V nasledujúcom texte sa chceme dotknúť témy, ktorá má pre osobný život človeka veľký význam. Pre väčšinu ľudí je samozrejmosťou začať chodiť s partnerom alebo si nejakého hľadať. Naproti tomu sa málokto slobodne a vedome rozhodne vzdať sa partnerstva, sexuality a rodinného života (nemyslíme tým už existujúce manželstvo) a svoj život odovzdať pre iný cieľ. Táto myšlienka nie je Novému zákonu vôbec cudzia. Ježiš aj apoštol Pavol o nej priamo hovoria. Zozbierali sme rôzne pasáže z Písma aj myšlienky, prezentujúce Boží pohľad na hodnotu a význam manželstva i rozhodnutia ostať slobodným.
Tento text je určený predovšetkým ľuďom vyznávajúcim kresťanskú vieru. Chceli by sme vzbudiť ich povedomie o tom, že Božie slovo nehovorí o manželstve ako o jedinej možnosti. Aby sme sa vyhli nedorozumeniam, chceli by sme zdôrazniť, že rozhodnutie kresťana zostať slobodným nespájame s katolíckym celibátom, ku ktorému sa členovia musia zaviazať, keď chcú vstúpiť do kňazského seminára alebo rehoľného rádu. Samozrejme si uvedomujeme, že táto téma je veľmi obsiahla a že v našom článku sa musíme obmedziť na to najpodstatnejšie.
Ježiš volal ľudí k nasledovaniu v rôznych životných situáciách. O Petrovi napríklad vieme, že bol ženatý (Markovo evanjelium 1:29-31). Niektorí, ako napríklad apoštol Ján, boli pravdepodobne v čase, keď ich Ježiš povolal, ešte mladí a slobodní.
Boží zámer pre vzťah muža a ženy
V tomto článku sa pozrieme na Boží zámer pre vzťah medzi mužom a ženou v kontraste so zneužívaním sexuality v súčasnosti. Tiež chceme poukázať na hodnotu rozhodnutia ostať slobodným kvôli Božiemu kráľovstvu.
Potom Hospodin Boh povedal: Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná. … Hospodin Boh dopustil na človeka tvrdý spánok, takže zaspal. Vybral mu jedno z rebier a miesto uzavrel mäsom. Z rebra, ktoré vybral Hospodin Boh človekovi, utvoril ženu a priviedol ju k nemu. Tu človek zvolal: Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela! Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža! Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej žene a budú jedno telo. Obaja, človek i jeho žena, boli nahí, no jeden pred druhým sa nehanbili. (Ekumenický preklad, 1. Boh stvoril ženu ako rovnocennú pomoc pre muža. Vzájomne sa majú podporovať a dopĺňať sa vo všetkých oblastiach života. Vstupom do manželstva sa stávajú jedným telom. Inak povedané: v tomto svete sú pred Bohom nerozlučne spojení.
Dôvera, ktorú si dvaja ľudia pred vstupom do manželstva sľúbia, je tiež spojená s veľkou zodpovednosťou. „Jedno telo“ nemôže nikto rozdeliť. Síce v Starom zákone nájdeme príklady pre polygamiu (mnohomoženstvo), výraz „jedno telo“ vyjadruje pôvodný Boží zámer. Muž nemôže opustiť svoju matku a otca a byť zjednotený so svojou ženou viac ako jedenkrát. Manželia si majú byť verní, kým ich smrť nerozdelí. Hoci existujú situácie, kedy je oddelenie sa od partnera nevyhnutné, neznamená to, že ich „bytie jedným telom“ (manželský zväzok) je rozviazané a tým pádom je možné uzavrieť nový manželský zväzok. O tomto bode teraz nie je priestor písať podrobnejšie.
A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol. […] I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl.“ Vravel mu: „Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?!“ Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol.“ […] Žene povedal: „Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti a hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou.“ (1. Pád do hriechu veľa vecí v tomto svete zmenil k horšiemu. Človek sa k Bohu obrátil chrbtom. Odmietol dôverný a láskyplný vzťah so svojím Stvoriteľom, čo prinieslo zásadnú zmenu aj do vzťahu medzi ženou a mužom.
Čítame, že Adamovi a jeho žene sa otvorili oči a spoznali svoju nahotu. Predtým sa pred sebou navzájom nehanbili, potom sa však snažili ukryť pred Bohom a zakryť svoju nahotu. Od tejto chvíle žena stratila svoje útočisko v Bohu a namiesto toho začala hľadať bezpečie a oporu u muža.
Adam a Eva v raji.
