História Novej Vsi nad Žitavou sa začala písať oveľa skôr, než pochádza prvá písomná zmienka o obci z roku 1355. Prastará osada Jovka, spomínaná v písomnej forme už v roku 1229, bola predchodkyňou obce.
Poloha Novej Vsi nad Žitavou v rámci Nitrianskeho kraja
Archeologické nálezy a prastará osada Jovka
Prvý archeologický prieskum v obci Nová Ves nad Žitavou odborníci uskutočnili v júni 1938. Pracovníci Čs. štátneho archeologického ústavu v Prahe našli nádoby, keramické a kostené predmety. Časť bohatého nálezu uložili do Slovenského národného múzea v Martine.
Nálezy, ktoré zostali v Martine, patria do neskorej doby kamennej, lengyelskej kultúry (2900 rokov pred Kristom). Praveké sídlisko patrilo aj ľudu kultúry s kanelovanou keramikou (5000 rokov pred Kristom). Doba kamenná - ludanická kultúra je zastúpená nálezom kostrových hrobov.
V polohe Jovka našli archeológovia črepy z 10. až 13. storočia. V lokalite Štrkovicsko, na ľavom brehu rieky, bolo potvrdené staré sídlisko. Výskum potvrdil skutočnosť, že v týchto miestach sídlil ľud neskorej kamennej doby a kultúry s kanelovanou keramikou.
Prvá písomná zmienka o prastarej Jovke pochádza z roku 1229.
Niektoré pomenovania obce v histórii Jovky, Malej Jovky a Novej Vsi nad Žitavou:
- 1229 Jovka, terra Jovka
- 1293 Ioka
- 1308 Malá Jovka
- 1332 de Joca (Jovka - Kostolná)
- 1344 Iovka
- 1389 Jow
- 1499 Kiss Jóka
- 1601 Jovka, Malá Jovka
- 1355 Wyfalu
- 1556 Wyffalw
- 1732 Nova Wes
- 1773 Nowejsa, Zsitva uj falu
- 1808 Kisfalud, Zsitvaújfalu
- 1821 Nowejsa
- 1863 Zsitvaújfalu
- 1913 - 1913 Žitavská Nová Ves
- 1913 1927 Nová Ves nad Žitavou
Osadu Jovka v listine z roku 1332 pomenovali Jovka - Kostolná. Poukazuje to na významné postavenie historickej osady, v ktorej stál kostol. V roku 1332 sa v zachovanej listine spomína gotický kostol zasvätený sv. Tomášovi. Doložená je fara a cintorín okolo kostola.
Názov historickej osady Jovka vznikol v storočiach ríše našich predkov. Zaniknuté obce Jovka - Kostolná a Malá Jovka zanechali ústnym podaním svoje názvy kopcu Jovka (213 m n. m.). Nová Ves nad Žitavou sa prvýkrát spomína v zachovanej listine z roku 1355.
V 14. a 15. storočí patrili Matúšovi Čákovi z Trenčína a dostali sa do držby kráľa. Koncom 15. storočia spolu s niektorými okolitými obcami patrili svätobeňadickému kláštoru.
Kaštiele Novej Vsi nad Žitavou
V neskorších obdobiach boli v tejto dedine až tri kaštiele, z ktorých dva sú dnes zapísané v zozname národných kultúrnych pamiatok. V Novej Vsi nad Žitavou sa do súčasnosti zachovali tri kaštiele. Obec Nová Ves na Žitavou v okrese Nitra sa môže pochváliť tromi historickými kaštieľmi, z ktorých dva sú zapísané v zozname národných kultúrnych pamiatok.
Neoklasicistický kaštieľ v Novej Vsi nad Žitavou
Paradoxne sa v zozname nenachádza najstarší z nich, barokový kaštieľ, ktorý dal na začiatku 18. storočia postaviť gróf Jozef Berchtold. Z troch doteraz zachovaných kaštieľov najviac zmenil svoj vonkajší vzhľad i vnútorné priestorové členenie. „Za socializmu bol necitlivo rekonštruovaný, takže stratil svoju historickú hodnotu.
Národnou kultúrnou pamiatkou je neorokokový kaštieľ z roku 1800 i neoklasicistický kaštieľ z roku 1872. Starší z nich dal postaviť barón Jozef Seréni, neoklasicistický kaštieľ patril zemepánovi Jánovi Klobušickému.
Kaštiele stoja neďaleko seba, obidve šľachtické rodiny založili okolo nich v druhej polovici 19. storočia anglický trávnik a parky so stromami. V oboch panských parkoch rástlo približne 100 druhov drevín z tuzemska i zo zahraničia.
V neorokokovom kaštieli v súčasnosti sídli Odborné učilište internátne, ktoré už vyše 60 rokov pripravuje na povolanie handicapovanú mládež. Kaštieľ je komplexne zrekonštruovaný, druhý kaštieľ, v ktorom je umiestnený internát, čaká na svoju rekonštrukciu. Obec zabezpečuje revitalizáciu parku, ktorý bol v zanedbanom stave.
