Rímskokatolícky farský úrad v Adamovských Kochanovciach so svojou farnosťou patrí pod Trnavskú diecézu a dekanát Nové Mesto nad Váhom. Do tejto farnosti patria veriaci z obcí: Chocholná-Velčice (časť Velčice), Adamovské Kochanovce, Melčice-Lieskové a Ivanovce. Farským administrátorom je Mgr. Andrej Krupa.
Bohoslužby
Bohoslužby sa konajú v Rímskokatolíckom kostole sv. Petra a Pavla v Adamovských Kochanovciach:
- utorok - svätá omša o 17.15 hod.
- štvrtok - svätá omša o 17.15 hod.
- sobota - svätá omša s prípravou na nedeľu - o 17.15 hod.
- nedeľa - svätá omša o 9.00 hod.
Obec Ivanovce a jej veriaci patria k veriacim pod Rímskokatolícky farský úrad Adamovské Kochanovce. Do tejto farnosti patria taktiež veriaci z obcí Chocholná-Velčice (časť Velčice), Adamovské Kochanovce a Melčice-Lieskové.
Sväté omše sa konajú aj v piatok - detská svätá omša o 17.00 hod. a v nedeľu - svätá omša o 9.00 hod.
V pôstnom období je krížová cesta v piatok o 16.20 hod. a v nedeľu o 8.20 hodine.
V letnom období:
- pondelok až štvrtok - svätá omša o 19.00 hod.
- piatok - detská svätá omša o 18.00 hod.
- sobota - mládežnícka svätá omša o 19.00 hod.
- nedeľa - svätá omša 09.00 hod.
Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla
Miestom vykonávania bohoslužieb a cirkevných obradov v Adamovských Kochanovciach, je Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla. Tento začal stavať v roku 1758 Mikuláš Ambro a po jeho smrti ho dostaval v roku 1760 jeho syn Jozef Ambro, ktorý bol spolu so svojou manželkou Kristínou, rodenou Majtény (Motešickou), svetskými patrónmi kostola. Po jeho dokončení, bol kostol 29. septembra 1760 zasvätený sv. Pavlovi a Petrovi. Farárom bol v tom čase Ján Szartorisz.
Barokový kostol s hodnotným interiérom, začal stavať v roku 1758 Mikuláš Ambro, po ktorého smrti ho dokončil v roku 1760 jeho syn Jozef Ambro. Svetskými patrónmi kostola boli Jozef Ambro a manželka Kristína, rodená Majtény (Motešická). Ich maľované erby boli donedávna na priečelí chóra kostola. Kostol bol posvätený sv. Petrovi a Pavlovi 29. septembra 1760. Zo starého kostola sa preniesli staré drevené sochy a sú tam dodnes. Preniesli sa tiež kazateľnica a bočný oltár zasvätený Jánovi Krstiteľovi, tie sa však nezachovali. Z interiéru kostola si zasluhuje pozornosť barokový oltár, krstiteľnica, rokokové svietniky z druhej polovice 18. storočia. Sochy a obrazy v kostole majú veľkú umeleckú hodnotu a sú zapísané medzi národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky. V súčasnosti sa pripravuje zapísanie celej budovy kostola medzi tieto pamiatky.
Štyri zvony na veži pochádzajú z 18. storočia a z 20. storočia od trenčianskeho zvonolejára Haška. Pred kostolom sú pochovaní v kryptách jeho donátori, ich príbuzní a spríbuznené rodiny.
Rímskokatolícku školu pre katolícke deti dala údajne postaviť Kristína Ambrová v r. 1793. Bola to jednotriedna škola, na ktorej pôsobili: Juraj Zubák, Ján Šiška, Viliam Mihalovič, Jozef Krebes, Koloman Lovas a posledným učiteľom do roku 1953 bol Anton Longauer.
