Vianoce a Nový Rok v Banskej Štiavnici: História a Tradície

Vianoce nám vedia opantať všetky naše zmysly. Postupne sa zažínajú vianočné svetielka, vôňa čečiny sa mieša s vôňou škorice, medu a vanilky, tradičné sviatočné jedlá šteklia naše chute. A neodmysliteľnou zvukovou kulisou sú nádherné melódie vianočných kolied.

Koledovanie: Starodávny Zvyk s Hlbokými Koreňmi

Koledovanie v období Vianoc je obradom hlboko zakoreneným v celej Európe. Pomenovanie koleda má starodávny pôvod a znamená ohlasovanie niečoho nového. Ak dnes koledami nazývame najmä vianočné piesne, v minulosti malo toto slovo širší význam. Koledou boli aj hovorené vinše so želaním šťastia, zdravia, hojnosti a prosperity.

A hoci domáci koledníkov očakávali, patrilo sa im najskôr opýtať, či môžu vstúpiť. Za vinšovanie dostali väčšinou nejakú chuťovku alebo pár drobných.

História a Vývoj Koledovania

Tradícia vianočného koledovania v našom prostredí siaha do stredoveku. Tento zvyk sa z miest postupne rozšíril na vidiek a práve v dedinskom prostredí nabralo koledovanie na bohatosti, rozmanitosti a nesmiernej malebnosti. Koledníci chodili, často v kostýmoch a s rekvizitami, priamo do domácností, aby predviedli scénky z vianočného príbehu.

Dnes sa nám zvianočnieva akosi skôr a koledy počuť prakticky už od začiatku decembra. Ale nebývalo to tak. Koledy boli výsadou vianočných sviatkov, spievali sa od Štedrého večera do Troch kráľov. Počiatočná predstava, že s vinšom majú chodiť len mladí muži, aby do domu priniesli zdravie, silu a prosperitu, sa postupne menila. S koledou tak chodili aj malé deti, starší muži či skupinky mladých dievčat.

Koledy v rôznych podobách boli zvykom na Ondreja (30. novembra), Luciu (13. decembra), na Štedrý deň (24. decembra), Božie narodenie (25. decembra), Nový rok (1. januára), na Troch kráľov (6. januára) a učiteľské koledy nechýbali na Gregora (3. februára) a Blažeja (12. marca).

V koledách a vianočných piesňach sa prelínajú náboženské motívy s ľudovými. U iných slovanských národov sú známe aj svetské koledy, ľúbostné či novoročné piesne. Celkovo sa u nás pastierske koledy tešili veľkej obľube. Prevláda v nich pôvabná naivita a láskavý humor.

V koledách sa vyspievali aj želania a vinše tým, ku ktorým koledníci zavítali. Mladým rodinám želali na dietočkách potešenia, ženám abstinujúcich mužov, chlapom prívetivé gazdiné, bohatých mládencov pre dievky a mládencom pekné frajerky.

Veršami vysmiali tých, čo ich nechceli pustiť dnu. Ale všetkým priali šťastlivé sviatky, božie požehnanie, pevné zdravie, bohatú úrodu a plné stodoly.

Keď sa povie „koleda“, zvyčajne si predstavíme tradičný vinš, ktorý sa spieva, hovorí či recituje v predvianočnom a vianočnom období. Týmto slovom však označujeme aj typickú obchôdzku po domoch, počas ktorej divadelníci spievajú a vinšujú. Navyše koleda znamená aj odmenu, ktorú si koledníci odnášajú z navštívených domácností.

Koleda má nielen mnoho významov, ale aj názvov. V niektorých regiónoch je koledovanie známe aj ako polazovanie, vinšovanie či chodenie s hviezdou alebo s betlehemom. Nech nazývate tento prastarý zvyk akokoľvek, dôležité je, že vianočné sviatky si bez kolied mnohí z nás nedokážu predstaviť. Sú hlbokou súčasťou našej kultúry, ktorá v nás odkrýva prajnosť voči druhým a túžbu po dobrote.

Pôvod koledovania siaha dlhé storočia pred narodenie našich prastarých rodičov. Pre starých Slovanov bolo typické, že merali dĺžku dní, pričom ten najkratší z celého roka - 21. december, deň zimného slnovratu - pre nich znamenal nový začiatok v živote a aj v hospodárstve. Príchodom kresťanstva bol tento staroslovanský sviatok, nazývaný Kračún, nahradený Vianocami.

Kračún, Dohviezdny večer, Svjaty večur či Vilija bol sprevádzaný niekoľkými obradmi, počas ktorých sa pálili kmene či dokonca sa celú noc nespalo. Veľkým slnovratovým obradom bol Oseň, sprevádzaný veršovanými prianiami (koledami) bohatého hospodárskeho roka, napríklad na poli úrod, pri dome príplod či v neskoršom období Vinšujem vám na Vianoce, aby ste mali štyri ovce, štyri barany, to je kŕdeľ neslýchaný.

