Fašiangy, Turíce a zvyky na Slovensku

Prechodným obdobím medzi zimným a jarným obdobím sú fašiangy. Je to jedno krásne obdobie v roku, ktoré je nabité tradičnými rituálmi. Fašiangy sú symbolom veselosti, zábavy, hodovania a pitia. V minulosti ale aj dnes sú fašiangy obdobím radosti a osláv, vrcholom ktorých je fašiangová zábava s maskami. Je to veselá udalosť, kde sa ľudia obliekajú do masiek, tancujú a spolu oslavujú.

Fašiangy na Slovensku sa líšia v rôznych oblastiach, podľa miestnych tradícií a zvykov. V každom kraji majú fašiangy iný názov aj zvyky ale jedno majú spoločné a tým je veselica, jedenie a nadmerné popíjanie alkoholu.

V ľudovom kalendári sú fašiangy druhou polovicou zimy, pre ktorú sú typické viaceré zvyky a tradície. Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Ich dĺžka je premenlivá, pretože je podmienená začiatkom 40-dňového pôstneho obdobia, ktorý sa vždy začína tak, aby veľkonočná nedeľa začala vždy prvou nedeľou po prvom jarnom splne.

Fašiangy začínajú po sviatku Troch kráľov a končia Popolcovou stredou. Je to obdobie počas, ktorého prevláda bujará zábava, organizujú sa zabíjačky, plesy a svadby. Je to čas, keď sa tradičné spoločenské pravidlá uvoľňujú, a všade sa šíri vôňa zabíjačkových jedál a typických šišiek. Je to obdobie, kedy sa ľudia tešia z voľnejšieho životného štýlu a bláznivých zábavných akcií.

Názov fašiangy je odvodený z nemeckého „Fastenschank“, čo znamená - posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“.

Tradície a zvyky počas Fašiangov

Počas fašiangov sa konali zábavy, plesy, sprievody, zabíjačky, ľudia boli uvoľnenejší, obliekali sa do masiek, vypekali. Tradičnými jedlami tohto obdobia boli fánky, šišky, pampúchy, rôzne záviny a tradičné zabíjačkové špeciality. Pre našich predkov malo všetko svoj zmysel, vyprážanému sladkému pečivu dokonca pripisovali rituálny charakter.

Aké zvyky a tradície sprevádzajú tento fašiangový čas? Najmä posledné tri dni pred popolcovou stredou robili sa magické obradné úkony, napríklad: na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance, sánkovali sa po poliach, muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca.

Usporadúvali sa bujaré zábavy, oslavy a sprievody v maskách, karnevaly. Ľudia chceli maskami zahnať zlých duchov a podporiť dobrá. Mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze. Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev. Konali sa spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky.

V úzkom ponímaní sa za fašiangy považuje posledné trojdnie pred Škaredou stredou (Popolcovou stredou), a to fašiangová nedeľa, pondelok a utorok. Desiatky prezlečených mladých ľudí prechádzali za spevu a tanca ulicami, strašili deti a predvádzali sa. Obľúbené boli masky tura, kozy, koňa či medveďa, ktorého väčšinou ťahali na vôdzke, kým on vtipne tancoval. Prezliekali sa však aj za ľudské postavy. Časté boli kostýmy Cigánok a Cigánov či bábätiek. Nechýbali ani muži a ženy preoblečení za opačné pohlavie, pričom vzájomne parodovali ich typické vlastnosti.

S veľkým klobúkom so zastoknutým perom na znak mládenectva ako prvý prichádzal do dvora a pýtal sa domácich: Máte fašang? Ak odpovedali kladne, mládenec kývol na muzikantov a zábava sa mohla začať. Zvykom bolo, že každá maska musela vytancovať gazdinú alebo gazdu. Jednou z najznámejších piesní fašiangového sprievodu bola i tá s názvom Fašiangy, Turíce.

Text ľudovej piesne:

1. Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožúška zima mu bude.

2. Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaninky, nech sa popasiem.

3. Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy, jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.

4. Tuto nám nedali, tuto nám dajú, tu koňa zabili, tu rebrá majú.

5. A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti, musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.

Zábava vrcholila v utorok posledným fašiangom, teda poslednou tanečnou zábavou. Končila sa presne o polnoci tradičným pochovávaním basy. Posledný fašiang väčšinou organizovali mladí z dediny, no ani starší si ho nenechávali ujsť. Potom nasledovalo nekonečné hodovanie, spev a zábava. Mladí parodovali skutočný pohreb na znak toho, že sa končí zábava, spev a tanec na dlhé pôstne obdobie. Mládenci ju vykopávali, oplakávali, lamentovali nad ňou a menovali všetky jej pozitívne aj negatívne vlastnosti. Keď bola basa zasypaná, v dedine sa rozhostilo ticho.

Fašiangové pranostiky

• „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
• „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
• „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
• „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
• „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
• „Suché fašiangy, dobrý rok.“
• „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
• „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“

Posledné tri dni končili nevšedným pohrebom - „pochovávaním basy“ ako symbol rozlúčky so zábavou. Počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky.

„Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti. Staré dievky lkajú, že sa nevydajú.“

Masky počas Fašiangov

Fašiangy si nevieme predstaviť bez masiek. Tieto sviatky a oslavy vytvárajú prostredie, kde ľudia môžu experimentovať s inakými roľami a správaním, čo by inokedy bolo neprijateľné. Masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle.

Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní, alebo národností. Jednou zo špecifických masiek na fašiangy je maska tura, ktorá je inšpirovaná vyhynutým zvieraťom tura divého / pratur. Ďalšími tradičnými maskami sú medveď, koza a kôň. Medveď reprezentuje silu, kôň symbolizuje život a vitalitu, zatiaľ čo koza a tur predstavujú plodnosť.

Masky často zobrazovali symboliku smrti a následného oživenia zvieraťa, čo symbolizovalo obnovu a prebudenie prírody. Ďalšou zaujímavou maskou bol “slameník”, iným slovom “kurina baba”. Patrí medzi najstaršie masky. Človek znázorňujúcu túto masku nosil slamenú sukňu, alebo bol celý obalený v slame.

Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrila maska medveďa, kozy, turoňa a slameníka - človek obtočený slameným povrieslom.

Turíce

Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde… spieva sa v známej ľudovej pesničke. Kresťania rôznych vierovyznaní slávia sedem týždňov po veľkej noci sviatok Zoslania Ducha Svätého, známy aj pod názvom Turíce. V tomto roku pripadá svätodušná nedeľa na 8. juna, po nej nasleduje svätodušný pondelok 9. júna. Samotná udalosť, ktorá sa v ranej cirkvi odohrala, je obsiahnutá aj v oficiálnom názve tohto kresťanského sviatku, teda Zoslanie, alebo Zostúpenie Ducha svätého, ľudovo na Ducha.

Najčastejšie Turíce majú pôvod ešte v predkresťanskom období a sú odvodené od zvieracej masky tura. V období neskorej jari a v čase pred letným slnovratom sa zvykli konať bujaré maskované sprievody sprevádzané trúbením, strieľaním a hlučnou zábavou. Tieto pohanské obrady súviseli s kultom mŕtvych predkov, oslavou plodnosti a ochranou pred zlými silami.

Známy, najmä v protestantských cirkvách, je aj názov Letnice. Keď na Ježišových učeníkov zostúpil Duch Svätý sa totiž v Jeruzaleme konal sviatok Šavu’ot. Počas neho si židia pripomínajú prijatie Tóry od Boha na vrchu Sinaj. Šavu’ot bol zároveň sviatkom vďakyvzdania za úrodu v čase končenia žatvy.

