Zürich, známy svojou ekonomickou silou a vysokou kvalitou života, skrýva aj bohaté slovenské kultúrne dedičstvo. Od národného hnutia v 19. storočí až po prítomnosť rehoľných sestier, slovenské stopy v tomto švajčiarskom meste sú hlboké a fascinujúce.
Grossmünster a rieka Limmat v Zürichu
Slovenské národné hnutie v rokoch 1875-1914
V rokoch 1875-1900 sa slovenský národ ocitol v kritickej situácii. Ekonomický, kultúrny a politický útlak kulminoval, čo viedlo k rozsiahlej emigrácii. Maďarčina sa presadzovala s cieľom "kultúrne pozdvihnúť" zaostalé národnosti. V roku 1877 sa predsedom SNS stal advokát Pavol Mudroň.
V roku 1879 sa maďarský jazyk stal povinným predmetom na všetkých slovenských základných školách. V roku 1883 bol v Nitre založený Felvidéki Magyar Közmüvelödesi Egyesület - FEMKE (Hornozemský maďarský vzdelávací spolok), ktorý rozvíjal maďarizačnú činnosť prostredníctvom materských škôl, čitateľských spolkov a prevýchovy slovenských sirôt.
Slovenskí študenti boli vylučovaní zo škôl a seminárov ako "panslávi". Mnohí odchádzali do Čiech alebo USA, kde si zakladali vlastné spolky. Situácia bola taká zlá, že slovenský národ očakával pomoc buď z východu (od Rusov), alebo zo západu (od Čechov). Svetozár Hurban Vajanský sa orientoval na Rusko, zatiaľčo Vavro Šrobár veril v pomoc od Čechov.
Česi však okrem kultúrnej pomoci neboli ochotní zasahovať do politických záležitostí. Z kultúrnych činiteľov pomohli maliar Mikuláš Aleš, básnik Adolf Heyduk a cestovateľ Rudolf Pokorný. Historici, jazykovedci a národopisci pokračovali vo svojej činnosti.
V emigrácii sa aktivizoval slovenský politický život. Slovenskí baníci a remeselníci sa organizovali v spolkoch. Vznikali prvé noviny a časopisy, ako napríklad Amerikánsko-slovenské noviny a Slovák v Amerike. V roku 1890 bol v Pittsburgu založený Národný slovenský spolok a v Clevelande Prvá slovenská katolícka jednota.
Andrej Kmeť sa snažil založiť Slovenský vedecký spolok, ale podarilo sa mu založiť iba Slovenskú muzeálnu spoločnosť, ktorá v Martine založila Slovenské národné múzeum. V rokoch 1895 až 1899 premiér Dezsö Bánffy ešte prehĺbil maďarizáciu.
V tejto situácii sa zosilnila politická aktivita uhorských Slovanov. V roku 1895 sa v Budapešti zišiel národnostný kongres Rumunov, Srbov a Slovákov, ktorý odmietal myšlienku Uhorska ako jednonárodnostného štátu. Slováci a Česi vytvorili Českoslovanskú jednotu.
Ku koncu storočia silnela slovenská buržoázia a začínala sa aktivizovať SNS, v ktorej pôsobili rôzne prúdy. Dostať sa do parlamentu bolo finančne náročné. Medzi hlavné osobnosti patrili Andrej Hlinka, Ferdinand Juriga, František Skyčák, Vavro Šrobár, Pavol Blaho a Milan Hodža.
Aktivity po roku 1900
Po roku 1900 všetky prúdy SNS zosílili politickú aktivitu a vo voľbách v roku 1901 získali v uhorskom parlamente 3 miesta poslancov. Začala sa veľká politická aktivita v snahe zblížiť sa s roľníkmi. V roku 1905 vznikla Slovenská sociálnodemokratická strana Uhorska.
V roku 1906 nasledovali nové voľby, z ktorých vyšlo sedem slovenských poslancov. Napriek týmto úspechom ale národnostný útlak neustále silnel. V roku 1907 minister Albert Apponyi vydal nové školské zákony, ktorých cieľom bolo urýchliť totálnu maďarizáciu krajiny.
V tejto atmosfére došlo k tragickému incidentu v Černovej, kde žandári začali strieľať do obyvateľov, ktorí si postavili nový kostol. Tento masaker spôsobil obrovskú vlnu rozhorčenia. Národnostnú politiku Uhorska začali sledovať aj známi európski publicisti a historici.
