magna mohol nárokovať odškodné.
V lesoch v okolí Ponikov žije svorka ôsmich vlkov a nezaútočila prvý krát. „Len za tento rok sme prišli o 250 oviec a jahniat,“ dodáva David Magna. Nie je to domnienka, vlky sú zachytené na fotografiách z fotopascí, ktoré Magnovci umiestnili na svojich pozemkoch v spolupráci s Chránenou krajinnou oblasťou (CHKO) Poľana.
„Ochranu stáda sme zabezpečili nadštandardne, ale škody neustále vznikajú. Máme elektrické oplôtky, strážne psy i zabezpečený osobný dohľad nad zvieratami. Bohužiaľ to nestačí. Podobný problém má aj ďalšia farma v Ľubietovej, vzdialená asi 30 kilometrov. „V Dúbravici asi 15 km od našej farmy hoby farmárovi zabili vlci všetkých päť kôz a päť oviec. On už škodu mať nebude, pripravili ho o všetko a takto sa postupne ničí náš vidiek.“
Najväčšie stádo valašiek
Stádo valašiek pasúce sa nad Ponikmi je najväčšie na Slovensku, časť patrí otcovi, časť synovi. Slow Food Tatry pomáha Davidovi Magnovi zviditeľňovať jeho v rámci Slovenska unikátny chov - napríklad aj tým, že ho prizvali na podujatie Slow Cheese v talianskom meste Bra v roku 2019.
Valašky sú Davidovou vášňou, vedel, že sa chce venovať práve im a podľa toho si vyberal štúdium - najprv na strednej poľnohospodárskej škole, potom manažmentu živočíšnej výroby na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre (SPU). „Valaška je môj život, je to jedinečné a krásne zviera. Choval ich môj dedo, ktorý v čase kolektivizácie musel dať ovce aj pozemky do družstva. Potom aj môj otec, ktorý pracoval v družstve. Vo svojich 25 rokoch je David Magna jedným z perspektívnych mladých farmárov - nie je ich na Slovensku veľa, mladá generácia v poľnohospodárstve veľmi pracovať nechce.
Rodina v 90. rokoch minulého storočia zreštituovala 50 hektárov pozemkov a k nim si ďalšie prenajíma, dnes spolu s otcom hospodária spolu na 150 hektároch pasienkov. Venujú sa iba ovciam a krmivu pre ne - pozostáva výlučne zo sena a senáže, majú z nich v súčasnosti na zimu už uskladnených okolo tisíc balíkov.
„Môj projekt mladého farmára naráža na projekt ochrany vlka. Nie som proti vlkovi ako takému, len ma poburuje, že sa peniaze na jeho ochranu rozoberú na teoretické riešenia a odfajknuté body a na dôsledky spojené s ochranou sa akosi zabúda. Prečo mám stavať barikády voči vlkom za vlastné peniaze, ktoré mi nariadia ochranári neviem z akého titulu? Keď nariadenia nesplním, neuznajú mi vzniknutú škodu. Opatrenia nie sú vhodné na zabránenie škôd. Naopak, umožňujú šikanu chovateľa. Ochrana vlka sa nemôže diať na náklady chovateľov".
„Keď som ešte chodil na strednú školu, skúšal som ovce dojiť, ale narazil som na problém s ľuďmi. Ideálne potrebujete jedného pracovníka na sto oviec pri mliekarenskej výrobe - je to norma predkov - a ľudia ma začali vydierať. Vedeli, že som závislý na ich práci a tak si pýtali stále viac. Keď sme na jar podpísali zmluvu s mliekarňou, museli sme dojiť od jari po celú sezónu. Takmer som vtedy nechal školu, každé ráno som musel vstávať a pred vyučovaním som dojil ovce. Preto sme s tým prestali a dnes ovce nedojíme,“ opisuje David Magna, ktorý v súčasnosti dokončuje štúdium na SPU.
Všetky gény valašky
Jeho cieľom je zlepšovať genetické vlastnosti stáda a vytvoriť uzavretý obrat - teda mať stádo, pri ktorom už nepotrebuje prinášať nové zvieratá ani „DNA“ zvonka. Túto činnosť robí pod odborným dohľadom Zväzu chovateľov oviec a kôz.
