Ján Mária Vianney bol patrón kňazov a muž, ktorý sa už počas svojho života stal známym aktívnou starostlivosťou o svojich farníkov a horlivý kazateľ. Bol aj „Mučeníkom spovednice“. Čo na tomto svätcovi oslovuje samotných kňazov?
Pri príležitosti putovania relikvií svätého Jána Máriu Vianneyho si uvedomujeme, že stojí pred nami ako výnimočný predstaviteľ kňazskej svätosti, ktorá sa prejavila nie v mimoriadnej povahe jeho skutkov, ale v jeho každodennej vernosti výkonu jeho služby a pri vysluhovaní sviatosti zmierenia.
Svätý Ján Mária Vianney
Stal sa vzorom a žiarivým lúčom svetla pre Francúzsko v prvej polovici 19. storočia i pre celú Cirkev každej doby a na každom mieste. On je povzbudením pre všetkých kňazov, a to aj keby sme pociťovali únavu zo svojej služby. Hovorí sa, akých kňazov si vymodlíme, takých budeme mať. Už ako malý chlapec som čítal životopis tohto svätca. Hneď sa vo mne zrodila túžba po duchovnom povolaní a po živote v službe ľuďom a Kristovi. A aj dnes pre mňa ostáva veľkou inšpiráciou. Hlavne v momentoch únavy, keď mám chuť utiecť od ľudí do samoty kláštora. Obdivujem jeho zápal pre človeka a Boha. Vždy mal srdce nastavené na vnímanie Ducha a za každých okolností bol ochotný slúžiť človeku. Jednoducho vedel, čo je to milovať ako Boh.
Farár z Arsu dokázal vo svojej dobe zmeniť srdcia a životy toľkých ľudí, lebo im vedel priblížiť Pánovu milosrdnú lásku. A to je aj moja veľká úloha ako kňaza, ako misionára milosrdenstva, priblížiť dnešným ľuďom milosrdnú lásku Boha. Arský farár priťahoval ľudí k Bohu, lebo bol ním naplnený. Božie milosrdenstvo prežíval, hlásal a vysluhoval. V jeho živote bolo všetko autentické, pokorné a opravdivé. A keďže platí duchovný princíp „život zo života“, tak u svätého Jána sa Boží život rozlieval cez neho na iných. Ľudia prišli zo zvedavosti, ale keď videli, ako kľačí, tak pokľakli; keď videli, ako dojemne sa modlí, začali sa modliť s ním. Keď videli, ako dôstojne preniknutý Kristom celebruje svätú omšu, prichádzali a prežívali ju s ním.
Ľudia videli, s akou skrúšenosťou hriešnika prichádza k Bohu, prichádzali aj oni a vyznávali svoje hriechy. On ľutoval a plakal s nimi a povzbudzoval k dôvere malomyseľných: „Dobrý Boh vie všetko… vie, že znova zhrešíte, a predsa vám odpúšťa. Aká veľká je láska nášho Boha… zabúda na budúcnosť, len aby vám mohol odpustiť.“ A pretože bol o tom hlboko presvedčený, tak tento pokorný kňaz mnohé hodiny denne spovedal, rozhrešoval a povzbudzoval. Ako to všetko inšpiruje a umocňuje moje kňazské poslanie!
Oslovuje ma jeho schopnosť modlitby a askézy. Jeho vernosť miestu, kde bol, napriek tomu, že viackrát túžil ísť do kláštora. Jeho nasadenie pre ľudí, ktorých mal okolo seba: hodiny spovedania, konkrétnej pomoci, modlitby a obiet za iných. Bol jednoduchý, až naivný, a predsa Boží muž, ktorý vždy pochopil, čo Boh od neho chcel. Nesúviselo to s jeho predstavami, ale s novými podnetmi, ktoré vnímal. Životopis svätého ma zachytil a viackrát som sa k nemu vrátil. Veľmi vnímam dôležitosť svätosti jeho života, jeho neúnavné pastoračné nasadenie a horlivosť za spásu duší. Hlboko tiež vnímam jeho pokoru voči útokom, ktorých sa mu dostalo, ako aj jeho nezlomnú nádej a dôveru v Boha uprostred ťažkostí.
V úradnom alebo spoločenskom styku, oslovoval príslušným titulom. Vo svete však ešte jestvujú kráľovstvá alebo kniežatstvá ako štátne útvary a protokol si vyžaduje, aby sme ich predstaviteľov oslovovali titulmi, ktoré im prináležia. Najviac chýb sa u nás dopúšťame (a to aj vysokí štátni predstavitelia) pri rozlišovaní oslovenia veličenstvo a výsosť. Treba si zapamätať, že panovníkovi, ak je cisár/cisárovná alebo kráľ/kráľovná, patrí oslovenie vaše veličenstvo! Princa/princeznú z kráľovského rodu (napríklad britský princ Charles) oslovujeme vaša kráľovská výsosť. Ale panovníkom môže byť aj knieža (napríklad Monacké kniežatstvo, Lichtenštajnské kniežatstvo) alebo veľkovojvoda (Luxemburské veľkovojvodstvo).
