Farnosť Čierne má bohatú históriu, ktorá siaha až do 18. storočia. Tento článok sa zameriava na dôležité udalosti a informácie o farnosti Čierne, vrátane histórie kostola sv. Ignáca z Loyoly a zmien v personálnom obsadení farnosti.
Kostol sv. Ignáca z Loyoly v Čiernom
História a Vývoj Fary
Do roku 1796 chodili Čierňania do kostola v Skalitom. Už v roku 1754 sa o ňom uvádza, že "je blízko zrúteniu a v čase búrky nebezpečný pre prítomných". Museli na ňom vykonať veľké opravy. Kostol sa odlišoval od ostatných domov len tým, že mal pristavenú malú zdobenú vežičku. Kostol zasvätili tomuto svätcovi. Na hlavnom oltári stála socha sv. Ignáca z Loyoly, ktorú daroval jezuitský kostol v Žiline.
Náboženská základina venovala kostolu zvon, ktorý vážil 30 libier a medenú lampu pred oltár. Keďže nebol ustanovený kostolník, jeho povinnosti vykonával farár. Prvým farárom bol Ján Špeldan. Fara bola postavená zo starej skalitskej drevenej fary. Bohoslužby sa v drevenom kostole konali do roku 1875, potom ho museli zatvoriť, lebo bol v dezolátnom stave a hrozilo nebezpečenstvo, že sa čoskoro zrúti. Aj keď kostolík neustále opravovali, nemohol mať dlhé trvanie.
V roku 1809 bol zakúpený orgán z majetku nebohého farára Ondreja Polkorába, ktorý zanechal farnosti 50 zlatých. Upozornil na to aj biskup a odporúčal postaviť nový, murovaný kostol. Dovtedy sa veriaci zúčastňovali bohoslužieb v dočasne upravenej farskej šope. Stalo sa tak roku 1888.
Výstavba Nového Kostola
Kostol bol postavený nákladom 16 000 zlatých. Veriaci z celej farnosti pomáhali pri výstavbe svojou prácou. Smutná udalosť - práve postavená veža sa v noci zrútila - neodradila veriacich a čoskoro vystavali novú vežu, ktorá pevne stojí dodnes. Novopostavený kostol slávnostne požehnal nitriansky biskup Augustín Roškováni 4. augusta 1888. Práve on bol veľkým dobrodincom Čierňanskej farnosti.
Rímsko-katolícky kostol sv. Ignáca z Loyoly je postavený v štýle neogotickom. Má jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutý krížovou štukovou klenbou s medziklenbovými pásmi, zbiehajúcimi do pilierov.
Financovanie a Vybavenie Kostola
Prispel sumou 2 500 zlatých na zakúpenie zvonov a organu. Oltárny budapeštiansky spolok venoval kostolu vnútorné zariadenie v hodnote 600 zlatých, cisár i farníci z niektorých okolitých farností prispeli sumou 100 zlatých. Vnútorné zariadenie preniesli veriaci zo starého kostola. Oltáre ako ich poznáme zo súčasnej podoby postavili v roku 1907 Ján Mládenek, stolár z Kysuckého Nového Mesta. V tom istom roku položili novú dlažbu a zakúpili plastickú krížovú cestu za 1 400 korún.
Interiér vymaľoval akademický maliar Jozef Hanula. S tým je zviazaná tragická udalosť: jeho pomocník spadol z lešenia vo výške 5 metrov a zomrel v tešínskej nemocnici na následky zranení. V roku 1917 štát zrekvíroval na vojenské účely tri zo štyroch starých zvonov.
Personálne Zmeny v Kysuckých Farnostiach
Začiatkom júla došlo k personálnym zmenám v jednotlivých farnostiach. Kňazi odchádzajú na iné pôsobiská a vymenia ich ďalší. Tieto zmeny sú pravidelné a duchovní sú na ne pripravení. Niekedy odchádza kňaz na vlastnú žiadosť, inokedy ho biskup preloží podľa potreby.
