Katedrála - Bazilika sv. Emeráma v Nitre je najstarším diecéznym chrámom na Slovensku. Je integrálnou súčasťou Nitrianskeho hradu a ako taká bola v roku 1961 vyhlásená za jednu z prvých národných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Katedrála sv. Emeráma v Nitre sa vypína na 60 metrovom hradnom kopci (190 m. n. m.).
Tento chrám bol už v 11. storočí uvádzaný ako bazilika. Tento titul má katedrála opäť od 21. októbra 1998, keď tento starodávny titul obnovil svätý Ján Pavol II. pápež po tom, ako ju navštívil v roku 1995. Katedrála symbolizuje učiteľský úrad nitrianskeho biskupa. Je katedrálnym chrámom Nitrianskeho biskupstva a matkou diecéznych chrámov. Je zasvätená sv. Emerámovi, biskupovi a mučeníkovi, ktorý žil v 7. storočí.
História Nitrianskeho Hradu a Katedrály sv. Emeráma
Nitriansky hrad je významnou historickou pamiatkou a dominantou Nitry. Stojí na skalnom vrchu, obklopený meandrom rieky Nitra. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a spolu s Horným mestom na hradnom kopci je vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Nitriansky hrad je zároveň sídlom Nitrianskeho biskupstva.
Nitriansky hrad spätý s dejinami Veľkej Moravy je symbolom bohatých dejín, ktoré siahajú až do obdobia Veľkej Moravy, kedy sa v Nitre zdržiaval knieža Svätopluk. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 828, kedy nechal knieža Pribina v hradnom areáli postaviť prvý kresťanský kostol na území Slovenska. Tento akt symbolizoval začiatok kresťanstva v regióne a posilnil pozíciu Nitry ako jedného z najvýznamnejších centier Veľkej Moravy. Nitra sa spomína v súvislosti s pôsobením svätých Cyrila a Metoda. Významnú úlohu zohrávala počas uhorských dejín, kedy bol sídlom Nitrianskeho biskupstva, ktoré založil v roku 880 svätý Metod.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 828 | Knieža Pribina necháva postaviť prvý kresťanský kostol na území Slovenska. |
| 880 | Založenie Nitrianskeho biskupstva svätým Metodom. |
| 1248 | Nitra sa stáva kráľovským mestom. |
| 1663 | Turci obsadzujú hrad aj mesto. |
| 1961 | Katedrála vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. |
| 1998 | Pápež Ján Pavol II. obnovuje titul baziliky. |
Po páde Veľkej Moravy bol hrad dočasne znefunkčnený, ale začiatkom 12. storočia sa začali opäť množiť správy o Nitrianskom biskupstve. V tom čase mal hradný komplex rozlohu 8,5 hektárov a patril k najväčším v stredovekom Uhorsku. Najrozsiahlejšou stavbou bola biskupská Katedrála sv. Emeráma, kde boli údajne uložené aj ostatky sv. Andreja Svorada a Beňadika. Hradný komplex slúžil potrebám svetskej moci, hradnej posádke, Nitrianskej kapitule, biskupom, ale aj obyvateľom Nitry. V rokoch 1241 a 1242 odolal Nitriansky hrad tatárskemu vpádu, za čo mu kráľ Belo IV. udelil privilégiá. Avšak v roku 1273 bol hrad vypálený, pričom zhorelo v biskupskej katedrále množstvo cenností a listín. Začiatkom 14. storočia vypálili hrad vojská Matúša Čáka Trenčianskeho a nepokoje zasiahli hrad aj v 15. storočí. Hrad bol postupne obnovovaný a opevňovaný. V 17. storočí bol hrad centrom vojenských operácií a v roku 1663 sa na krátky čas dostal do rúk Turkom. Koncom 17. a začiatkom 18. storočia preto prebudovali celý obranný systém hradu.
Po skončení povstania Františka Rákóciho v roku 1704 prestaval biskup Ladislav Adam Erdődy horný kostol a vybudoval nový biskupský palác, ktorý nadobudol dnešnú podobu. V súčasnosti na hrade sídli Rímskokatolícka cirkev - Biskupstvo Nitra. Jeho centrum tvorí Katedrála (Bazilika) sv. Emeráma a biskupský palác, ktorý je rezidenciou biskupa.
Architektúra Katedrály sv. Emeráma
Katedrála sv. Emeráma je dominantou hradu, ktorá prešla rôznym stavebným slohom. Chrám pozostáva z troch stavieb rozličného veku.
- Románska kaplnka bola postavená na prelome 11. a 12. storočia.
- Horný kostol sa datuje do rokov 1333 - 1355 a bol postavený v gotickom slohu.
