Farnosť od svojho založenia patrila pod duchovnú správu nitrianskeho biskupa. Skačany sa tak dostali do priameho styku s Nitrianskym hradom, s jeho biskupom a s tým, čo sa z Nitry šírilo celé storočia. Už v tom období boli významným centrom nitrianskej cirkevnej organizácie.
Cirkevná správa skačianskych majetkov vlastnila v 13. storočí faru a na svoju dobu rozsiahly kostol, ktorý prezentoval význam tejto lokality. Kostol zasvätený sv. Jurajovi slúžil farnosti spravujúcej 14 poddaných obcí. Na vykonávanie cirkevných obradov slúžil do r. 1776. Prvý známy farár skačianskej farnosti mal biblické meno SAMSON. Je o ňom zmienka v pápežských záznamoch z r. 1332-1337.
V r. 1776 bolo Skačianske panstvo darované Nitrianskej kapitule, ktorá sa stala patrónom skačianskej farnosti a na jej spravovanie menovala svojich prominentov. Duchovných do sveta už oddávna posielala i skačianska cirkevná obec. A to vo veľkom počte. V r. 1776 bol zriadený SKAČIANSKY DEKANÁT, do ktorého patrili, aj patria tieto farnosti: Skačany, Veľké Bielice, Chynorany, Žabokreky, Krásno, Bošany, Klíž, Solčany, Kovarce, Oponice, Klátova Nová Ves.
Obec Návojovce je filiálkou farnosti Skačany a mestskou časťou mesta Partizánske, ktoré patrí do Banskobystrickej diecézy. Žije tam asi 450 obyvateľov. Až do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia nebol v obci kostol, preto veriaci navštevovali kostoly v susedných obciach - Veľké Bielice, Skačany, Hradište i Partizánske.
Kostol v Návojovciach začali stavať počas „dubčekovskej éry“. S touto myšlienkou prišiel vdp. Jozef Stanček, ktorý bol v tom čase kaplánom v Skačanoch. Miesto pre stavbu kostola vybrali vedľa kaplnky na cintoríne. Boli to súkromné pozemky, ale majitelia ich s radosťou darovali na tento účel. Mnohí občania pomáhali, ako mohli. Koncom roka 1970 bola hotová hrubá stavba, vnútorná omietka a zapojené elektrické vedenie. Veža dokončená nebola. V roku 1971 bola však výstavba kostola pozastavená. V dostavbe kostola sa pokračovalo až po páde komunizmu v novembri 1989. Stavbu riadil zvolený cirkevný výbor. Po dostavbe bol postupne zariadený interiér a upravený exteriér. Kostol posvätil Ján Chryzostom kardinál Korec 15. Filiálny kostol je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. V predsieni kostola je umiestnená pamätná tabuľa, ktorá zachytáva začiatky výstavby kostola v Návojovciach. Tabuľu posvätil sv. Otec Ján Pavol II. 24.
Mlyny vo Veľkých Bieliciach
O mlynoch vo Veľkých Bieliciach na Nitrici (známej aj ako Belanka), je už z dávnejšej minulosti podrobná správa. Riečka je pravostranný prítok Nitry s dĺžkou 51,4 km a plochou povodia 319 km². Konkrétne informácie o troch Bielických mlynoch sú zachované v daňovom súpise z roku 1753. Súpis vykonali stoliční úradníci z Nitry ako podklad pre vyrúbenie tzv. vojenskej - štátnej dane.
Vodný mlyn
Z historickej a geografickej situácie ich existenciu predpokladáme už v roku 1397, po donácii kráľovnou Máriou, dcérou Ľudovíta I. rodu Forgách z Jelenca, kde sa o.i. uvádzajú obce Veľké a Malé Bielice (Belech Maior et Belech Minor). Majitelia obce Veľké Bielice v priebehu rokov boli rody Kvassay (príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza), Mednyánszky (príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza, Pongrácz (príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza), Rajcsányi (príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza), Rudnai, Bossányi (príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza). Z nich napríklad Aloisius Batthyány bol majiteľom v roku 1795 a Michael Kvassay v roku 1810.