Aj na Kysuciach došlo tento rok k viacerým zmenám.„Otec biskup pozná situáciu jednotlivých farností a aj celej diecézy od roku 2008. Zvyčajne dá kňazom možnosť. Ak chcú odísť z farnosti z osobných dôvodov, musia tak urobiť v dostatočnom časovom predstihu a písomne. Niekedy biskup sám osloví kňaza s konkrétnou ponukou. Môže si to vyžadovať situácia vo farnosti alebo zdravotný stav duchovného, prípadne štúdium. Stáva sa aj, že kňaz dozrel pre novú výzvu v podobe náročnejšej farnosti alebo, naopak, potrebuje si oddýchnuť. Aj samotný farár sa vyvíja a zbiera skúsenosti, ktoré môže zúročiť v inom pôsobisku, ktoré potrebuje nový impulz. To všetko sa týka správcov farností alebo farárov,“ vysvetlil hovorca Žilinskej diecézy Zdeno Pupík.
Do iných pôsobísk presúvajú aj kaplánov, aby získali potrebnú prax a istotu v rôznych prostrediach. Je to postupná cesta a nadobudnuté poznatky a skúsenosti využijú, keď už budú pôsobiť samostatne.„Zásadou však vždy zostáva, aby kňaz žil evanjelium a bol svedkom Božieho milosrdenstva, nech pôsobí kdekoľvek,“ dodal hovorca.
Proces Premiestňovania Kňazov
Farníci si v mnohých prípadoch na kňaza zvykli a ťažko nesú jeho odchod. Viacerí sa pýtajú na dôvody preloženia.„Biskup a jeho spolupracovníci sa rozhodujú na základe poznania situácie vo farnosti a na základe poznania schopností kňaza. Niekedy biskup prihliada na názor farníkov, ktorí informujú vedenie diecézy. Vždy však otec biskup diskutuje s kňazom, ktorého ide prekladať. Niekedy má dôvody, ktoré by mal jeho podriadený v rámci poslušnosti akceptovať. Stáva sa aj, že kňaz v diskusii predloží argumenty, ktoré presvedčia vedenie diecézy a svoje rozhodnutie zmení,“ ozrejmil hovorca.
Niektorí kňazi sa pritom vo farnosti zdržia rok, iní oveľa dlhšie. Ako často dochádza k personálnym zmenám v našej diecéze?„Konferencia biskupov Slovenska pred časom prijala odporúčanie, aby kňaz pôsobil v jednej farnosti maximálne deväť rokov. Biskup sa toho nemusí striktne držať, ale toto odporúčanie je múdre aj pre farára, aj pre farnosť.“
Personálna zmena je teda prirodzená a hoci pocit odchodu môže vyvolať smútok, aj ďalší kňaz prichádza do farnosti s odhodlaním, pokorou a poslušnosťou. Veriaci pritom mnohokrát dúfajú, že odchádzajúci kňaz sa do farnosti opäť raz vráti. Je to však veľmi zriedkavá záležitosť. „Áno, stáva sa to, najmä ak pôsobil vo farnosti ako kaplán. V tom prípade pozná farnosť, cítil sa tam dobre, tak existujú predpoklady, aby bol prijatý ako človek a aj ako Boží posol. Nestáva sa však, aby kňaz, ktorý bol správcom farnosti, sa do nej po niekoľkých rokoch opäť vrátil. Kňazov je v našej diecéze zatiaľ relatívne dosť, čiže je lepšia obmena. Všetci sa meníme a čo bolo pred niekoľkými rokmi, časom môže byť úplne iné,“ vysvetlil Pupík.
Mapa Žilinskej diecézy
Pôsobenie Rodákov vo Farnosti
Zvlášť v dnešnej materiálnej dobe je duchovno často odsunuté na okraj, avšak potreba viery je stále mimoriadne potrebná. Aj preto sú farníci právom hrdí, keď ich dedinka „vychová“ kňaza alebo rehoľnú sestru či brata. V takýchto prípadoch by boli veľmi radi, keby ich rodák zostal pôsobiť v „domácej“ farnosti.
„Z praktických dôvodov sa tak nestáva. Kňaz má vo svojej rodnej obci alebo meste väzby, ktoré mu môžu pomôcť, ale môžu ho aj brzdiť. Jednou z takýchto okolností býva vlastná minulosť alebo rodina, ktorá niekedy môže dávať kňazovi zázemie, ale môže mať tendenciu aj neprimerane zasahovať do života farnosti,“ vysvetlil hovorca. Iné je to v mestách. „Keď ide o mesto, tam je väčšia anonymita. Stane sa, že kňaz pochádza z jednej časti mesta a v inej je farárom. Aj v našej diecéze sa nájdu také príklady. Sme radi, ak si duchovní udržiavajú pekné vzťahy so svojím rodiskom, ak je na nich hrdé.