Zneužívanie sexuality
Vo svete okolo nás vidíme, že oblasť vzťahov medzi mužmi a ženami so sebou nesie veľký potenciál pokušení a hriechov. Práve oblasť sexuality často prináša do života ľudí veľa utrpenia, skazenosti a rozdelenia. Aj keď je známe, že také hriechy existovali už v minulosti, nikdy zneužívanie sexuality nedosiahlo taký rozmer ako dnes. Aký skazený musí byť charakter človeka, ktorému sa takéto veci páčia, namiesto toho, aby sa od nich hneď s nechuťou odvrátil? Žiaľ, mnoho mladých ľudí príliš skoro zapadne do takýchto hriechov a sú nimi zotročení. Dôsledkom je otupenie svedomia a strata úcty voči ľuďom opačného pohlavia. Cit pre vernosť a schopnosť čisto a nezištne milovať postupne zaniká. Dosvedčuje to časté striedanie partnerov, rozvody, patchworkové - „zošívané“ rodiny, ktoré patria čoraz viac k všednému obrazu našej spoločnosti.
Tam, kde je sexualita zneužívaná pre vlastné sebauspokojenie alebo keď sa druhý človek stáva iba objektom vlastného uspokojenia, tam vládne ohavný egoizmus, ktorý má v tomto prípade obzvlášť závažné dôsledky na charakter a svedomie človeka. Tiež praktizovaná homosexualita, teda sexuálne vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia, patrí do oblasti zneužívania sexuality. Pohlavný pud bol ľuďom daný za účelom rozmnožovania a udržania ľudskej rasy, čo v homosexuálnych vzťahoch možné nie je. V centre takých vzťahov očividne stojí uspokojenie vlastných túžob.
“Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde. Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo - možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy. Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen. Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť.
Dievčatá a ženy, ktoré svoje telá nedôstojne ponúkajú mužom v mene „slobodnej lásky“, v sebe ničia ducha materstva. Potvrdzujú to aj smutné čísla potratov. Milióny žien[3] zabíjajú svoje bezbranné deti pred tým, než uzrú svetlo sveta a dopúšťajú sa tak zločinu obrovského rozsahu. Tu sebectvo jasne odhaľuje svoj ničujúci charakter. Ďalší druh nepriateľstva k počatým deťom je zrejmý na rôznych metódach antikoncepcie. Mnohí ľudia možno nevedia, že napríklad užívanie antikoncepčných tabletiek so sebou nesie aj vážne zdravotné riziká pre ženy. Najzávažnejším morálnym problémom týchto tabletiek je skutočnosť, že môžu spôsobiť potrat. Nezabránia iba oplodneniu vajíčka.
Častým argumentom proti kritike umelých potratov a antikoncepcie býva uvádzaná populačná explózia. Skutočná príčina problémov ľudstva spočíva v tom, že drvivá väčšina ľudí sa nepýta na to, ako náš Stvoriteľ chcel, aby sme na zemi žili. Mnohí ľudia, ktorí by aj mohli v rámci svojich možností niečo vo svete zmeniť, naopak, hľadajú svoj vlastný prospech. Sú ľahostajní a nezodpovední voči núdzi druhých bez výčitiek svedomia. Tým zapríčinená sociálna nespravodlivosť, rovnako ako nezodpovedný prístup k sexualite, nemôžu a nesmú byť riešené neľudskými a životu nepriateľskými prostriedkami.
Sme si vedomí, že väčšina ľudí nie je pripravená žiť v takej láske, a preto ani nemôžeme očakávať veľké zmeny vo svete. Napriek tomu pre tých, ktorí chcú žiť s dobrým svedomím pred Bohom a ľuďmi, neexistuje žiadna iná cesta. Žiaľ, v dejinách ľudstva sa to už stalo obvyklým, že obrovské množstvo ľudí nehľadá pravdu ani skutočné dobro. Nezištná láska a sebaobetovanie v rámci celoživotnej manželskej zmluvy je jediné, čo môže vzťahu medzi mužom a ženou skutočne prospievať. Boh sám nás takej láske učí. Preto sa manželské páry nemajú zameriavať na seba navzájom, ale spoločne a každý osobne na Boha. Keď niekto od svojho partnera očakáva naplnenie života, nakladá na neho neúnosné bremeno. Mnohé vzťahy na takých očakávaniach, ktoré môže naplniť jedine Boh, stroskotalo. On sám je tým, kto je najdôležitejší v živote človeka a cieľom, ku ktorému človek smeruje. Len ten, kto žije zo vzťahu s Bohom, bude schopný odovzdať sa druhému bez sebeckých motívov.