Ďalším obradom bola slnovratová hra - obradná obchôdzka ducha predkov so štyrmi strážcami slnečných strán a so slnečným dieťaťom. Mladí koledníci chodievali od domu k domu a hospodárstvam vinšovali bohatý rok. Do domov roznášali halúzky z liesky.

Najstaršie záznamy o vianočných hrách (koledách), aké poznáme dnes, pochádzajú z 15. storočia z Bratislavy, Banskej Štiavnice a Bardejova. Skupiny mladých ľudí v maskách svätých či pastierov chodili po obci z domu do domu, vstupovali do nich, hrali krátke divadelné scénky, spievali, tancovali a vinšovali.

Dôležitým momentom koledovania bolo prijatie koledníkov vo vlastnom dome. Návšteva bola totiž vnímaná ako posvätenie priestoru. Príchodom kresťanstva sa koledovanie zmenilo. Jeho neodmysliteľnou súčasťou sa stalo radostné ohlasovanie narodenia Krista a samotné témy kolied vychádzali z biblických predlôh.

Jednoznačne najtypickejšou vianočnou obchôdzkou je koledovanie na Zvestovanie Pána, resp. na Troch kráľov. Príbeh o nich, ktorý pochádza ešte z 3. Na trojkráľových sprievodoch sa najskôr zúčastňovali len dospelí, až neskôr sa pridali aj deti.

Tradícia koledovania na tento sviatok však bola omnoho špecifickejšia. Okrem vinšovania, spievania a hrania divadelných scénok nechávali po sebe koledníci aj fyzické prianie. Dvere domu zvykli označiť kriedovým nápisom G + M + B, ktorý býva chybne vykladaný ako začiatočné písmená mien kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár.

Koledovanie - rovnako ako mnohé iné zvyky a tradície - ustupuje. Napriek tomu si predovšetkým v posledných rokoch čoraz viac Slovákov uvedomuje dôležitosť uchovávania ľudového a historického odkazu. Zatiaľ čo vo väčších mestách pretrváva koleda len vo forme jednoduchých rýmovaných vinšov počas Štedrého večera v kruhu rodiny, mnohé obce si dodnes udržiavajú typické hrané obchôdzky počas rôznych vianočných sviatkov.

Okrem biblického posolstva koledovanie prináša radosť, súdržnosť, utužuje spoločenstvo a otvára dvere domácností, ktoré sa čoraz viac odcudzujú okoliu. Myslite aj vy tieto Vianoce na skutočnú podstatu našich zvykov a tradícií. Či už ste veriaci, alebo nie, koledovanie hovorí o ľudskej prajnosti a láske.

Koledy ako také majú veľmi dávnu históriu, aj keď nehovoríme o koledách, aké poznáme dnes. O prvých koledách boli zmienky v Rímskej ríši, kedy sa koledy spievali ako oslavné piesne pri oslavách nového roka, nazývané latinským slovom calendae. Rovnako sa však koledy spájajú aj s pohanskou tradíciou starých Slovanov, ktorí oslavovali boha Koljadu, a tieto oslavné piesne spievali celé rodiny na slávnosť zimného slnovratu. Koledy v tomto období nemali žiaden kresťanský charakter, ako sme na to zvyknutí dnes.

Koledy začali byť spojené s kresťanstvom až v období stredoveku, kedy boli za koledy považované piesne s motívom narodenia Ježiša Krista. História tradičnej cirkevnej koledy, ako ju poznáme dnes, siaha podľa legendy do 13. storočia a za jej tvorcu bol považovaný sv. František z Assisi. Do Anglicka sa vianočné koledy v ich jazyku prvýkrát dostali v roku 1426, vďaka kňazovi Shropshire, Johnovi Awdlayovi. Tak vzniklo 25 kolied v anglickom jazyku, ktoré boli spievané skupinami osadníkov od domu k domu. Práve tu pramení aj zvyk, ktorý sa neskôr rozšíril do iných krajín, kedy chodia deti v období Vianoc koledovať po susedných domoch, očakávajúc výslužku v podobe sladkostí, či koláčov.

Mnoho melódii vianočných kolied je známych po celom svete a ich texty sú preložené do jazyka danej krajiny. Vianočné koledy môžu mať ľudový charakter, kedy ide o piesne sa ktoré sa tradujú z pokolenia na pokolenie, alebo sa môže jednať o umelé koledy, ktoré boli skomponované konkrétnym autorom.