Rímskokatolícki kňazi pôsobiaci v Kochanovciach:
Najstarší menoslov rím.kat. farárov kochanovských zapísal Jozef Vavrík, ktorý bol 38 rokov farárom v Kochanovciach (Pamätná kniha obce Kochanovce, r.1937).
- František Hajnovič
- Ondrej Raphaelis
- Ján Szkacsany
- Martin Halacs
- Ján Magyarics
- František Czinik
- Ján Szartorisz
- Jozef Vavrík
- Zemaník Lovaser
- Žigmund Rečka
- František Bartaček
- Pavel Chilko
- Pavel Krčmarík
- Alexander Petrašovič
- Ľudovít Nereča
- Milan Šamaj
- Jozef Kosmál
- Ján Ďuriga
- Jozef Su
Kostol sv. Petra a Pavla v Adamovských Kochanovciach
Evanjelický cirkevný zbor a. v.
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. v Adamovských Kochanovciach sa utvoril okolo roku 1548, keď rímskokatolícky kňaz Adam Trnka spolu s farníkmi nenásilnou formou prestúpil na evanjelickú vieru. V tom istom roku sa stal evanjelickým aj vtedy samostatný cirkevný zbor v Melčiciach. V roku 1662 boli pod vplyvom odpadlíka od našej cirkvi grófom Františkom Nádašdym Melčice spätne pridelené rímsko - katolíckej cirkvi. Farára vyhnali a faru vyrabovali vojaci. Evanjelici v Adamovských Kochanovciach boli nasledujúcich 32 rokov bez chrámu, fary, kňaza, a preto chodili do artikulárneho chrámu v Trenčíne.
Pod ochranou Františka Rákoczyho bol v roku 1704 kochanovským evanjelikom vrátený chrám a rímsko - katolíckemu kňazovi bol pridelený chrám v Melčiciach. Po Rákoczyho porážke pri Hámroch v roku 1708 bol tunajší evanjelický chrám opäť pridelený katolíkom, takže 75 rokov zostali veriaci bez chrámu. Až na základe Tolerančného patentu Jozefa II. z roku 1781 sa znova utvorila cirkev v Kochanovciach pripojením Melčíc v roku 1783. V roku 1784 bol postavený a posvätený súčasný evanjelický kostol v Adamovských Kochanovciach za výdatnej pomoci zemepána Mateja Ottlýka a Zuzany Rajmanusovej zo Zemianskeho Lieskového. V roku 1812 počas pôsobenia kňaza Jána Seberíniho bol chrám opätovne prikrytý šindľom. Veža bola postavená v roku 1833. V chráme Božom sa nachádzajú 2 vitrážne okná. V cirkevnom zbore sa doteraz vystriedalo 24 kňazov.
Do cirkevného zboru patria veriaci z obcí: Adamovské Kochanovce, Chocholná-Velčice, Melčice-Lieskové a Ivanovce.
Zborový farár: Mgr. Ján Ochodnický
Hlavné služby božie - nedeľa 8.30 hod.
V cirkevnom zbore aktívne pracujú:
- Spoločenstvo evanjelickej mládeže
- Spoločenstvo evanjelických žien
- Zborový spevokol
- Nedeľná besiedka
Cirkevné obrady sú vykonávané v kostole v Adamovských Kochanovciach.
Súčasný evanjelický kostol bol postavený a posvätený v roku 1784 za výdatnej pomoci zemepána Mateja Ottlýka a Zuzany Rajmanusovej zo Zemianskeho Lieskového.
Severné farebné okno darovala manželka baróna Seckendorfa, rodená Knobloch, a južné okno je darom dozorcu zboru Gustáva Szilvaya.