V manželstve, kde táto nezištná láska vládne, nie je v centre partner ani sexualita. Preto dal Boh človeku obzvlášť pre túto oblasť veľmi jasný poriadok. Poriadok, na ktorý v dnešnej dobe myslí len veľmi málo vzácnych ľudí, a to, že: JEDEN muž a JEDNA žena patria k sebe až do konca života. Sexualita patrí do manželstva a LEN tam. S ňou je spojená otvorenosť pre deti, kedykoľvek ich Boh daruje. Ak sú na to pred Bohom dôvody, sexuálna zdržanlivosť je pre kresťanov jediným možným prostriedkom pre zabránenie počatia. Ako morálne zodpovedné môžu byť aj metódy prirodzeného plánovania rodičovstva.
Ešte jedna myšlienka k nemanželskému partnerstvu: chýbajúci sobášny list neznamená, že človek môže meniť partnerov podľa ľubovôle. Tam, kde sa muž a žena rozhodli spolu žiť prakticky ako v manželstve, sú k sebe obaja po zvyšok svojho života viazaní, ako keby boli zosobášení. Otázke čistoty sa venujeme v samostatnej téme na našich stránkach: Čistota a jej význam.
Niektorí ľudia si myslia, že problémy v oblasti sexuálnej čistoty môžu byť vyriešené vstupom do manželstva. Pre toto vysvetlenie používajú 1. Slobodným a vdovám hovorím: Dobre je pre nich, ak zostanú tak, ako ja. Ale ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva. Manželstvo by sa znehodnotilo, keby bolo vnímané ako riešenie pre človeka, ktorý nemôže ovládnuť svoje sexuálne túžby. Takéto myslenie poukazuje na nízku morálnu úroveň, ktorú by Pavol určite nepodporoval. Naopak, Pavol často píše proti sexuálnym hriechom a o tom, že Duch určuje život kresťana, a nie telo (napr. Galatským 5:16). Čím je rozhodnutie kresťana slúžiť Bohu a milovať svojich bratov a sestry v Kristovi hlbšie, tým majú telesné túžby menej priestoru v jeho živote.
V 1. „Jedlo je pre žalúdok a žalúdok pre jedlo.“ Boh však zničí jedno aj druhé. Ale telo nie je n...
Svätenie manželstva sa uskutočňuje pri svätej liturgii, aby manželia mohli prijať živého Krista vo svätom prijímaní a dovolili mu tak posvätiť ich manželstvo.
Zásnuby a ich miesto v tradíciách
Predtým patrili zásnuby k veľkým rodinným oslavám, ktoré mali svoje pravidlá. Dnes sa od tejto tradície upúšťa. Ale rozhodnutie je len na vás a môžete osláviť zasnúbenie aj s celou rodinou. Pri väčšej rodinnej oslave oznamuje zasnúbenie otec nevesty tak, že zacinká lyžičkou na pohárik. Všetkým zúčastneným oznámi zasnúbenie. Snúbenci potom vstanú a odovzdajú si darčeky.
Pokiaľ sa jedná o zásnuby, väčšina mužov sa snaží pre svoju vyvolenú vybrať romantické miesto, zvoliť vhodné slová a samozrejme vybrať krásny prsteň. Krátky okamih musí muž urobiť nezabudnuteľným. V súčasnej dobe sú trendom netradičné miesta. Na rozhľadni, na výlete i pri sledovaní západu slnka z teplovzdušného balóna.
Zasnúbenie bolo významnou udalosťou so všetkými formalitami. Čo radí etiketa v prípade žiadosti o ruku a ako by mala podľa pravidiel vyzerať oslava. Mal by budúci ženích žiadať o ruku svojej priateľky jej otca? “Zmysel zasnúbenia je vo verejnom záväzku, ktorý znamená, že vzťah muža a ženy je natoľko vážny, že v budúcnosti počítajú so svadbou.
“Zásnuby nemajú žiadnu právnu platnosť, a ak dôjde k rozchodu, nevyžadujú sa žiadne úkony podobné tým pri rozvode manželstva. O ruku žiada muž ženu, napríklad aj v rodinnom kruhu. Je zvykom, že so žiadosťou o ruku prichádza muž a záleží na ňom, ako veľmi romanticky to vykoná. “Predtým hrali pri zásnubách hlavnú úlohu rodičia. Dokonca sa posielali oznámenia, v ktorých rodičia oznamovali, že sa ich deti zasnúbia.