Dnes sa koledy spájajú prioritne s kresťanskou vierou, hoci pôvodne nemali kresťanský charakter. Často sa tiež môže stať, že nevieme identifikovať rozdiel medzi vianočnou piesňou a vianočnou koledou. Nejedná sa totiž o to isté. Vianočná koleda je druh vianočnej piesne, ktorá sa viaže výhradne k sviatku narodenia Ježiša Krista. Na rozdiel od toho, vianočné piesne sú koncipované na širšie obdobie celých Vianoc.

Zvyk koledovania, od domu k domu, sa dnes už pomerne vytráca. Vo mestách zanikol už takmer úplne a na stretnúť sa sním môžeme jedine v menších dedinách. Koledy dnes zostali spievané, či púšťané viac-menej iba v rodinnom kruhu.

Vianočné tradície a zvyky

Vianočné rituály a symboly majú ochrániť naše zdravie a zabezpečiť hojnosť a prosperitu. Ako sa zmenil náš životný štýl a ľudia sa začali sťahovať do miest, mnohé z týchto zvykov upadli do zabudnutia. Aby sme si ich vedeli lepšie predstaviť, prenesme sa do minulosti, keď naši predkovia bývali na dedinách, boli úzko spätí so zemou, nemali elektriku a dlhé zimné večery trávili spolu na priadkách, kde si rozprávali rôzne príbehy, veľký význam mali povery i symboly.

Cesnak patrí medzi obradné potraviny aj na Štedrý večer, prináša zdravie po celý rok. Na štedrovečernom stole mali svoje miesto aj orechy. Keď sa orech rozlúpol a jadro bolo zdravé, zdravie malo sprevádzať celú rodinu. Zdravie sa veštilo aj z rozkrojeného jabĺčka. Keď z jadierok bola pekná hviezdička, pre rodinu to znamenalo zdravie, šťastie a hojnosť. Smrť sa predpovedala podľa sviečky. Ak nestála rovno, ale sa ku niekomu naklonila, toho mala smrť postihnúť.

Na sv. Luciu nemohli chodiť ženy, starí a chorí na návštevu. Sledovalo sa, odkiaľ prišiel prvý návštevník, či zhorného alebo dolného konca. Pod obrusom na štedrovečernom stole bola porozsýpaná pšenica, proso, mak, strukoviny, aby priniesli hojnosť. V iných regiónoch zas na stole nesmela chýbať miska s naklíčeným obilím. Ráno, na Božie narodenie (1.sviatok vianočný) sa dospelí i deti umývali vo vode, v ktorej boli vložené drobné mince. Omrvinky zo stola gazdiné pozbierali a na druhý deň časť z nich spálili.

Slávnostné jedlá a tradície

Každá kultúra prináša na vianočný stôl svoju vlastnú chuť. Ale s toľkými neuveriteľnými destináciami, z ktorých si môžete vybrať, ako sa rozhodnúť, kde strávite Vianoce? Mali by to byť Vianoce v Španielsku, Austrálii alebo na Kanárskych ostrovoch? Ktoré krajiny oslavujú Vianoce?

Vychutnajte si Vianoce v Španielsku. Užite si farebné sprievody „troch kráľov“, obdivujte zložité betlehemy a ochutnajte tradičné sladkosti ako „Turrón“ a „Polvorones“. Ak chcete vidieť najlepšie vianočné oslavy po celom svete, musíte navštíviť Fínsko. Navštívte dedinu Santa Claus Village v Rovaniemi, kde v zasneženej krajine Laponska ožíva kúzlo Vianoc.

Ak vás zaujíma, ako sa oslavujú Vianoce v iných krajinách, musíte skúsiť Austráliu. Zažite rôzne vianočné oslavy po celom svete s jedinečnou zmesou maorských a európskych tradícií. Vianoce sú časom spolupatričnosti. Toto je moment, keď sa pravdepodobne pýtate, ako ľudia na celom svete oslavujú Vianoce. Povzbudzujte členov rodiny, aby zdieľali príbehy a zvyky zo svojich kultúr. Vyzdobte si svoj domov zmesou kultúrnych symbolov a štýlov.

A aké sú vianočné tradície vo svete, pokiaľ ide o výzdobu? Pripravte si hostinu, ktorá zahŕňa tradičné jedlá z každej kultúry vo vašej rodine. V rodinách, kde sa hovorí viacerými jazykmi, môže byť Vasco Translator cenným nástrojom na preklenutie komunikačných problémov. Každá kultúra prináša do sviatočného obdobia svoju vlastnú chuť. USA: Je to tradičná vianočná večera na celom svete a pochádza odtiaľto! Toto kulinárske objavovanie nielen povzbudí chuťové poháriky, ale ponúka aj okno do srdca vianočných osláv každej kultúry.