- Dolný kostol bol postavený v rokoch 1621 - 1642.
Neskôr bola celá katedrála prestavaná v barokovom štýle.
Románska kaplnka sv. Emeráma, ktorej vznik sa datuje do 11. až 12. storočia, je najstaršou zachovanou časťou katedrály. V minulosti bola považovaná za pôvodný Pribinov kostol z 9. storočia. Táto teória však bola výskumom vyvrátená. Po požiari v druhej polovici 13. storočia ju prestavali a po zničení vojskom Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1317 pripojili k novostavbe gotického kostola. Gotickú prestavbu sakrálneho komplexu začal biskup Meško v roku 1333 a práce boli dokončené v roku 1355. Prestavbou sa výrazne zmenila dovtedajšia podoba kostola sv. Emeráma. Neskororománska krypta zanikla a zasypali ju. Za vlády Mateja Korvína došlo k vypáleniu románskej časti hradného kostola. Na najvyššom mieste skalnej vyvýšeniny vybudovali jednoloďový gotický chrám. Úzke priestranstvo predurčilo jeho rozmery medzi strmým svahom hradného kopca a románskym kostolom.
V čase, keď hrad prestal mať strategický význam, bol celý chrámový priestor v duchu barokového slohu od základov prestavaný podľa projektov talianskeho architekta Domenica Martinelliho. Pri prestavbe došlo k uzavretiu barokového celku, čím sa dosiahlo uzavretie románskej časti priečnej steny a zúženiu lode dolného kostola. Súčasný interiér Kostola sv. Emeráma je výsledkom veľkej rekonštrukcie. Vysoký drevený kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom na modernom oltári zo zlatého ónyxu je dielom J. Pospíšila. Z Ríma sa prostredníctvom biskupa Karola Kmeťka dostala vzácna relikvia pozostatkov sv. Cyrila. Návštevníkov môžu zaujať farebné vitráže okien od Ľudovíta Fullu s postavami sv. Ondreja a sv. Benedikta.
Interiér Katedrály
V Hornom kostole zo 14. storočia nájdete vzácny hlavný oltár sv. Spasiteľa s mohutnou stĺpovitou architektúrou. Začiatkom 18. storočia bol Horný kostol upravený najmä pristavaním Dolného kostola, čím sa zjednotila interiérová časť. Ku kostolu bola taktiež pristavaná baroková Kaplnka sv. Barbory.
Interiér dolného kostola neoplýva takou velebnosťou ani takým umelecky vyzdobeným interiérom ako horný kostol. Priestor obohacuje najcennejšia umelecká pamiatka celej katedrály z hľadiska sochárskej výzdoby - po architektonicko-sochárskej stránke jedinečný oltár. Plastický reliéf Snímanie z kríža tvorí ústrednú časť oltára. Pod hlavnou plastikou sa nachádza mramorový reliéf Kladenie do hrobu. Medzi ďalšie pamiatky patriace dolnému kostolu sú tri náhrobky nitrianskych biskupov a tri bočné neskorobarokové oltáre z 18. storočia.
Dolný kostol bol dobudovaný medzi rokmi 1641 až 1642. Interiéru dominuje nádherný oltár z roku 1662, ktorý sa zaraďuje medzi najcennejšie pamiatky celej katedrály. Medzi posledné objavy patrí gotická freska - Smrť a Korunovanie Panny Márie, ktorá bola objavená v roku 2012. Vzácny objav bol ukrytý niekoľko storočí, jej vznik sa datuje až do 14. až 15. storočia. V roku 1642 bola k južnému múru pristavaná kostolná veža, vedľa ktorej sa nachádza dvojpodlažná katedrálna sakristia s množstvom umelecky hodnotných liturgických predmetov. V rámci veľkolepej neskorobarokovej prestavby katedrály v rokoch 1710 - 1732 bola nadstavená katedrálna veža, do ktorej biskup Erdődy umiestnil katedrálnu knižnicu. Dnes v nej nájdete výstavu liturgických rúch z rozličných období.
Jedným z posledných objavov v tejto časti katedrály je gotická freska - Smrť a Korunovanie Panny Márie objavená v roku 2012. Ide o vzácny objav, ktorý bol pred zrakmi ľudí ukrytý niekoľko storočí. Jej vznik kladieme na prelom 14. a 15.storočia. Freska bola pravdepodobne súčasťou mariánskeho oltára a zobrazuje Pannu Máriu, ktorá zomiera, okolo nej stoja učeníci, medzi nimi možno rozpoznať Petra, ktorý má pápežské insígnie.