„Mám desať baranov a vďaka nim všetku krv, všetky gény valašky, ktoré sa na Slovensku vyskytujú. Chov tak má maximálnu genetickú variabilitu, akú môžete na Slovensku s valaškou dosiahnuť. Na chov sa vyberajú jedince s najlepšími vlastnosťami. Keď do stáda prinášate nové jedince, prichádzajú s nimi aj choroby, ale keď máte uzavretý chov, v stáde sa vytvorí imunita voči všetkým hrozbám existujúcim v miestnych podmienkach,“ opisuje.
„Som tlačený chovať veľké počty oviec, aby som vedel splatiť stroje, ktoré nevyhnutne potrebujem. Musel som prejsť z karpatského spôsobu chovu na anglosaský, aby som udržal stádo,“ opisuje úskalia tohto podnikania, na ktoré sa podujal. Kvalitné je aj mlieko, keď raz bude David Magna svoje stádo dojiť, poskytne cennú surovinu pre výrobu Bryndze 1787, zapísanej na zozname Presidio Slow Food najprestížnejších potravín sveta. Podmienkou pre zápis bryndze do tohto zoznamu bola jej výroba z mlieka tradičných plemien zapísaných v Plemennej knihe vedenej Zväzom chovateľov oviec a kôz. Valašky u Davida Magnu. Rád by sa dopracoval k 500-člennému stádu a začal s mliekarenskou výrobou, ale je to stále neistá perspektíva.
Kvôli vlkom prišiel o časť dotácií. K všetkým týmto problémom mu pribudli vlky, ktoré mu spôsobujú škody pravidelne od roku 2018. Prichádza o ovce, za ktoré, ako hovorí, dostáva nižšie odškodné, ako by mu náležalo. Okrem toho musí z vlastných zdrojov financovať všetky opatrenia proti vlkom, ktoré mu nariaďuje Odbor ochrany životného prostredia. Pred dvomi rokmi bola strata ešte vyššia - prišiel o časť dotácií.
„Nevyšla mi zaťaženosť na pôdu, pretože vlci mi vybili časť stáda (pozn. počet zvierat na hektár). Peniaze mali prísť do konca roka 2018 , ale nedostal som ani dotácie na pôdu. Dostal som peniaze až v júni 2019 znížené o 12 000 eur. Na otázku, koľko rokov sa dožíva valaška odpovedá, že normálne aj 15 rokov, ale je u neho je to tak, že iba dovtedy, kým ju vlk nezadrhne. Aby sa nestalo, že mu zas nevyjde zaťaženosť na pôdu a skrátia mu dotácie, nakúpil dobytok. Dnes chová z nutnosti aj 28 kráv, mäsové plemená, na ktorési vlk zatiaľ netrúfne, ale dostáva na ne menšie dotácie.
Ako listuje v šanóne so žiadosťami o odškodné, hovorí, že tento rok ich už riešil okolo 40. „Za takýto postup by mali úradníkom riadne klepnúť po prstoch,“ hovorí. „Vyhláška bola možno dobre mienená, ale nerátali s tým, ako ju Slováci dokážu zneužívať. Som za ochranu vlka, ale chovatelia nemôžu, nie je to v ich možnostiach, niesť ťarchu tejto ochrany. Štát alebo ochranári by mali prevziať zodpovednosť za opatrenia, alebo dať farmárom možnosť funkčne sa brániť a chrániť svoje živobytie,“ hovorí.
Ochrana vlka sa nemusí diať za podmienok, ktoré chovateľom iba navyšujú náklady, stačí sa pozrieť do susedného Česka. Treba rátať s tým, že keď sa populácia vlkov rozrastie, zvýšia sa aj škody, ktoré utrpia chovatelia hospodárskych zvierat a mal by preto vzniknúť aj účinný mechanizmus a rozpočet pre kompenzácie.