V cirkvách východného obradu (u gréckokatolíkov a pravoslávnych) je zas zaužívané pomenovanie Päťdesiatnica. Je zrejmé, že ide o päťdesiaty deň a takýto význam má aj grécke pentekosté. Na východnom Slovensku sa môžeme stretnúť aj s pôvabným názvom Rusadlá, odvodený je pravdepodobne od starorímskeho sviatku ruží Pascha rosarum.

Začiatkom leta je už v prírode všetko svieže zelené, tráva rozprestrela svoj hustý koberec a koruny stromov sú plné listov. Zeleňou sa na Ducha zdobia aj príbytky. Lipové alebo lieskové halúzky sa zastokávali do oblokov a vence z nich sa pribíjali na bránu alebo na rohy dreveníc. Zelené vetvičky alebo stromčeky dopĺňali aj výzdobu chrámov počas svätodušných sviatkov. Halúzky ľudia nosili aj na hroby a v kostoloch sa zvykli konať zádušné omše za tých, ktorí zomreli od vlaňajších Turíc.

Človek kedysi žijúci viac v spätosti s prírodou, si ju vážil a staral sa o ňu celkom prirodzeným spôsobom. Na jar bolo pekným a užitočným zvykom „otváranie studničiek“. Išlo o čistenie studničiek a prameňov v chotári, ktoré sa začalo už po Veľkej noci a trvalo do Turíc. Ak by ľudia tieto prírodné zdroje vody nechali po zime zanedbané, báli sa, že v kraji bude nedostatok vlahy. Zvyklo sa tiež hovoriť, že kto do Turíc vyčistí aspoň jednu studničku, bude po celý rok zdravý.

Keďže naši predkovia boli poväčšine poľnohospodári telom aj dušou, tak leto pre nich znamenalo predovšetkým prácu na poli a hospodárstve. Turíčne sviatky boli akousi poslednou možnosťou si ešte oddýchnuť a zabaviť sa pred letnou pracovnou sezónou, ktorá potom trvala až do jesene. Dnes už takmer nikto nevie o starodávnom zvyku voľby turíčneho kráľa a turíčnej kráľovnej.

Turíčneho kráľa si volili spomedzi seba mládenci a tento „mládenecký richtár“ preberal na istý čas svetskú moc v dedine, viedol zábavy a tanec. Turíčnu kráľovnú si zas vyvolili kamarátky a táto dievka ozdobená kvetovým vencom viedla dievčenské chorovody a spievané tanečné hry.

Fašiangové podujatia na Slovensku

Fašiangy na Slovensku prinášajú bohatý program plný tradičných zvykov, hudby a tanca. Či už sa chystáte do Bratislavy, Prievidze, alebo Chtelnice, určite si užijete neopakovateľnú atmosféru slovenských fašiangových osláv. Tento čas je ideálny na to, aby ste sa ponorili do bohatých tradícií, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva.

Niektoré z fašiangových podujatí:

• Bratislavské Fašiangy: Fašiangový sprievod, súťaž o najlepšiu masku, vystúpenia hudobných skupín a rôzne workshopy s fašiangovou tematikou.
• Fašiangy v Prievidzi: Fašiangové zvyky, tance a spev budú v tomto regióne oslavované tradičným spôsobom.
• Chtelnické Fašiangy: Tri dni plné tanca, spevu a veselosti.

Význam Fašiangov a Turíc

Fašiangy a Turíce symbolizujú dôležité momenty v ročnom cykle, spájajúce veselosť a duchovnú obnovu. Zanechali nám tradície, ktoré posilňujú vzťahy medzi ľuďmi, pripomínajú rovnováhu medzi prírodou a človekom a poskytujú priestor na prejavenie úcty k cyklom života.

Pre ľudí sú pripomienkou rovnováhy medzi človekom a prírodou, ktorá je v dnešnej dobe tak veľmi žiadaná a potrebná. A ja som veľmi rada, že sa ľudia snažia vrátiť k starodávnym zvykom a tradíciám.

tags: #fasiangy #turice #zvyky