Zoznam prináša aktuálne pôsobiská kňazov, nie všetky zmeny sa udiali v roku 2024:
- Adamčík Martin - farár, Kysucké Nové Mesto, Snežnica
- Bagin Jozef - farár, Kysucké Nové Mesto, Rudinská
- Bukovan Stanislav - na odpočinku, Čadca
- Crkoň Miroslav - farský vikár, Krásno nad Kysucou
- Čulák Radovan - farár, dekan, Čadca
- Čuntala Igor - farár, Čadca - Milošová
- Danišek Martin - farár, Skalité
- Dsouza Sachin - výpomocný duchovný, Turzovka, duchovná správa mariánskeho pútnického miesta a miesta modlitby Hora Živčáková
- Duník Anton - farár, Kysucký Lieskovec
- Ďurana Pavol - farský vikár, Krásno nad Kysucou, Oščadnica
- Findura Ján - farár, Kysucké Nové Mesto, Rudina
- Gabriš Milan - na odpočinku, Čadca
- Galmiš Jakub - farský vikár, Čadca, Skalité
- Galus Anton - farár, Čierne
- Gura Ladislav - farár, Krásno nad Kysucou, Radôstka
- Herud Pavol - farár, Krásno nad Kysucou, Nová Bystrica
- Hlinka Jozef - farár, Krásno nad Kysucou, Stará Bystrica
- Hložný Miroslav - kaplán duchovnej správy Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci
- Hlucháň Miloš - farský vikár, Raková
- Holbička Peter - farár, dekan, Kysucké Nové Mesto, Farnosť sv. Jakuba
- Hrtús Jozef - výpomocný duchovný, Turzovka
- Jurga Justín - na odpočinku, Čadca - Kýčerka
Sväté Omše vo Farnosti
Pondelok, 08. 12. Utorok, 09. 12. 12:00 pohrebná sv. Streda, 10. 12. Ľub. spom. Štvrtok, 11. 12. 13:00 zádušná sv. Ľub. spom. sv. Piatok, 12. 12. 16:00 sv. Lit. spom. Sobota, 13. 12. Lit. spom. sv. Nedeľa, 14. 12. 3. - PREDVIANOČNÁ SV. SPOVEĎ: predvianočná sv. spoveď vo farnosti bude 13.12.
Nové prostredie vždy vyžaduje potrebnú mieru času, aby sa človek trocha rozhliadol, zorientoval, našiel si tak v ňom svoje miesto. Prvý pohľad a dojem býva nesmierne dôležitý, ale až čas ukáže, či bol aj pravdivý. Každá farnosť je prirodzene integrálnou súčasťou nejakej obce či mesta a tieto majú svoje osobitosti, tradície, zvyky, svoje špecifiká. Je dobré ich spoznávať a rozhodne trvá istý čas, aby im človek správne porozumel.
Zväčša sme sa to naučili ako deti. Kto vyrástol, určite už neobuje detské topánky. Aj čo sa týka spovedania, človek by mal pochopiť, že vyrástol, že detské spôsoby mu už nesvedčia. Každý by mal sv. Najhoršie je prestať chodiť na spoveď. Ako keby ste sa prestali umývať. Návrat býva s obavami, odkladaný, neochotný, ofrflaný. Pochopiteľne. Kto rád žaluje na seba? Ale nebojme sa, nikdy nie je neskoro a sv. Čo je dôvera?
"Začiatok strachu je koncom viery a začiatok viery je koncom strachu." George MüllerVždy, keď dôverujeme niekomu alebo niečomu, čo je vierohodné, znamená to koniec strachu. Preto je veľmi dôležité naučiť sa, čo dôvera je a ako treba dôverovať. Zvlášť sa chceme naučiť dôverovať Bohu.
Človek pochybuje o všeličom, ale o potrebe komunikovať asi málokto. Komunikáciou s inými trávime naozaj veľa času počas celého dňa. Je to prirodzené. Robíme to čo nám je vlastné. Presne takto to funguje aj medzi Bohom a hocikým z nás.