Opatrenia na vlastné náklady
Priestor pre korupciu nie je podľa Davida Magnu jedinou medzerou platnej smernice o ochrane vlka. „Musím si zvieratá zabezpečiť sám podľa ich kancelárskych nezmyslov, opatrenia ma obmedzujú v podnikaní, sú pre mňa likvidačné. Napríklad musím chovať šesť psov a nemám z nich veľa osohu, sú to darmožráči, 600 eur mesačne miniem iba na krmivo pre ne.“
Pasenie so svorkou psou nemá podľa Davida Magnu tradíciu vo valškej kultúre. „Čuvač a podobné nebezpečné ozruty boli uvyviazané na reťaziach a slúžili ako strážne psy. „Musím ohradu prenášať každý deň. K nákladom na nákup takejto ohrady treba pripočítať aj tie na jej každodennú údržbu a premiestnovanie. To ešte nehovorím o produkčnej strate. Zvieratá sú natlačené v noci v ohrade namiesto toho, aby ležali, alebo sa pásli v rámnci elektrického oplotku. Strácam takto pri našom stáde 60 eur za noc.
David Magna hovorí, že nemá nič proti ochrane vlkov, len zákon bol postavený zle. „V Čechách si na rokovania o rovnakom zákone prizvali aj chovateľov, u nás vyhlášku prijali bez toho, aby s nimi konzultovali. Vymedzili tam vlčie zóny, v ktorých si farmár môže požiadať o špeciálne dotácie na opatrenia proti vlkom. Riešenie by videl napríklad v tom, že ochranári vytvoria chovateľom, ktorým vlk ohrozuje stáda, všetky ochranné opatrenia a chovateľ nebude tým, kto má byť za ne zodpovedný. „Nemôžem niesť zodpovednosť za to, keď niekto alebo niečo vstúpi na môj pozemok a urobí mi tam škodu. Odkedy sa vlk stal celoslovensky chráneným, jeho počty stúpajú. Nik nepočítal s tým, že rásť budú aj škody.
„Vyhláška je postavená tak, aby nemuseli chovateľom vyplácať odškodné,“ ponosuje sa. Škody sa zmenšia vtedy, keď sa prestanú chovať ovce. „Vložil som do toho celý život, študoval som desať rokov. Štátu platím 1400 eur mesačne odvody za tri osoby, myslím, že som spoločnosti prospešný. Venujem sa tradičnému plemenu na pokraji vyhynutia.
„Alebo niečo získam, alebo budem ďalej strácať. Keď ma to prestane baviť a zruším chov, štát príde o národné plemeno“. Keď nebudú ovce a vlci prídu o potravu, pustia sa možno do kráv, alebo psov v dedinách. Paradoxom tohto príbehu je, že v ekologickom spôsobe chovu sa ovce podieľajú na ochrane prírody, keď spásajú lúky, plnia dôležitú ekosystémovú funkciu.
Opatrenia, ako by mali vyzerať:
- Vytvoriť dialóg medzi chovateľmi hospodárskych zvierat a orgánmi ochrany prírody, hľadať konsenzus, obojstranný defenzívny postoj situáciu iba zhoršuje.
- Zodpovednosť za chov zvierat nechať na chovateľovi ale adresne určiť aj zodpovednosť za manažment predátorov pre orgány ochrany prírody, v prípade škôd by mali tiež prijať opatrenia smerujúce ku odstráneniu vznikajúcich škôd.
- Sformulovať kvalifikované opatrenia na ochranu hospodárskych zvierat pred vlkom v spolupráci s chovateľmi. Vyčleniť pre chovateľov podporné prostriedky na ich realizáciu.
Podľa predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka ALEXANDRA PASTOREKA sa chov dojníc na Slovensku nevyplatí. „Za ostatných 30 rokov si nepamätám ani jeden rok, čo by rastlinná výroba bola stratová, kdežto v živočíšnej boli takmer všetky,“ hovorí. Kritizuje snahu európskych inštitúcií zaradiť chovy hovädzieho dobytka pod smernicu o priemyselných emisiách. „Prestaneme to robiť.
„Pre dosiahnutie úspechu, bezpečnosti a etiky pri love diviakov, je potrebné aby krmivo nebolo na jednom mieste. Musí sa zabezpečiť, aby sa črieda rozptýlila do šírky. Kukurica je ideálna na vnadenie, keďže je relatívne lacná a diviakom chutí. Optimum sú žalude, najlepšie predtým uložené v slanej vode. Bohužiaľ, tieto nie sú vždy dostupné. Vnadisko by malo byť zakryté, aby ho nenavštevovala iná raticová zver. Na jeseň, keď padajú žaľude, vnadisko často zostáva nedotknuté.