Významné osobnosti
V roku 1811 prišiel do zboru z Nitrianskej Stredy Ján Seberíni, rodák z Veličnej. Patril k najvýznamnejším osobnostiam evanjelickej cirkvi 1. polovice 19. storočia. Bol autorom množstva náboženských spisov. Zaslúžil sa o vydanie Zpěvníka evangelického v roku 1842, do ktorého prispel 11 piesňami. Tlačou vyšlo viacero jeho kázní. 8. októbra 1816 sa v Kochanovciach narodil Gustáv Seberíni, "syn slávneho otca farára". V roku 1819 sa spolu s otcom presťahoval do Banskej Štiavnice, kde navštevoval základnú školu a gymnázium. Po teologických štúdiách v Prešporku a v Jene v Nemecku sa v roku 1840 vrátil do vlasti. V roku 1843 bol vysvätený a pracoval po boku svojho otca. V roku 1853 bol zvolený za farára v Békeš - Čabe, kde neúnavne pôsobil až do svojej smrti. Od roku 1874 pôsobil v Adamovských Kochanovciach farár Peter Pavel Roy, otec básnika Vladimíra Roya, ktorý sa tu narodil 17.4.1885. Jeho matka Božena bola dcérou Jozefa Miloslava Hurbana. V rokoch 1904 - 1925 v Adamovských Kochanovciach pôsobil Ján Palic, neskorší senior Trenčianskeho seniorátu, predseda Generálnej podporovne Gustáva Adolfa a vyše 20 rokov predseda Všeobecnej a vnútromisijnej konferencie.
Cirkevný zbor v Adamovských Kochanovciach mal i školu, na ktorej pôsobili vynikajúci učitelia: Juraj Chorvát v rokoch 1833 - 1890, okrem iného bol aj výborným hudobníkom a autorom Veľkej partitúry k Tranosciu a Gustáv Šimko, ktorý bol aj školským inšpektorom. Bol zakladateľom spolku čitateľov a Spevokolu národných a duchovných piesní. Zaslúžil sa tiež o vznik Speváckeho zboru slovenských učiteľov.
Kňazi pôsobiaci v Adamovských Kochanovciach:
- Adam Trnka (1548 - 1556)
- Martin Dežerický (1556 - 1560)
- Georg Obora (1560 - 1570)
- Adam Lovčanus (1570 - 1611)
- Adam Švargovič (1611 - 1616)
- Matej Vietoris (1616 - 1618)
- Ján Pannificis (1618 - 1621)
- Pavel Raiman (1621 - 1634)
- Matej Michonides (1634 - 1640)
- Ján Lieskovský (1641 - 1650)
- Kašpar Zelník (1650 - 1661)
- Matej Rudinský (1661 - 1672)
- ThDr. Samuel Palumbini (1704 - 1708)
- Bohuslav Mudroň (1783 - 1798)
- Michal Ján (1798 - 1811)
- Ján Seberíni (1798 - 1811)
- Ján Ferdinand Michnay (1819 - 1833)
- Ján Ľudovít Bachár (1833 - 1874)
- Peter Pavel Roy (1874 - 1904)
- Ján Palic (1904 - 1925)
- Ivan Kolesár (1925 - 1953)
- Albert Predmerský (1953 - 1986)
- Mgr. Milan Hargaš (1986 - 2000)
- Mgr. Ján Ochodnický (2000 - )
Evanjelický kostol v Adamovských Kochanovciach
Vzbura v Kochanovciach
Aj tohtoročný júl by zrejme prešiel bez jedinej medializovanej zmienky o kochanovskej vzbure, hoci je tu jej okrúhle výročie a hoci išlo o jedno z prvých masovejších vystúpení proti hnedej totalite. Obec Kochanovce pri Trenčíne by ste dnes už márne hľadali na mape. Sú tam len Adamovské Kochanovce, ktoré vznikli pred 50 rokmi zlúčením dvoch susediacich dedín. Kedysi boli až na 90 percent luteránske. Tvrdí to tunajší evanjelický farár Ján Ochodnický. Na začiatok augusta pripravuje Ochodnický služby Božie, venované okrúhlemu výročiu vzbury. Na internetovej stránke obce si možno prečítať základné informácie o vzbure, čerpané ponajviac z kroniky niekdajších Kochanoviec.