„Podali sme už niekoľko projektov, boli sme úspešní. Podarilo sa nám dať park do poriadku a vybudovať v ňom relaxačnú zónu, detské ihrisko, lavičky.
Studnička - pútnické miesto
Niekoľko tisícok ľudí putuje každoročne k Studničke pri obci Nová Ves nad Žitavou. Podľa legendy sa na tomto mieste zjavila v roku 1860 miestnemu pastierovi oviec postava panny v bielom rúchu s dieťaťom v náručí. V druhej ruke držala paličku a dotýkala som ňou zeme. Keď o chvíľu prišiel pastier k miestu, kde videl postavu, z prameňa tiekol výdatný prúd čistej vody.
Studnička - pútnické miesto v Novej Vsi nad Žitavou
Vedľa prameňa tamojší veriaci postavili drevený stĺp a umiestnili naň sošku Panny Márie Lurdskej. Neskôr postavili farníci nad prameňom malú kaplnku z kameňa.
„Po prvej svetovej vojne sa tam chodili chlapi, ktorí sa vrátili z vojny, pomodliť. Vodu z prameňa si chodia naberať ľudia zo širokého okolia. Aj dnes veria, že im pomôže pri liečení rôznych chorôb.
Totalitný režim púte k Studničke zakázal organizovať, veriaci však individuálne tajne navštevovali toto miesto. Po revolúcii v roku 1989 sa začalo s oživovaním zanedbaného areálu. V roku 1993 vznikol dobrovoľný spolok Mariánska púť, ktorý sa doteraz venuje revitalizácii Studničky.
„Zaujímavosťou tohto spolku je, že ho tvoria len muži. Je to nezvyklé, pretože zvyčajne v dobrovoľníckych spolkoch bývajú aj ženy. Členovia spolku sa podieľajú na organizovaní dnes už štvordňových augustových pútí, ktoré navštevujú ľudia z celého Slovenska. Pred začiatkom slávenia vztýčia tri zástavy - pútnickú, pápežskú a slovenskú.
Studnička v Novej Vsi nad Žitavou je od roku 1996 zaznačená na mape Mariánskych pútnických miest Slovenskej republiky a schválená Arcibiskupským úradom Bratislavsko - trnavskej arcidiecézy.
Obec aj v tomto roku požiadala Nitriansky samosprávny kraj o dotáciu na cestovný ruch. Zo získaných financií plánuje osadiť v parku informačnú tabuľu o jeho histórii, o vzácnych drevinách, ktoré v ňom rastú.
V tomto roku plánuje obec zrekonštruovať budovu základnej školy, pripravuje aj rekonštrukciu miestnych ciest a chodníkov. Z dotácie Nitrianskeho samosprávneho kraja by mali pribudnúť nové informačné tabule v parku aj pri kamennom Tureckom moste.
Miestne tradície a múzeum
Bohatú históriu Novej Vsi nad Žitavou sa rozhodli zachovať pre budúce generácie miestni dôchodcovia. Múzeum navštevujú najmä deti zo základnej i materskej školy. Staré náradie, nástroje priniesli miestni obyvatelia, ktorí ich našli vo svojich stodolách na pôjdoch, pri prestavbe domu. Dôchodcovia ich ochotne prevedú exteriérovou aj interiérovou časťou, kde im ukážu exponáty a zároveň vysvetľujú, ako sa používali. Okrem toho majú možnosť prostredníctvom dobových fotografií vidieť ako žili ich predkovia.
K najstarším exponátom múzea patria kováčske mechy, ktorých vek odhadujú na 150 rokov. K zaujímavým exponátom patria žatevné vence. Typické pre túto dedinu boli vence v tvare domčekov so strieškou.
„Novoveské kroje sú celkom iné ako kroje okolitých obcí a sú najkrajšie v regióne. Od tých v okolí sa odlišujú vysokými čepcami. Čepce sa v zadnej časti zbiehali do mašle, podľa ktorej sa dalo zistiť, či je žena bohatá alebo chudobná. Zaujímavosťou je aj nová tradícia, ktorú založil tamojší rímskokatolícky farár. Ten pred nedávnom navrhol veriacim, aby vždy na sviatok Troch kráľov prišli do kostola v krojoch.
V múzeu sa nachádzajú rôzne poľnohospodárske nástroje a náradia, stolárske náradie, vlastnoručne vyrobené nábytky, vybavenia domácností. Aj tie sú netypické, majú tvar domčekov so strieškou.
Farnosť Nová Ves nad Žitavou
Kostol zasvätený sv. Tomášovi v prastarej osade Jovka stál od nepamäti. Základný kameň súčasného novoveského rímskokatolíckeho kostola položili v roku 1789. Sv. Tomáš, patrón kostola a farnosti je zobrazený v erbe Novej Vsi nad Žitavou. Kostol renovovali v roku 1946.