V súčasnosti prebiehajúci návrat veľkých predátorov vyvoláva množstvo otázok, ktoré sú často predmetom veľmi emotívnych debát. Môže triezvy pohľad na dostupné údaje pomôcť vniesť do diskusie objektivitu? V bežných debatách sú prítomné emócie a je to v podstate pozitívna vec. Ale tieto emócie nesmú zakrývať realitu. Tu je potrebné zmierniť emócie a nezaujato analyzovať všetky strany. V súčasných debatách existuje jedna skupina (medzivládne organizácie a občianske združenia a spolky, zamerané na úplnú ochranu vlka), ktoré sú zásadne uzavreté voči racionálnym argumentom.
V prípade obhospodarovania pasienkov exitujú dva základné motívy. Na jednej strane je to silná motivácia a povinnosť zachovať to, čo človek zdedil po predchádzajúcich generáciách, teda zachovať kultúrne dedičstvo a krajinu a spravovať ju tak, ako to robili naši predkovia. Druhý motív je samozrejme ekonomický. Teda využívanie pôdy na generovanie zisku. Tento zisk však nie je reálny, pretože sa vo všeobecnosti nezohľadňujú plné náklady. A tu sa dostávame hneď k ďalšiemu problému: Aké pocity majú chovatelia oviec alebo dobytka, keď sa hrozba vlkov stane hmatateľnou?
Veľa ľudí nechápe tých, ktorí chovajú ovce alebo dobytok, alebo niekoho, kto sa musí vo všeobecnosti vyrovnať s prírodnými stratami. Často títo ľudia poukazujú na to, že aj tak pôjdu tieto zvieratá na porážku. Sú to veci, s ktorými musia žiť a na ktoré so zvykli. Verím, že vlastníci domáceho alebo hospodárskeho zvieraťa chápu, čo pre nich znamená vidieť ako ich zvieratá trpia a súčasne, akí sú bezradní, keď ich nemôžu ochrániť. Vidieť trpieť a umierať vlastné zviera alebo zvieratá po útoku veľkého predátora (vlka, medveďa), prirodzene vždy vyvoláva tieto pocity. Tieto emócie sú obzvlášť intenzívne, keď sa regulácia zdá byť beznádejná.
Áno, čitatelia článku môžu namietať, že je možnosť využiť elektrický ohradník na ochranu stáda. Žiaľ, ochrana stáda je v mnohých regiónoch sotva uskutočniteľná a práve tu začína problém. Dôvody nie sú len ekonomické. Existujú aj argumenty z hľadiska životného prostredia a ochrany prírody. Neuvedomujú si, že oplotenia uzatvárajú príležitosti a biotopy aj pre inú, voľne žijúcu zver. A to sa netýka len veľkých zvierat, ale aj obojživelníkov a plazov.
Čo sa týka strážnych psov, tak takéto psy pracujú iba pri stáde, ktoré poznajú a ktoré je stabilné. Okrem toho musia byť k dispozícii riadne vyškolení pastieri. Dnes už existujú modelové výpočty, ktoré sú zamerané na efektívnu a komplexnú ochranu hospodárskych zvierat. Podľa dostupných údajov sme v roku 2024 na Slovensku mali 233 144 DJ. Čo by medzivládne organizácie a občianske združenia a spolky, zamerané na úplnú ochranu vlka malo naozaj trápiť je fakt, že sa zrazu míňa toľko peňazí na druh (vlka), ktorý už nie je ohrozený. Dnešné kultúrne krajiny sú obhospodarované plemenami hospodárskych zvierat a oviec. V kultúrnych krajinách každé divé zviera, ktoré nie je nejakým spôsobom obhospodarované, spôsobuje problémy. Nie je to inak ani napr. pri jeleňovi alebo diviakovi.
Srnčia zver je obyvateľom okrajových pásem hôr, zriedkavejšie ich centier. Najradšej sa však zdržuje, čo jej i najlepšie vyhovuje, vo väčších-menších lesných komplexoch, okolo ktorých sú polia, kam rada vychádza. Veľmi dobre sa jej darí v bažantniciach. Danielia zver nie je naša pôvodná zver, ktorá zatiaľ nie je veľmi rozšírená. Vyžaduje väčšie komplexy listnatých, prípadne zmiešaných lesov, kde je v nižších polohách dosť lesných lúk a mladín. Jelenia zver je obyvateľom väčších lesných komplexov, obyčajne hlbokých hôr, kde je dosť mladín. Na potravu je dosť náročná. Pasie sa na rúbaniach, lesných priesekoch, na okrajoch mladín, na lesných lúkach, na podrastoch vysokého lesa i na poliach.