Krypty na Nitrianskom Hrade
V Nitrianskom hrade sa nachádza niekoľko krýpt. Jedna z nich sa nachádza priamo pod svätyňou, v ktorej je pochovaných niekoľko biskupov. Priamo v dolnej lodi Katedrály sv. Emeráma je pochovaný aj Ján Chryzostom kardinál Korec, ktorý zomrel 24. októbra 2015. Pri hradnej studni sa zase nachádza kanonická krypta, ktorá sa používa od roku 1863 na pochovávanie kanonikov Nitrianskej kapituly.
Biskupský Palác
Biskupský palác tvorí s Katedrálou sv. Emeráma dominantnú časť hradu. Palác bol viackrát prestavovaný a súčasnú podobu nesie po prestavbe z 18. storočia. V trojposchodovej budove sa nachádzajú reprezentačné priestory, biskupská spálňa, izby pre biskupských hostí, jedáleň, sklad potravín, pekáreň, kuchyňa, knižnica a archív biskupa. V podkroví kedysi sídlil Archeologický ústav SAV, dnes podkrovie slúži ako obytno-kancelárske podlažie. Na prízemí Biskupského paláca sa nachádza aj pamätná izba kardinála Jána Chryzostoma Korca, kde môžete zhliadnuť prierez jeho životom.
Diecézne Múzeum a Knižnica
Oproti Biskupskému palácu a Katedrály sv. Emeráma nájdete Diecézne múzeum Nitrianskeho biskupstva, ktoré je prvým diecéznym múzeom na Slovensku. Nachádza sa v ňom expozícia Keď písmo prehovorí - súbor literárnych pamiatok úzko spätých s počiatkami kresťanstva na našom území a expozícia Skvosty Katedrály - predmety liturgického inštrumentária katedrály.
Diecézna knižnica s jedinečným interiérom a atmosférou sa nachádza v severovýchodnej časti Kňazského seminára sv. Gorazd. Predchádzala jej Kapitulská knižnica umiestnená vo veži Katedrály sv. Emeráma, avšak priestory so zvyšujúcim počtom kníh prestali vyhovovať. Biskup Augustín Roškováni preto rozhodol o postavaní novej knižnice, ktorá bola slávnostne otvorená v roku 1885. V knižnici nájdete okolo 66 000 kníh, medzi ktorými nájdete aj vzácne prvotlače vydané do roku 1500.
Kazematy v Hradnom Bastióne
V juhovýchodnom hradnom bastióne sa nachádza archeologická expozícia, kde vidieť pozostatky pravekého a včasnostredovekého života na hradnom kopci, časti renesančného a barokového opevnenia. Vzácnosťou je chodba, ktorú vyhĺbili cisárske vojská pri obliehaní hradu v roku 1664.
Nitriansky hrad ponúka niekoľko okruhov prehliadok so sprievodcom i bez neho. Navštíviť môžete areál hradu, nádvoria, sprístupnené záhrady, Katedrálu sv. Emeráma, Diecézne múzeum, katedrálnu vežu a pamätnú izbu Jána Chryzostoma kardinála Korca.
Katedrála predstavuje sakrálne miesto - svätyňu, ústredný chrám diecézy, biskupstva. Je sídlom biskupa, strediskom duchovného života a cirkevnej správy celej diecézy. Odkazuje a nadväzuje na obdobie pôsobenia arcibiskupa Metoda, o čom svedčí bulla Industriae Tuae, vydaná pápežom Jánom VIII., roku 880. Na jeho úpätí - z juhovýchodnej strany a popri jedinej vstupnej ceste - sa rozprestierajú budovy a inštitúcie nitrianskeho biskupstva (Kostol sv. Petra a Pavla, budovy seminára sv. Gorazda, domy kanonikov, diecézna knižnica, katolícka charita). Pod hradným mostom naľavo stojí súsošie sv. Cyrila a sv. Metoda od Ľudmily Cvengrošovej po pravej strane barokové súsošie Nepoškvrneného počatia Panny Márie z roku 1750. Jej autorom je Rakúšan A. Vogerl a objednávateľom biskup I. Esterházy. Toto súsošie pripomína dve veľké morové epidémie v Nitre zo začiatku 18. storočia.