Kedy bola presne v Novej Vsi založená fara, nevieme. Písomné pramene uvádzajú až rok 1647. V tomto roku totiž faru v Novej Vsi zaujali luteráni, a preto tunajší veriaci museli byť spravovaní farárom Jakostovičom z Tesár nad Žitavou. Nová Ves bola v rukách luteránov celých desať rokov. V roku 1657 obyvatelia vyhnali luteránov a novoveskú faru znovu obsadila rímskokatolícka cirkev.
6. januára 1714 do roku 1954, čiže celých 244 rokov, žitavskonovoveská fara neexistovala. Stalo sa tak až 1. mája 1967. Vtedy dekrétom Apoštolskej Administratívy v Trnave Mons. ThDr. Ambróz Lazík, trnavský biskup, so súhlasom vtedajšej štátnej moci zriadil Novú Ves nad Žitavou ako samostatnú farnosť a vyňal ju z právomoci tesárskej farnosti. Slepčany pripojili ako filiálnu obec k novoutvorenej farnosti. Stalo sa tak po 253 rokoch.
Prvé primície, čiže prvú sv. omšu, v kostole zasvätenom ku cti sv. Tomáša, biskupa, slávil podľa histórie prvý zaznamenaný kňaz z Novej Vsi nad Žitavou Ján Kováč v roku 1843.
Dňa 26. decembra 2000 na sviatok sv. Štefana vdp. Vincent Máder, farár, dekan v Novej Vsi nad Žitavou sa dožil 50. výročia vysvätenia za kňaza. V tunajšej farnosti začal pôsobiť od roku 1956. Všetci kňazi a rehoľhé sestry pochádzajúce z obce i správcovia farnosti sa zaslúžili o šírenie Evanjelia, obetavosť a nezištnú lásku, starostlivosť o duše veriacich na ceste do večnosti.
Vývoj obce v 20. a 21. storočí
Na ruinách starého systému vládnutia monarchie vznikla Česko - slovenská republika. Po roku 1918 Slováci a Česi vytvorili spoločný štát. Centralistický unitárny štát nepriniesol pre Slovákov kultúrny a hospodársky rozvoj. Určité napredovanie prinieslo iba školstvo a odstraňovanie zastaraných foriem obrábania pôdy.
Južnoslovenské elektrárne so sídlom v Komárne žiadali o stavebné povolenie pre stavbu elektrických prípojok, transformačných staníc a miestnych sietí v obci Nová Ves nad Žitavou a v ďalších šiestich obciach. Miestne šetrenie žiadosti naplánovali na deň 27. máj 1931.
Viedenským diktátom v novembri 1938 patrila obec Nová Ves nad Žitavou do maďarskej okupačnej zóny. Po úprave dočasných hraníc ju dňa 14. marca 1939 vrátili do územia Slovenského štátu. Maďarskí žandári museli opustiť strážnicu medzi Slepčanmi a Novou Vsou nad Žitavou.
Po skončení II. svetovej vojny začalo nové obdobie s novými medzinárodne - politickými pomermi a s novým režimom v štáte, ktoré prežívala súčasná generácia. Socialistická ideológia potláčala kresťanské hodnoty minulosti a zmrazila duchovné aktivity občanov. Zrušila cirkevné školstvo a od roku 1950 zaviedla povinné civilné sobáše.
V rokoch 1986 - 1989 v obciach Nová Ves nad Žitavou a Slepčany dokončili výstavbu štátnej cesty a upravili chodníky po oboch stranách. Dňa 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika.
Dňa 30. novembra 2002 obec Nová Ves nad Žitavou pripravila slávnostné otvorenie nového Domu kultúry a Obecného úradu. Žiaci škôl pôsobiacich v obci pripravili pestrý kultúrny program. Starosta obce Ing. Štefan Kováč predniesol slávnostný pohovor.
V súčasnosti už obec disponuje štyrmi bytovými domami s nájomnými bytmi, pripravuje sa na výstavbu ďalších. Podľa jej ďalších slov mladí ľudia majú záujem o bývanie v obci, počet obyvateľov sa v posledných rokoch každoročne zvyšuje.
Nová Ves nad Žitavou má vybudované všetky inžinierske siete s výnimkou kanalizácie.
V tomto roku plánuje obec zrekonštruovať budovu základnej školy, pripravuje aj rekonštrukciu miestnych ciest a chodníkov.
V parku by mal vzniknúť fit park, pribudnú cvičiace prvky. Rekonštrukciou prejde aj areál Studničky, kde pribudli nové lavičky.
Obec plánuje v krátkom čase osadiť v okolí Tureckého mosta informačné tabule, ktoré priblížia návštevníkom históriu tejto stavby.
Na záver, Nová Ves nad Žitavou je obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktorá si zaslúži pozornosť a ochranu pre budúce generácie.