Ak sa zasnúbená dvojica rozhodne, že sa ich spoločná cesta končí a musia sa rozísť, vracia partnerka zásnubný prsteň partnerovi späť. Tento prsteň by už nemala na prst navliecť iná žena. Veľmi často sa do zásnubných prsteňov gravíruje dátum zásnub, meno partnera alebo romantické vyznania. Kedysi zásnuby väčšinou prebiehali v nedeľu a začali tak predsvadobné prípravy. Otec nevesty mal to výsostné postavenie, že oznámil túto radostnú novinu pri slávnostnom obede. Budúca nevesta mala zároveň od ženícha dostať aj kyticu.
Predtým sa počas zásnub riešili aj majetkové vzťahy a samozrejme veno. Dnes všetko prebieha skôr tak, že sa mladí zasnúbia napr. na dovolenke a oznamom zásnub je foto na sociálnej sieti a rodičia sa len priebežne informujú, kde plánujú budúci manželia žiť, akú chcú mať svadbu a ostatné praktické veci týkajúce sa samotného veľkého dňa.
Tradície sa postupom času menili, ale ešte koncom 19. storočia bolo zvykom, že muž musel najprv požiadať o ruku rodičov svojej vyvolenej a až potom bola na rade jeho partnerka. V dnešnej dobe je to väčšinou naopak. Budúci ženích najprv požiada svoju nastávajúcu o ruku pri nejakej romantickej udalosti a potom spoločne informujú rodinu a priateľov o svojom veľkom životnom kroku. Dnes po žiadosti o ruku väčšinou nasleduje stretnutie s rodičmi nevesty. Matka nevesty i nevesta by mali dostať kvety. Nasleduje oznámenie svadby rodičom ženícha.
Od zásnub do svadby by mala uplynúť doba minimálne 6 mesiacov a maximálne 1 rok. TRADÍCIA VS. Aj keď sa tradície v dnešnej modernej a uponáhľanej dobe moc nedodržiavajú, je pekné, keď počas zásnub ženích vie, čo sa patrí. Kúpte kyticu pre mamu nevesty a kyticu pre svoju nastávajúcu.
V každom prípade, či už chcete usporiadať tradičné zásnuby, alebo sa zasnúbiť osamote, je to naozaj dôležitá a neopakovateľná chvíľa vo vašom spoločnom živote, preto ju nepodceňujte. A ako sme už vyššie spomínali, ten správny šperk podčiarkne výnimočnosť a vážnosť danej chvíle.
Zásnubný prsteň.
Praktické tipy pre zásnuby
Romantická hudba, večera pri sviečkach, kvety a zásnubný prsteň s diamantom k zásnubám patrí. Je to klasický a osvedčený spôsob, ako svoju milú požiadať o ruku. Vyberte nádherný zlatý zásnubný prsteň s diamantom, kúpte veľkú kyticu krásnych kvetov a zarezervujte 2 miesta v peknej reštaurácii, kde budete mať úplné súkromie. To je všetko.
Ako všetci páni tušia, snúbenica dostáva od snúbenca zásnubný prstienok. Ideálne zlatý a s diamantom. Aspoň malým. Ak vašu vyvolenú milujete a môžete si to dovoliť, nešetrite na nej. Kúpte jej luxusný zásnubný prsteň a rozhodne v tomto bode urobte v peňaženke "prievan". Investícia do šperku sa vám určite vyplatí. Navyše zlato časom získava na hodnote, takže sa jedná aj o tzv. “múdru” investíciu. Pozor, aj snúbenec by mal dostať dar, ktorý bude nosiť taktiež stále pri sebe (šperk či hodinky). Dary môžu mať vyryté meno či dátum zasnúbenia.
Páni, krásnu kyticu je dôležité darovať aj mamičke vašej vyvolenej. Preto nezabudnite, keď pôjdete žiadať o ruku rodičov snúbenice, zastaviť sa v kvetinárstve alebo kyticu vopred objednať online. Malá kytica stačí.
Zasnúbenie by malo trvať minimálne 6 mesiacov a maximálne jeden rok. Potom prichádza na rad svadba. Správne! Klasickým, ale stále obľúbeným gestom je darovať zásnubný prsteň pri romantickej večeri. Ak vám chýba nápad na netradičné požiadanie o ruku, hľadajte inšpiráciu v obľúbených romantických filmoch vašej priateľky.
Partnerku môžete v liste vyslať trasou cez hračkárstva, kvetinárstvo a vinotéku, kde jej v každom obchode na jej meno necháte vyzdvihnúť pre ňu špeciálne zabalený darček (plyšák, ruže, víno či šampanské).