Zaujímavosti o Nitre
Nitra je starobylé mesto bohaté na históriu, svedčia o tom aj tieto historické míľniky. Podľa historických zdrojov sa utáborili v primitívnych chatrčiach na území dnešného Čermáňa a taktiež na vrchu Tobola, ktorý sa nachádzal pri Horných Krškanoch. „V jaskyni pod Nitrianskym hradom bolo tiež objavené prechodné sídlisko najstarších obyvateľov tohto územia - lovcov mamutov. Nálezy čepeliek, hrotov a mnohých úlomkov z pazúrika a jaspisu, svedčia o tom, že tieto nástroje si praobyvatelia Nitry vyrábali priamo na mieste,“ ozrejmuje históriu web nitra.eu. Neskôr, a síce približne 4500 rokov pred našim letopočtom, žili na území dnešnej Nitry (v strede mesta, Párovce, Mlynárce, Zobor) roľnícke kmene. Tie začali ako prvé obrábať ornú pôdu. V rokoch 1800 až 750 pred našim letopočtom obývali územie Nitry a blízke okolie kmene zaoberajúce sa roľníctvom, dobytkárstvom, lovom, odlievaním a spracovaním kovov (bronzu, zlata). Žili tu aj remeselníci zruční v hrnčiarskej výrobe. „Praobyvatelia nášho územia, aby sa chránili pred kočovnými dobyvateľmi, opevnili areál Horného mesta, kde vzniklo rozsiahle sídlisko chránené priekopou naplnenou vodou a zemným valom,“ dopĺňa turistické informačné centrum.
750 až 400 pred našim letopočtom bolo na vrchole Zobora vybudované mohutné hradisko, ktoré malo dvoj- až desať-metrové vysoké valy. Účelom stavby bola ochrana obyvateľov v časoch nájazdov a útokov cudzích kmeňov. V Nitre a okolí sa nachádzali aj menšie hradiská, konkrétne na Lupke, v Dražovciach a na Žibrici. Ako sa ďalej uvádza na webe nitra.eu, z histórie je známe, že na našom území žili aj bojovní Kelti, neskôr Góti či Kvádi a napokon sa na tomto území usadili Slovania. V roku 623 prispel franský obchodný Samo k zvrhnutiu nadvlády Avarov nad Slovanmi, stalo sa to vďaka tomu, že Samo dodával zbrane a aj sa osobne zúčastnil bojov. „Po víťazstve si ho slovanské kniežatá zvolili za kráľa. Pod jeho vedením vznikla nadkmeňová spoločenská organizácia - Samova ríša. Pravdepodobným centrom tohto prvého organizovaného štátneho útvaru bolo územie Bratislavy a Nitry,“ uvádza informačné centrum.
Rok 820 bol pre Nitru významný tým, že mesto sa stalo dôležitým politickým, vojenským a hospodárskym centrom rozsiahleho včasno-feudálneho štátneho útvaru, svedčia o tom slovanské pohrebiská, ktoré našli tu aj v okolí. Tento štátny útvar zaberal takmer celé územie Slovenska a zasahoval aj do priľahlej časti Maďarska. Vládol tu knieža Pribina a Nitra bola sídlom Nitrianskeho kniežatstva. V roku 828 tu dal Pribina postaviť prvý kresťanský kostol, ktorý v rokoch 829 - 833 vysvätil soľnohradský arcibiskup Adalram. Ako sa ďalej uvádza v dejinách Nitry, v roku 833 bol Pribina vyhnaný z Nitry. Vyhnal ho Mojmír I., ktorý sa následne zmocnil jeho kniežatsva a pričlenil ho k svojmu. V tom čase bol vytvorený štátny celok nazývaný Veľká Morava. K ďalším významným míľnikom patrí rok 863, kedy na Slovensko prišli zo Solúnu byzantskí vierozvestcovia, bratia Konštantín a Metod. „V jednom z najcennejších písomných dokumentov pre slovenské dejiny, liste Jána VIII. pre Svätopluka z roku 880 Industriae tuae je Svätopluk titulovaný ako kráľ a pápež mu oznamuje ustanovenie Vichinga za nitrianskeho biskupa. Nitra mala vtedy už pravdepodobne mestský charakter a pozostávala z piatich opevnených hradísk a vyše dvadsiatich sídlisk s rozvinutými remeslami,“ pokračuje informačné centrum vo výpočte toho, čo bolo pre Nitru z hľadiska histórie dôležité.
V roku 907 došlo k zániku Veľkomoravskej ríše. O desiatky rokov neskôr, a síce v roku 993 už bol na Zobore postavený benediktínsky kláštor sv. Hypolita, ktorý sa radí k najstarším kláštorom na Slovensku. V roku 1111 vznikla Zoborská listina, ktorá uvádza súpis majetku benediktínskeho kláštora sv. Hypolita. Spomína sa tu aj existencia školy, ktorá vyvíjala činnosť pri benediktínskom kláštore a meno prvého a najstaršieho známeho richtára v Nitre - Peregrina.