Našťastie dnešní monarchovia a panovníci sú tolerantní ľudia a prípadné prehrešky proti protokolu prijímajú s nadhľadom. Lenže v styku s nimi reprezentujeme nielen seba, svoju inštitúciu, ale aj štát, a preto každé faux pas, ktoré si všímajú najmä novinári, prináša pre nás zlé body. To isté platí aj v styku s vysokými hodnostármi katolíckej cirkvi (najmä vatikánskymi): pápežovi patrí oslovenie vaša svätosť, kardinálom vaša eminencia, arcibiskupom a biskupom vaša excelencia.
Cudzích vysokých štátnych predstaviteľov a veľvyslancov oslovujeme vaša excelencia, domácich jednoducho pán prezident, pán predseda parlamentu, pán premiér, pán minister. Používanie vysokoškolských a vedeckých titulov u nás upravujú príslušné zákonné normy. Nositeľovi čestného doktorátu honoris causa patrí oslovenie pán doktor. Na akademickej pôde býva pri slávnostných príležitostiach zvykom oslovovať rektora univerzity vaša magnificencia a dekana fakulty vaša spektabilita.
V oficiálnom i obchodnom styku by sme mali každého oslovovať jeho titulom; kto to zanedbáva, správa sa nezdvorile a nezanecháva dobrý dojem. Ak si partner takéto oslovenie neželá, povie vám to sám. Čo však v prípade, ak má partner titulov niekoľko (napr. prof. MUDr. Jozef Veselý, PhD.) ? Moderná etiketa priniesla viaceré zmeny aj v bežnom oslovovaní a mali by sme s nimi držať krok. Napríklad oslovenie slečna už bolo vo väčšine európskych krajín zrušené a používa sa iba na výslovné želanie, napríklad v súkromnom styku.
V obchodnom živote oslovujte aj mladšie partnerky zásadne pani. Ak sa predstavujete sami, svoje tituly vynechajte; nie sú na to, aby ste nimi vyvolávali dojem. Dôležité je tiež, že tak tituly, ako aj funkcie, neprechádzajú na manželského partnera.
Slnkom každého tvojho dňa nech je s v ä t á o m š a. Usiluj sa ju pochopiť, vychutnať, prežívať. Nezabúdaj, že najlepšia slúžená svätá omša je tá, ktorú si si najlepšie pripravil. Chudoba kňaza aj v XXI. storočí oslovuje ľudí; nie ilúzia chudoby, ale chudoba Pánovho typu. Objíma Pánov Kríž so všetkou rozhodnosťou.
Ako oslovujeme cirkevných hodnostárov:
| Hodnostár | Oslovenie (ústne) | Oslovenie (písomné) |
|---|---|---|
| Rímsky pápež | Vaša Svätosť, Svätý Otče! | Najsvätejší Otče! Vašej Svätosti najoddanejší syn N. N. |
| Kardinál | Vaša Eminencia! Najdôstojnejší pán kardinál! | Vašej Eminencii, najdôstojnejšiemu pánu N. N., kardinálovi svätej rímskej cirkvi v… |
| Arcibiskup | Excelencia! Milosť! | Excelencia pán arcibiskup! |
| Svätiaci biskup | Excelencia! Milosť! | najdôstojnejšiemu pánu N., svätiacemu biskupovi v… |
| Prelát, opát, prepošt | Pán prelát, opát, prepošt! | Veľadôstojný pán N. N., pápežský protonotár, opát, prepošt v… |
| Dekan, farár | Najdôstojnejší pán… | Veľadôstojný pán N. N., dekan, farár atď. |
| Predstavení reholí (provinciáli, gvardiáni a pod.) | Veľadôstojný pán, Páter N. (rehoľné meno) | Veľadôstojný pán |
| Predstavená kláštora (opátka) | Pani N. N.! | panej N. N., opátke (predstavenej) kláštora (meno rehole) v… |
| Rehoľná sestra | Ctihodná sestra N! (rehoľné meno) | N. (rehoľné meno) kláštora N. |
Ako oslovujeme v evanjelickej cirkvi:
- Farár a kaplán: Pán farár! Velebný pán farár! Velebný pán kaplán!
- Senior a biskup: Dôstojný pán!