V kochanovskom kostole zaznievali pred 70 rokmi protištátne kázne tamojšieho farára. O vzbure v Kochanovciach pred 70 rokmi mlčí aj súčasná slovenská historiografia. Stovky ľudí sa tam vtedy postavili za evanjelického farára Ivana Kolesára, ktorého žandári zatýkali pre protištátne kázne. „Kolesárova ilegálna činnosť bola prezradená a 11. júla 1940 prišli do obce žandári, aby ho odviedli do väzenia,“ napísal Ušiak pred 45 rokmi v Kapitolách z odboja na Slovensku. „Občania z Kochanoviec a z okolitých obcí sa postavili na odpor a zatknutie Kolesára znemožnili. Po utíšení myslí nastúpil Kolesár na výzvu okresného náčelníka do vyšetrovacej väzby.
Ľudia nechceli Kolesára pustiť na žandársku stanicu a neprestajne vykrikovali „my si farára nedáme“. Davom zavládlo obrovské nadšenie a nočnou cestou do Kochanoviec spieval bojový náboženský chorál. Aj sa dostavil, asi hodinu po odchode hliadky z Kochanoviec, ale vôbec nie sám. Na tretí deň predvolali Kolesára do Trenčína s prísľubom, že po vypočutí mu umožnia návrat. V Trenčíne zadržali Ondreja Krížana a Emíliu Haláčkovú, ktorých neskôr obžalovali „pre zločin násilia proti úradu“.
Pravidelné hlásenia uniformovanej i tajnej polície informovali svetskú vrchnosť o situácii v obci dosť pravidelne. Už 15. marca 1939 sa Kolesár na pohrebe kostolníka Štefana Pavlíka lúčil v kázni nielen so zosnulým, ale aj s „drahou Československou republikou“. O niečo neskôr pozvali Kolesára do Evanjelickej jednoty v Považskej Bystrici. „Keď ma ovialo ovzdušie, s akým sa moje vystúpenie očakávalo, povedal som si, že nemožno nehovoriť, nech sa deje čokoľvek,“ spomínal už po vojne Kolesár.
Zatknutiu farára predchádzala jeho reč na pohrebe vojaka Juraja Ondrejíčku, ktorý musel narukovať do pracovného útvaru hoci trpel ochorením. Najviac však Kolesárovi mohlo priťažiť obvinenie zo špionáže. Vraj nahováral jednu cirkevníčku, aby mu zháňala informácie o výzbroji Hlinkovej gardy. Ale vyšetrovateľom sa nepodarilo získať priznanie podozrivej ani ďalšie dôkazy o odbojovej činnosti farára. Vlastne, musel i nemusel. „Správanie sa súdov v prípade Kolesárovom, ako aj v mnohých ďalších nasvedčuje, že táto inštitúcia nebola vždy ochotným nástrojom Slovenského štátu,“ poznamenal už pred rokmi historik Ušiak.
Až po vojne vyšlo najavo, že Kolesár už od roku 1939 spolupracoval s odbojovou skupinou Flora, ktorá ho poverila spravodajskými úlohami. Kochanovský farár zároveň pomáhal, ako mohol, rasovo prenasledovaným. Predpokladá sa, že asi 150 židovským spoluobčanom, ktorým hrozili deportácie, vystavil na svojej fare falošné doklady o krste. Keď vypuklo Povstanie, zapojil sa doň aj Kolesár ako duchovný.
V decembri 1944 Kolesára zatkli a neskôr deportovali do koncentračného tábora Mauthausen. Z Bratislavy ho viezli v transporte, ktorý 19. februára 1945 ostreľovali pri Melku spojenecké lietadla. V septembri 1945 už kochanovský farár sobášil pár, ktorý sa neskôr stane známym na celom svete. Alexandra Dubčeka a Annu Borsekovú. V Kochanovciach žili Kolesárovci do roku 1953, potom sa presťahovali do Bratislavy. Na tunajšej Slovenskej evanjelickej teologickej fakulte prednášal docent Kolesár cirkevné právo a cirkevnú agendu.