História salašníctva na Slovensku – Bačovia, ovce a horské tradície (DejinySK) 🐑
V minulých storočiach boli za feudalizmu vo Veľkých Bieliciach tri mlyny. Obec tým bola známa na okolí a chýr o nej a tunajších sebavedomých a pyšných mlynároch "farahúnoch" sa šíril ďaleko. Polohu mlynov dokazuje mapa pochádzajúca z roku 1807. Z dvestoročnej mapy je zrejmé, že 500 m nad Veľkými Bielicami smerom k Návojovciam koryto rieky Nitrica klesalo a tu bolo v 13.storočí prehradené haťou. Vodu viedli vykopaným kanálom cez chotár zvaným Kliny, preto kanál nazývali "Klinová voda". Vracala sa do starého koryta pri moste, ktorý tam stojí aj dnes. Hneď na začiatku vykopaného mlynského kanála postavili Horný mlyn (na konci záhrady správcu hate). Bol v 18.storočí na dve kolesá a mlel na dva mlynské kamene. Druhý, Prostredný mlyn bol tiež na Klinovej vode hneď pri dedine (dnes na tam stojí dom Dvonča a Zaťku - Nábrežie Belanky č. 311 a 312). Tretí, Dolný mlyn, nepochybne mladší, bol poniže mosta cez Nitricu.
Majiteľmi mlynov bola feudálna vrchnosť. Horný mlyn bol od roku 1712 majetkom feudálneho rodu Mednyánszky (vlastnili Malé Bielice). V roku 1753 mal mlyn v árende Andrej Kudlatý (mlieť v tomto mlyne bolo záväznou povinnosťou pre poddaných z Malých Bielíc). Zo dňa 22. marca 1787 sa zachoval písomný doklad v slovenčine o tom, že feudálna vrchnosť barón Anton Mednyánszky, zastúpený fiškálom Ľudovítom Majthényi (tiež bol príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza), prijala na Horný mlyn Jozefa Lacka, ktorý tam mlynárčil do roku 1807 aj za novej feudálnej vrchnosti Alojza Batthyány. V Prostrednom mlyne mlel Štefan Ravasz (Ravasz Anna sa vydala za Jozefa Sandora zo Slávnice), na Dolnom mlyne bol mlynárom Štefan Balicai. Dolný mlyn patril v tom čase dvom bielickým feudálnym vrchnostiam s malým počtom poddaných - boli to Dominus Carolus Kvassay (sídlil v kaštieli v Brodzanoch. S Bielicami je spätý najmä život Michala Kvassay, ktorého manželkou bola Elisabeth Sandor de Slavnica, vnučka Judit Hynyady z Brunoviec) a Dominus Josephus Pongrácz).
Zánik Mlynov
Zánik feudálnych záväzkov po roku 1848 najskôr negatívne postihol Horný mlyn. Bývalí poddaní z Malých Bielíc boli pozbavení povinnosti v ňom mlieť a výhodnejšie im bolo mlieť v bližších mlynoch vo Veľkých Bieliciach a v Brodzanoch. Mlyn strácal svoju existenčnú základňu a jeho zánik dokonal požiar. Prostredný mlyn mal lepšie podmienky na prežitie, ale ani on sa nevyhol úpadku pre konkurenciu Dolným mlynom. Posledným mlynárom v ňom bol Kopecký, jeho synovia nezostali pri remesle a vysťahovali sa do Ameriky. Po zániku Horného mlyna sa o hať na Nitrici už nikto nestaral. Stala sa obeťou povodní a dravého prúdu.
Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, dedič rodu Kvassay (notár Stephanus Ondrejkovics sa sobášom s Annou Sandor de Szlavnicza dostal do príbuzenského vzťahu o. i. aj s rodom Kvassay), zať Dominus Ľudovít Birly racionálny statkár, predal Dolný mlyn podnikavému Jánovi Kedrovičovi z mlynárskej rodiny z Bziniec pod Javorinou. Ján Kedrovič (*1838 †1914) mlyn prestaval a zmodernizoval. Ján Kedrovič mletie na kameňoch vystriedal za nové zariadenie valcového mlyna. Neskôr pohon mlynských strojov pomocou mlynského kolesa vymenil za vodnú turbínu, ktorá mu slúžila aj na elektrické osvetlenie domu a mlyna. Dedičom mlynu vo Veľkých Bieliciach sa stal Gustáv Kedrovič (*1880 †1953). Finančný úpadok privodil zmenu majiteľa a v roku 1932 mlyn odkúpil Ján Pivarči (*1891 †1962) z Malých Uheriec z mlynárskej rodiny (narodil sa však vo Veľkých Bieliciach). Postavil si pri mlyne vysoký, moderný dom. Čnel sa nad starým mlynom. Mlyn prežil i druhú svetovú vojnu a aj po nej Pivarči sypal "mletiarom múku do vriec".
Významné Osobnosti
Pred vydaním Tereziánskeho urbára docestovala dňa 24.06.1769 do Veľkých Bielíc stoličná komisia z Nitry. Tvorili ju Ján Beznák, prísediaci súdnej tabule a úradník súdnej stolice Andreas Schurmann (rodák z Dolných Držkoviec, príbuzný rodiny Ondrejkovič). V zastupení feudálnej vrchnosti baróna Antona Mednyánszky boli prítomní úradník Imrich Tarnóczi (príbuzný rodu Ondrejkovič), za pánov Carolus Kvassay osobne, ktorý zastupoval aj Jozefa Kvassay a zastúpili aj pánov Jozefa Pongrácz (Košický župan gróf František Pongrácz 1905-1906) i Imricha Bossányi (ktorý nemal poddaných). V Malých Bieliciach bol jediným zemepánom Dionýzius Rudnai, ktorý tam aj sídlil.
Elias Pravotický *1768 (príbuzný rodiny Ondrejkovič) bol kňazom Nitrianskej diecézy, v roku 1791 bol vysvätený a v roku 1836 bol farárom vo farnosti Veľké Bielice.
Slovenský politik, právnik JuDr. Milan Ivanka de Draskócz et Jordánföld, príbuzný trenčianskeho župného sudcu Stefana Sandor de Szlavnicza po jeho Urodzenej matke Esthere Ivánka de Draskócz et Jordánföld sa narodil dňa * 25.
Koncom devätnásteho storočia v Malých Bieliciach pôsobil Obvodný notár Michael Turba, svokor a zať členov rodiny Balazsovics, Ondrejkovič a Sandor. Miestna školská komisia zo dňa 8.augusta 1869 - jej predseda bol statkár Dominus Ľudovít Birly, ďalší jej členovia boli Obvodný notár Štefan Balazsovics (jeho dcéra Pauline Turba rodená Balazsovics, jej manžel Obvodný notár Michael Turba (sobáš sa konal 13. 07. 1879), potomkovia Štefan Rudolf Turba riaditeľ pôšt na Slovensku a mešťanosta Bratislavy jeho manželka Mária Ondrejkovics, Gejza Victor Jacobus Turba a dcéra Mária Ondrejkovics rodená Turba) Štefan Androvič (príbuzný rodín Ondrejkovič aj Turba) a iní.
Vážený pán Peter Múčka zaslal autorovi fotografiu náhrobného kameňa a výpisu matriky Rozálie Sandor de Szlavnicza vdovy po Dr. Alojzovi Posta, zomrela v r. V roku 1753 bol učiteľom vo Veľkých Bieliciach Štefan Fraštacký. V roku 1767 bol učiteľom 35 ročný Ján Fraštacký.
Priamy potomok panskej vrchnosti bol aj vynikajúci maliar Ladislav barón Mednyánszky, príbuzný Anny Ondrejkovič rod.