Detstvo a štúdium
Pochádzal z roľníckej rodiny. Jeho otec strávil sedem rokov v Amerike, kde odišiel za prácou. Po vychodení 6 tried ľudovej školy v Šuňave, rok pomáhal rodičom na gazdovstve. Po vzore brata Jána sa prihlásil na Gymnázium v Levoči, kde v rokoch 1921 - 1923 aj študoval. V roku 1923 sa rodičia presťahovali do obce Smižany blízko Spišskej Novej Vsi. Na mieste prestúpil do tamojšieho gymnázia, kde absolvoval 3. až 5. ročník.
V tej dobe sa plne prebudil jeho záujem o históriu. V roku 1926 získal štipendium na štúdium vo Francúzsku, na lýceum do Dijonu, kde skončil strednú školu s maturitou. V roku 1929 sa vrátil domov a vstúpil do seminára v Spišskej Kapitule. Dňa 28. januára 1934 bol vysvätený za kňaza.
Kňazské pôsobenie
Podnecoval veriacich k činnému kresťanskému životu, veľkú pozornosť venoval najmä mládeži. Práca s mládežou sa mu stala aj osudnou. Jeho prvou kaplánskou stanicou bol Tvrdošín (1934-1937). Zorganizoval tu Orla, voľné chvíle trávil v mestskom archíve a napísal Pokusný náčrt dejín Tvrdošína, ktorý publikoval v časopise. V rokoch 1937 - 1938 bol kaplánom v Liptovskom sv. Mikuláši. Ako farár začínal v Hybiach, kde prežil roky 1938 - 1946. Veľmi dobre vychádzal s evanjelickými spolubratmi.
V obci zorganizoval dve misie, postavil faru v obci Východná, dievčatá učil gregoriánsky spev a keď po prechode frontu bolo treba učiť ruštinu v škole, ktorú nik neovládal, on sa stal jej prvým učiteľom. V roku 1946 odišiel do Bratislavy, aby sa tam mohol plne venovať akademickej mládeži. V septembri sa stal učiteľom náboženstva na I. štátnom gymnáziu v Bratislave. Zapísal sa na Filozofickú fakultu UK a študoval ruštinu. Podarilo sa mu absolvovať 6 semestrov.
Po zbavení profesúry v auguste 1950 prevzal správu kostola sv. Ladislava a naďalej prednášal univerzitnej mládeži.
Perzekúcia a väzenie
Zatknutý bol 28. septembra 1951 na 13 rokov. Vo väzniciach bol v Ruzyni, Bratislave, Mirove, Jáchymove, Leopoldove, Valdiciach. Až po 11 rokoch mu bola udelená amnestia prezidentom Novotným. Po prepustení z väzenia pracoval v spišskonovoveskom mlyne ako pomocný skladník.
Návrat do pastorácie
V roku 1965 sa stal kaplánom v Spišskom Podhradí. Stal sa systematickým a dlhoročným spolupracovníkom Katolíckych novín, v ktorých uverejňoval mnoho článkov z dejín Cirkvi, životopisy svätých a pod. V roku 1966 sa stal administrátorom farnosti v Liptovskom Trnovci a v roku 1971 v Tvrdošíne. Tu pracoval na svojom životnom diele, na cirkevných dejinách, ktoré chápal ako putovanie Božieho ľudu v 49 pokoleniach. Prvýkrát ich uverejnil samizdatom už v roku 1968, druhýkrát po podstatnom rozšírení a doplnení v roku 1988. Všímal osudy slovenskej cirkvi počas 40-ročného pôstu, ako to on nazval. V roku 1983 musel opustiť Tvrdošín a prejsť na faru v Oravskom Bielom Potoku.
Prekladal diela katolíckych autorov z francúzštiny, pomáhal prekladať latinské texty, pracoval na monografiách oravských farností. Vrcholom jeho historickej aktivity bolo vypracovanie téz slovenských dejín. V rámci biskupstva sa stal prosynodálnym examinátorom a členom liturgickej komisie. Výsledkom jeho neutíchajúcej aktivity je vydanie prekladu knihy J. M. Lustigera: Zvolil som si Boha.
Zomrel 21. decembra 1991 v Oravskom Bielom Potoku a pochovaný je v Tvrdošíne.
Historická a publikačná činnosť
Štefan Šmálik sa už počas svojho prvého pôsobenia v Tvrdošíne začal zaoberať štúdiom histórie Oravy, bádal v oravských archívoch a prispieval do regionálnej tlače. Po prepustení z väzenia a návrate do pastorácie sa vrátil k literárnej činnosti. Venoval sa tiež histórii Veľkomoravskej ríše a činnosti Cyrila a Metoda. V samizdatoch, rukopisných odpisoch i v drobných brožúrach vydal štúdie Prvá diecéza v strednej Európe, Jezuiti na Slovensku, Stretnutie Východu a Západu v Spišskej Kapitule, Dejiny Spišského biskupstva, Priebeh reformného hnutia na území Spišskej diecézy, Katolícka Cirkev na Slovensku 1939-1944, Pamiatky otcov, Stopy po Keltoch, Kvádi na Spiši, Glosy k najstarším dejinám Spiša, Koho predstavuje nitrianska plastika.
Vydal 22 samostatných publikácií, preložil knihu Portrét Marty Robinovej od Jeana Guitana. Venoval sa tiež inventarizácii kapitulskej knižnice, pomáhal pri výskume keltskej mince, zorganizoval petíciu za prepustenie uväznených františkánov a verejne písal o problémoch, ktoré boli spojené s vyučovaním náboženstva.
Osobnosť a odkaz
Štefan Šmálik bol vysoko vzdelaným človekom nesmiernej morálnej sily. Bol mimoriadne pracovitý a všade sa angažoval. Všade priniesol nového ducha, všade podnietil svojich veriacich k činnému kresťanskému životu.
Tvrdošínsky pedagóg Ján Vrána z autobiografie Štefana Šmálika a spomienok väčšieho množstva spolupracovníkov, spoluväzňov a farníkov zostavil publikáciu Životná cesta človeka (1996).
Pôsobenie Štefana Šmálika v Tvrdošíne
Štefan Šmálik pôsobil v Tvrdošíne najprv ako kaplán (od 19.2.1934 -17.7.1937), neskôr ako správca farnosti (1971- 1983).
Pamätná tabuľa na rodnom dome prof. Štefana Šmálika v Šuňave
Prehľad pôsobísk a aktivít Štefana Šmálika
| Roky | Pôsobisko/Aktivita |
|---|---|
| 1921-1923 | Gymnázium v Levoči |
| 1923-1926 | Gymnázium v Spišskej Novej Vsi |
| 1926-1929 | Lýceum v Dijone (Francúzsko) |
| 1929-1933 | Štúdium bohoslovia v Spišskej Kapitule |
| 1934-1937 | Kaplán v Tvrdošíne |
| 1937-1938 | Kaplán v Liptovskom Svätom Mikuláši |
| 1938-1946 | Farár v Hybiach |
| 1946-1950 | Profesor náboženstva v Bratislave, štúdium na UK |
| 1951-1962 | Väzenie |
| 1965 | Kaplán v Spišskom Podhradí |
| 1967-1971 | Farár v Liptovskom Trnovci |
| 1971-1983 | Farár v Tvrdošíne |
| 1983-1991 | Farář v Oravskom Bielom Potoku |