Nuž, takáto história. Niekto môže namietnuť, že nič nové pod slnkom, veď luteráni boli známi nepriatelia Slovenského štátu. Nie je to však pravda. Dezider Kišš-Kalina bol katolícky kňaz a tiež sa postavil proti vtedajšiemu režimu. Jednoducho, niekto bol proti fašizmu a totalite a niekomu taký režim vyhovoval.
Ivan Kolesár po vojne s vyznamenaniami za účasť v Povstaní
Úmrtie Jozefa Kosmála
(Dubnica nad Váhom, 23. septembra 2019) - Asi tisícka veriacich, medzi ktorými nechýbali mladí, približne 80 kňazov, viaceré rehoľné sestry i zástupcovia samosprávy sa prišli vo štvrtok 19. septembra v Dubnici nad Váhom rozlúčiť so zosnulým saleziánom Jozefom Kosmálom. Zádušnej svätej omši predsedal a v homílii sa prihovoril nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. V slnečnom jesennom počasí uložili telesné ostatky zosnulého na novom cintoríne, blízko farského Kostola sv.
V homílii biskup Judák načrtol životnú cestu zosnulého saleziána kňaza a doplnil aj osobné spomienky z čias, keď pôsobil vo farnosti Drietoma a Jozef Kosmál pôsobil v susednej farnosti Adamovské Kochanovce. Na záver svätej omše sa prihovoril najprv direktor saleziánskej komunity v Dubnici nad Váhom don Pavol Piatrov, ktorý priblížil posledné dni života dona Kosmála. „Deň pred smrťou ešte tu v tomto našom kostole spovedal,“ aj on vyzdvihol jeho pastoračnú horlivosť a doplnil, že posledné slová, ktoré od neho počul v deň jeho smrti, v piatok 13. Po ňom sa prihovorili ešte zástupcovia dubnických stredísk Združenia Márie Pomocnice i Združenia saleziánov spolupracovníkov, ktorým sa zosnulý don Kosmál veľmi horlivo venoval.
Don Jozef Kosmál oslávil 2. júla svoju 90-tku. Narodil sa v obci Kátlovce v okrese Trnava v roku 1929. Jeho rodičia Anton a Františka boli roľníci. Ako 13-ročný bol na púti v Šaštíne. „Videl som chlapcov-študentov gymnázia, ktorí sa hrali na dvore, večer hrali divadlo, čo sa mi páčilo. Matka sa ma pýtala, či by som tam chcel študovať. Súhlasil som,“ spomínal si pri svojej 90-tke. Od 1. septembra 1942 prežil v Šaštíne päť rokov, potom nastúpil do noviciátu v Hronskom Svätom Beňadiku, kde 16. augusta 1948 zložil svoje prvé sľuby. Po Barbarskej noci strávil asi mesiac v Podolínci a potom sa dostal aj s inými na stavbu Priehrady mládeže, odkiaľ ho začiatkom septembra 1950 poslali domov. Po vojenčine pracoval od roku 1954 ďalších dvadsať rokov v Bratislave. Popri tom žil tajne rehoľný život a doštudoval teológiu. Za kňaza ho vysvätil tajný biskup Ján Korec v Bratislave 5. októbra 1959. Ako mladý tajný kňaz pracoval aj ako vychovávateľ na internáte Bratislavského stavebného podniku. V roku 1974 vymohol preňho nitriansky biskup súhlas pracovať v pastorácii a tak sa don Kosmál stal kaplánom v Ilave. O tri roky ho urobili farárom v Adamovských Kochanovciach, kde pôsobil až do roku 1995. Vtedy ho provinciál Ernest Macák určil do Dubnice nad Váhom.
tags: #farnost #adamovske #kochanovce