Tento článok sa zaoberá históriou farnosti Bobot, ktorá zahŕňa obce Bobot, Bobotská Lehota a Horňany. Okrem toho sa dotkneme aj prípadu ženy z Klátovej Novej Vsi, ktorá súvisí s náboženskými udalosťami v regióne. V Bobote som nenašiel žiadnu písanú kroniku ani farskú, ani obecnú. Obecnú kroniku som začal písať ja a teraz v nej azda MNV pokračuje. Teraz ja, Pavel Gašparovič, začínam písať kroniku farníkov ako miestny duchovný správca celej farnosti (obce Bobot, Bobotská Lehota, Horňany).
Kostol sv. Martina v Bojniciach
Vznik a rané dejiny farnosti
Vznik troch obcí farnosti je neprebádaný. Mohli vzniknúť v X.-XII. storočí. Okolo roku 1332-1337 záznamy pápežských decimátorov spomínajú už fary Bánovce, Malá Hradná, Bobot, Motešice, Mitice, Slatina, Rybany, Vysočany, Chlievany, Uhrovec. Kostol je stavaný v starom románskom slohu s hrubými múrmi a podperami, ako sa stavalo v tej dobe. Bobotská fara bola viackrát prestavovaná, ale kostol zostal, aspoň v základných, múroch pôvodný. V tej dobe obce, ako majetok "občiny", patrili v poddanstve buď kráľovi, Cirkvi alebo zemepánovi. Bobot patril už vtedy Matúšovi Čákovi z Trenčína a potom rodine zemepána z rodu Illésházy.
Reformácia a rekatolizácia
XVI. a XVII. storočie bolo postihnuté reformáciou. Aj Bobot s farnosťou, farou a kostolom patril dosť dlho luteránom (1560-1700). Ešte predtým aj husiti z Čiech načas obsadili Bobot. Za luteranizmu v Bobote a vo farnosti bolo len málo rodín katolíckych. Preto Bobot bol filiálkou farnosti Motešice, ktoré ostali verné viac katolíckej Cirkvi. Návrat ku katolíckej Cirkvi, rekatolizácia nastáva v roku 1713.
V roku 1743 gróf Jozef Illésházy založil a dal postaviť novú faru a kostol bobotský navrátil katolíkom. Okolo kostola bol cintorín ohradený múrom z kameňa. Ten cintorín ešte dnes pamätajú starí ľudia a na Dušičky tam zažíhajú "na hroboch" sviečky.
Sociálno-ekonomické podmienky a školstvo
Bobotská farnosť bola odjakživa chudobná a nevzdelaná, nikto nevedel písať a čítať, škola vznikla až v roku 1800. Zem patrila pánovi a desiatky boli niekedy veľké a kruté, ľud hrdľačil na pánov. Kopce, piesok, kamenie, mokrade - to bolo obživou ľudu. Pre Bobot bolo šťastím, keď sa tu založila továreň na výrobu papiera asi v roku 1780. Neskôr sa stal majiteľom továrne Rakúšan Merckens, ktorý stále zveľaďoval a ktorý prestal byť majiteľom až po druhej svetovej vojne v roku 1945. Byt pre organistu a nejaká drevená škola bola stavaná niže kostola už v roku 1800. Deti pri učení sedeli na holej zemi na handrách, väčšinou nechodili ani do školy, v lete pásli dobytok a v zime si nemali čo obuť a obliecť.
Významné osobnosti a udalosti
Z Bobota bol rodákom vlastenecký kňaz rodoľub Michal Rešetka, narodený 2.9.1794. Zomrel ako farár v Hornej Súči 11.5.1854, kde je aj pochovaný a kde zanechal veľkú a cennú knižnicu a mnoho rukopisov. Na fare v Bobote zomrel RD Július Toman dňa 17. apríla 1911 na otravu krvi z nejakého poranenia a je pochovaný na tunajšom cintoríne.