Pri objavovaní vianočných tradícií po celom svete vám AI prekladač Vasco pomôže ponoriť sa do miestnych zvykov bez jazykovej bariéry. V rodinách, kde členovia pochádzajú z rôznych jazykových prostredí, prekladač reči Vasco zaisťuje, že sa každý cíti byť súčasťou sviatkov. Skutočný duch Vianoc je o spojení s ostatnými. V tomto období sa pozrime na bohatý zoznam toho, ako sa oslavujú Vianoce po celom svete.

Takže, keď budete tento rok oslavovať, pamätajte na univerzálnu radosť z Vianoc. Tento prehľad vás zavedie na slávnostnú cestu rôznymi kultúrami, od rušných sprievodov „troch kráľov“ v Španielsku až po magickú dedinu Santa Clausa vo Fínsku. Zdôrazňuje jedinečné oslavy na miestach ako New York, Starý Quebec, Austrália, Nový Zéland, Japonsko a Filipíny, pričom prezentuje miestne zvyky, slávnostné jedlá a dekorácie. Prehľad tiež poskytuje pohľad na integráciu týchto globálnych tradícií do multikultúrnych rodinných osláv, pričom zdôrazňuje dôležitosť inkluzívnosti a komunikácie pomocou nástrojov, ako je hlasový prekladač Vasco.

Dnešné Vianoce majú naozaj veľa spoločného s tými dávnymi. Mnohé zvyky, ktoré si stále držíme, nás spájajú s našou históriou aj s našimi blízkymi. Dnes už spievame menej, koledy nám doma viac znejú z nosičov a vonku pri horúcom punči na vianočných trhoch. Inde ho praktizujú so zanietením.

Vianočné počasie v minulosti

Väčšina z nás si vianočné obdobie už tradične spája so snehom a pociťujeme akési sklamanie, ak nám ho Perinbaba nenadelí. Odpoveď na našu otázku sme hľadali v takzvaných storočných novinách, ktoré uchováva Slovenská národná knižnica a zistili sme, že v nich pravidelné meteorologické informácie o počasí chýbajú. Začínajú sa v nich objavovať až po roku 1900, kedy ich až do roku 1919 vydával Krajinský meteorologický ústav. A tak sa ľudia dovtedy o počasí dozvedali len vďaka rubrikám, ktoré uverejňovali listy dopisovateľov alebo amatérskym pozorovateľom počasia.

Tak napríklad v Orlovi tatranskom sa píše, že zima 1846 bola krátka a slabá, ale práve 24.12. husto snežilo a nasledujúce dva sviatočné dni trápili Uhorsko silné víchrice. Vianoce v roku 1858 sa stali pamätnými ukrutnými holomrazmi, ktoré trvali od Lucie až do Nového roku 1859 a sviatky zimy v roku 1868 zasa boli bez snehu. Stali sa však pamätnými vďaka búrke a orkánu, ktoré sa prehnali 28. 12. 1868 severným Slovenskom od Javoriny cez Turiec až po Prešov. V Banskej Štiavnici vtedy vyvrátilo 3 000 jedlí, v susedných Čechách vraj knieža Schwarzenberg prišiel o 3 000 000 stromov aj s koreňmi. Extrémne plusové teploty si pamätníci spojili s Vianocami 1872 - boli totiž kvetinami vyzdobené, kvitli púpavy a iné jarné kvietky, stromy pučali a 31.12.1872 dokonca vraj ľudia bosí chodili po uliciach. Obzor z 15.1.1873 prináša list z Banskej Štiavnice: „Naše vianočné a novoročné sviatky boli záhradnými kvetinami ozdobené, ba i poľné kvietky, menovite pumpavu a jarné fialky, vidieť bolo na kopcoch v úslniach ležiacich.

Pre výrobcov reklám a filmu by práve Vianoce 1885, 1886 a 1887 boli ideálne - boli totiž kalamitné: na nový rok (1.1. 1886) mali v Skalici dvojmetrové záveje a ľudia sa museli odhrabávať a uvoľňovať cesty lopatami. December 1887 bol ešte belší - vlaky meškali z Viedne aj z Pešti a naopak, do týchto miest sa nedalo dostať z celej monarchie a teplota? Na Štedrý deň namerali v Košiciach - 23 °R (- 28 °C). No a vo Vlasti a svete z 31.12.1899 píšu, že túto zimu je „ľadu všade dosť“, ale čistého veru len na Štrbskom plese je najviac.

TIPy na Vianočné aktivity v Banskej Štiavnici

• Betlehemy: Navštívte najväčší pohyblivý betlehem na Slovensku v Banskej Štiavnici.
• Ludrovský kostolík: Pozrite si, ako slnko svieti cez okno na triptych počas zimného slnovratu.
• Múzeum liptovskej dediny v Pribyline: Zistite, ako ľudia na Slovensku žili kedysi.

tags: #vianoce #v #starozitnostiach #banska #stiavnica #13