V roku 1907 vznikla v Clevelande Slovenská liga. V roku 1910 boli nové voľby, z ktorých vyšli len traja slovenskí poslanci. Vedenie SNS začalo protestovať proti maďarizácii a nadviazalo úzku spoluprácu s Českoslovanskou jednotou.
Katolícke krídlo sa odčlenilo od SNS a v roku 1913 vytvorilo samostatnú stranu pod názvom Slovenská ľudová strana. Po smrti Pavla Mudroňa sa predsedom SNS stal Matúš Dula a tajomníkom Jozef Gregor Tajovský. Politika SNS sa zradikalizovala a žiadala vlastnú slovenskú národnú radu a federatívne usporiadanie monarchie.
Napriek tvrdej maďarizácii sa naďalej rozvíjala kultúra. Vychádzali Národné noviny a Slovenské pohľady. Bolo to obdobie vzniku modernej slovenskej národnej hudby.
Kalvínsky kostol v Bratislave
Príbeh farára Imricha Peresa, ktorý spravuje kalvínsky kostol v Bratislave, je príkladom odolnosti voči útlaku. Počas socializmu pašoval biblie a liturgické knihy. Kostol, ktorý pripomína chicagskú školu architektúry, čelil rôznym problémom, vrátane vandalizmu a bezdomovcov.
Imrich Peres, okrem práce v kostole, je aj vedúcim tímu výskumníkov na univerzite v Zürichu. Jeho životný príbeh je svedectvom o silnej viere a odhodlaní.
Kalvínsky kostol v Bratislave
Kongregácia milosrdných sestier Svätého kríža
Kongregácia milosrdných sestier Svätého kríža vznikla v roku 1856 vo Švajčiarsku. Založil ju páter Teodózius Florentini a sestra Mária Terézia Schererová. Sestry sa venovali školstvu a charitatívnej činnosti.
Najstaršia filiálka krížových sestier na Slovensku vznikla v Zlatých Moravciach v roku 1865. V roku 1923 bol zriadený Slovenský komisariát sestier Svätého kríža so sídlom v Podunajských Biskupiciach. V roku 1927 sa komisariát zmenil na samostatnú provinciu.
Počas komunistického režimu boli sestry násilne vyvezené a ich majetok skonfiškovaný. Po roku 1990 sa sestry vrátili a obnovili svoju činnosť.
Zürich: Mesto s bohatou históriou
Zürich je ekonomickým centrom Švajčiarska a pravidelne víťazí v rebríčkoch kvality života. Mesto má dlhú históriu, ktorá siaha až do rímskych čias. Významnou postavou bol kráľ Ľudovít II. Nemec, ktorý tu založil opátstvo Fraumünster. V 13. storočí získal Zürich tzv. Ríšsku bezprostrednosť.
| Inštitúcia/Miesto | Popis |
|---|---|
| FEMKE | Hornozemský maďarský vzdelávací spolok, ktorý rozvíjal maďarizačnú činnosť. |
| Slovenská muzeálna spoločnosť | Založená Andrejom Kmeťom, prispela k založeniu Slovenského národného múzea. |
| Slovenská liga | Založená v Clevelande, jej predsedom sa stal Štefan Furdek. |
| Grossmünster | Protestantská katedrála v Zürichu, významná pre cirkevnú reformáciu. |
| Fraumünster | Kostol v Zürichu, ktorý bol súčasťou ženského kláštora. |
V polovici 14. storočia sa Zürich stal piatym kantónom Švajčiarskej konfederácie. Neskôr bol centrom náboženskej reformácie. Na konci 18. storočia francúzske vojská vtrhli do Švajčiarska a ukončili "starý režim". Po zániku Helvétskej republiky bola obnovená konfederácia.
Zürich sa postupne transformoval na moderné finančnícke mesto, pričom si zachoval ráz alpského mestečka. Medzi najvýznamnejšie miesta patrí Bahnhofstrasse, Zürišské jazero, Sechseläutenplatz, Zürišská opera, Grossmünster a Fraumünster.
Prechádzka pri rieke Limmat, návšteva Národného múzea, obdivovanie evanjelických chrámov, návšteva kabaretu Voltaire a sochy Ulricha Zwingliho sú len niektoré z aktivít, ktoré môžete v Zürichu zažiť.