Cirkevný život a hospodárstvo
Ján Podvasky bol farárom v Bobote od 24.6.1785. V lete 1801 zhorela fara, kostol a škola v Bobote. P.S. Anton Payer (1811-1840) bol dobrý hospodár na farských roliach, učil hospodáriť ľud, zomrel 20.3.1840 ako 57 ročný. Farár František Hrensík mával okrem dvoch párov koní až 20 kráv, okrem farských rolí a kostolných rolí a pasienkov, mal 160 meríc svojich vlastných rolí, ktoré nakúpil od svojich veriacich ktorí vyšli na bubon, nevládali splácať dlhy židom (pálenka).
20. storočie a súčasnosť
Augustín Turček (1938-1945) začal stavať novú faru. Pavel Gašparovič (1945-1977) dostaval novú faru roku 1948 dal ohradu okolo kostola a farských záhrad aj pred farou bránu železnú, kríž ústredný na cintoríne, ohradu cintorína 1969, izbu pod vežou 1948, maľbu kostola previedol František Hrdina, maliar z Motešíc 1958. Za Adama Pelikána, za jeho choroby tu boli dvaja kapláni Dp. Jozef Vrablec (teraz farár v Klatovej Novej Vsi a prof. na CMBF v Bratislave), Alexander Kriváň (teraz penzista, Vyhne, biskupstvo B. Riečka
Pred znárodnením Thiberghienka ešte dal a postaviť novú faru 1944-1948. Chvála Pánu Bohu! V roku 1901 bola postavená železnica Trenčín - Topoľčany. Po Učiteľovi Aug. Gažovi prišiel organista - učiteľ Koloman Nikolaj a potom Viktor Volanský.
Prvá Československá republika a Slovenský štát
Za prvej republiky ČSR 1918-1938 nastalo aj v Bobote určité uvoľnenie a prišla vyššin kultúra. Za Slov. štátu pomery v Bobote a vo farnosti boli také ako na celom Slovensku. V Bobote obecným komisárom HSĽS bol Rudolf Lexman, ktorý obec riadil dobre a obozretne. Obratnosťou miestných činiteľov a za spolupráce Aug. Turčeka, správcu fary od roku 1939 do roku 1945, získala sa pre obec Bobot a pre celú farnosť elektrina v roku 1943, postavila sa nová cirkevná škola pri kostole aj zásluhou org. - učiteľa Alojza Šinskeho v r. 1944.
Žabokreky nad Nitrou
Obec Žabokreky nad Nitrou, predtým Nitrianske - Žabokreky, leží na čiare, kde sa spájali bývalé tri župy a síce Nitra, Trenčín a Tekov. Už za časov Rimanov tu boli vysunuté stráže ich veľkej ríše, ako o tom svedčí na skale vyrytý nápis pod hradom Trenčín z roku 173 nášho letopočtu. Po páde slávnej ríše Veľkomoravskej dobývajúci kočovníci, Maďari, naučili sa od našich predkov obrábať zem, remeslá, štátne zriadenie žúp a náboženstvo kresťanské.
V roku 1242 vtrhli do bývalého Uhorska Tatári, zaplavili i Slovensko spustošiac a vypáliac všetko. Obyvateľstvo pred otroctvom alebo istou smrťou uchýlilo sa do hustých slovenských lesov, aby si zachránilo holý život. Pôvod obce Žabokreky je neznámy, ale jej pomenovanie svedčí, že vznikla pred príchodom Maďarov a odjakživa ju obývali Slováci.
Kalvária v Topoľčanoch
Kalvária v Topoľčanoch bola vysvätená 28. septembra 1856. Výstavba tohto pútnického miesta bola spojená s finančnou a materiálnou podporou veriacich a občanov mesta. Kalvária pozostáva zo štrnástich kaplniek zastavení krížovej cesty.