Vlk a medveď sa ako naše veľké šelmy často stávajú objektom sporu medzi poľovníkmi a mimovládnymi organizáciami, ryžujúcimi na ich "ochrane". Je ich stav v našich horách ozaj taký kritický, ako to tvrdia ochranári? Alebo je naopak tak kriticky premnožení, ako to tvrdia poľovníci. Liptov spolu z Horehroním a Oravou patria k lokalitám, kde je výskyt medveďa najčastejší.
Chov oviec na Slovensku má dlhoročnú tradíciu. Ovca domáca patrí medzi prežúvavce, to znamená, že má tri predžalúdky (bachor, čepiec, knihu) a jeden žalúdok (slez). Práve toto zložité tráviace ústrojenstvo prežúvavcov je dokonale prispôsobené na trávenie rastlinnej potravy. Ovca sa pri dostatku trávy pasie celoročne. Na príčine je odlišný spôsob prijímania potravy: krava pri pasení jazykom obtočí dlhý trs trávy a myknutím hlavy ho odtrhne. Ovca trávu zachytáva horným a dolným pyskom, načo ju odšklbne.
Výhodou spásania trávnej plochy ovcami je vypásanie „dohladka", takže ak máte v záhrade potrebný počet ovečiek, kosenie trávy si môžete vyškrtnúť zo zoznamu záhradných prác. V zime ovečkám zabezpečte maštaľ, tzv. ovčín. Pasienok alebo záhradnú plochu môžeme spásať aj postupne. Na danej časti necháme ovce pásť sa po dobu jedného alebo aj viacerých dní. Následne košiar presunieme vedľa, na ešte nespasené miesto.
Súčasná priemyselná výroba mäsa poškodzuje planétu, klímu, plytvá obrovským množstvom pôdy a vody. Farmári v okolí Čičmian „vyrábajú“ mäso tak, ako sa vyrábalo po tisíce rokov. Hovoria, že patria k posledným na Slovensku, čo pasú kravy voľne na lúkach. Rozkolísaný kraj Strážovských vrchov, ktorý na jar zdobia okrem snehových škvŕn aj tmavé kravské škvrnky, je krásny.
Chovateľ oviec o spolužití s veľkými šelmami
Umelé mäso ľudstvo nespasí, ale môže podľa jeho tvorcov pomôcť. Vedci využívajú mikroriasy na kultiváciu mäsa. Čo ak je však koreň súčasných problémov v tom, že sme zvieratá zatvorili do maštale? Dobytok tisícročia jedli to, čo našli rovno pod nosom, v tráve. Dnes sa na vzdialenom poli zaseje, ošetrí, zožne, spracuje a prevezie do maštale jadrové krmivo. Už v 90. rokoch vedci v USA upozornili na rozdiely v tuku dobytka z paše a dobytka kŕmeného „jadrom“.
Farmári z Čičmian nepredkladajú vedecké štúdie. Miesto toho ma sprevádzajú a ukazujú. Pasenie zvierat podporuje biodiverzitu, obnovuje kolobeh živín. Súvisí s výrobou prebytkov po druhej svetovej vojne. Ale aj s tým, že ľudia začali prácu hľadať v mestách, prestali byť sebestační, prestali si sami vyrábať potraviny. A napokon išlo aj o to, že ľudia chceli zo zvieraťa dostať viac. Viac mäsa, viac mlieka. V maštali sa dá lepšie vykŕmiť.
„V maštali krava dá ročne aj 9- až 10-tisíc litrov mlieka. Ale po štyroch až piatich rokoch odchádza.“ Kam? „No - je opotrebovaná,“ dodávajú farmári s tým, že ich voľne pasúce sa kravy dajú ročne možno iba 4-tisíc litrov mlieka. Ale dožívajú sa 16, 17 rokov. Zmiznutie zvierat zo Slovenska vyčísli jednoducho. „200-tisíc hektárov. Taká je zhruba na Slovensku rozloha bielych plôch, opustenej pôdy. To je dôsledok toho, že sa prestalo pásť. Je to mrhanie pôdou.