Kalvária v Topoľčanoch
Zázračné uzdravenia na Kalvárii
Medzi mnohými milosťami, ktoré ctitelia mariánsky pripisujú mocnému orodovaniu P. Márii topoľčianskej, sú niektoré význačnejšie a zjavnejšie. Katarína Tvaroškay-Reichová sa osvedčila, že jej otec Ignác Tvaroškay šesť rokov trpel veľmi na oči. Spomedzi lekárov chodieval k nemu Dr. Šooš. Slepý starý pán vo svojom smutnom položení zaviazal sa sľubom, že navštívi prameň na Kalvárii. Umyla mu oči v prameni a potrela jeho bahnom, vzala si trochu vody a bahna aj domov. Keď sa prebudil a odstránil s očí blato, videl celkom dobre. Vrúcne ďakoval za svoje podivuhodné vyliečenie Bohu a Panne Márii. Aj Dr. Šooš pripisoval toto náhle vyzdravenie mimoriadnemu zásahu zhora.
| Meno | Uzdravenie |
|---|---|
| Ignác Tvaroškay | Uzdravenie očí |
| Katarína Reichová | Uzdravenie z ťažkej choroby |
| Mária Riechová | Uzdravenie zo zimnice |
| Mária A. Jozefína | Uzdravenie očí po poranení |
Podobné prípady uzdravení sú spomenuté aj u ďalších osôb, ako Jozefína Paľková, Ján Tiláry, Pavol Kováčik a mnohí ďalší. Tieto príbehy svedčia o silnej viere a oddanosti miestnych obyvateľov k Panne Márii a Kalvárii v Topoľčanoch.
Prípad ženy z Klátovej Novej Vsi
Za Adama Pelikána, za jeho choroby tu boli dvaja kapláni Dp. Jozef Vrablec (teraz farár v Klatovej Novej Vsi a prof. na CMBF v Bratislave), Alexander Kriváň (teraz penzista, Vyhne, biskupstvo B. Riečka. Vzhľadom na spomenutie Jozefa Vrableca ako farára v Klátovej Novej Vsi, prípad ženy z Klátovej Novej Vsi môže súvisieť s komplikáciami pri vybavovaní cirkevného sobáša s osobou iného vierovyznania. Napriek získanému povoleniu od biskupa, niekoľko kňazov odmietlo sobáš vykonať, čo poukazuje na zložitosť a byrokraciu v cirkevnom procese. Svadba bola dovtedy pre mňa stresujúca, lebo ešte aj pri výzdobe som rozmýšľala, či sa bude páčiť mojim rodičom. Stále som však musela riešiť, že nemáme farára. Keď sa moja svadobná koordinátorka snažila zistiť od farára v Klátovej, ako máme ďalej postupovať, povedal, že jej nedá žiadne informácie, a ak zavolám ja, nedá ich ani mne, lebo ako môže vedieť, kto je na druhej strane telefónu. Vraj viem, kde je fara, tak ak chcem, mám prísť.
Tento prípad poukazuje na konflikty medzi osobnými hodnotami, rodinnými očakávaniami a cirkevnými pravidlami, čo vedie k ťažkým rozhodnutiam a prerušeniu kontaktov s rodinou. Napísala som len, že dúfam, že sme sa pochopili a že s otcom nie sú na svadbe vítaní. Nič viac som im nechcela povedať. Neprišla žiadna odpoveď. Ale o tri dni mi napísala babka, že teraz aj oni musia porozmýšľať, či prídu. Až týždeň a pol pred svadbou sme konečne potvrdili miesto svadby.
Nakoniec, svadba sa uskutočnila civilne, ale táto skúsenosť viedla ženu z Klátovej Novej Vsi k úvahám o vystúpení z cirkvi. Skôr ma prekvapuje, že si niekto dá toľko námahy starať sa do života iných. Najviac ma mrzí, že nikto z tých ľudí, ktorí o mne nepekne hovoria, v skutočnosti nemá poňatia, ako veľmi s naším podcastom Sexuálna výchova pomáhame a čo vlastne robíme. Po tejto skúsenosti navyše reálne rozmýšľam, že vystúpim z cirkvi.