Súčasný záujem o osobnosť kardinála Jozefa Tomku je pochopiteľný. Už menej pochopiteľná je zjavná povrchnosť informácií, ktorá sa odráža či už v printových, alebo v elektronických médiách. Rôzni analytici, komentátori a spravodajcovia a ich hostia sa venujú takmer výlučne aktivitám Jozefa Tomku len v jeho „kardinálskom období“ a približujú jeho pôsobenie iba v kontexte Katolíckej cirkvi na medzinárodnej úrovni.
Samozrejme, aktivity slovenského kardinála mali celoplanetárny dosah a nás Slovákov akiste neprestáva hriať pocit hrdosti, že „jeden z nás“ dosiahol vo svete taký úspech a dožil sa takého vysokého veku. V našich národných dejinách je Jozef Tomko prvý Slovák, ktorý vo svete dosiahol také vysoké postavenie, že ako papa rosso doslova hýbal osudmi miliónov veriacich. Pre Slovensko má však nesmierny význam nezabúdať, mapovať a pripamätúvať aj Tomkovo „predkardinálske obdobie“.
Počuli či čítali sme v týchto dňoch niečo o tom, prečo sa nemohli vrátiť domov slovenskí kňazi, ktorí po druhej svetovej vojne študovali v Ríme? Veď okrem Jozefa Tomku boli medzi nimi také osobnosti ako Dominik Hrušovský, Štefan Vrablec, Jozef Zlatňanský či František Škoda. Neskôr „ľudovodemokratická“ perzekúcia veriacich primäla zachraňovať si svoj holý život takým ľuďom, akými boli kňazi Anton Botek, Štefan Náhalka, Pavol Hnilica, Anton Hlinka, František Reves či Félix Litva a mnohí ďalší, saleziáni, jezuiti, verbisti, františkáni…
Spomenul niekto reálie slovenskej povojnovej diaspóry? Strádania a utrpenie tisícov Sloveniek a Slovákov, ba miliónov východoeurópskych utečencov bežiacich pred prízrakom komunizmu zmocniaceho sa tej časti Európy, ktorú spojenci vydali napospas Sovietskemu zväzu?
Počuli sme niečo o Jozefovi Tomkovi a Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí? Zmienil sa niekto o pätici slovenských kňazov-exulantov (Michal Lacko, Félix Litva, Ľudovít Macák, Štefan Náhalka, Jozef Tomko), ktorí v roku 1959 osnovali projekt Cyrilometodianum, projekt slovenského strediska vo Večnom meste, z ktorého v roku 1963 z „halierov chudobnej vdovy“ vznikol dnešný Pápežský slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda?
Alebo že Jozef Tomko bol zakladajúcim členom Slovenského ústavu v Ríme, akademickej ustanovizne slovenských kultúrnych, najmä vedeckých pracovníkov, že bol jeden z jeho prvých riadnych členov a stál pri kolíske vedeckej ročenky Slovak Studies, ktorá vychádza dodnes, teda takmer pol storočia? Mlčanie zahalilo aj jeho spoluprácu s ÚSKI, Ústredím slovenských katolíckych intelektuálov, ktoré mu udelilo svoju najvyššiu poctu: Veľkú zlatú cyrilo-metodskú medailu s reťazou.
A jeho spisovateľskú činnosť niekto zhodnotil? Jeho prvé knihy teologickej literatúry vyšli v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Spomenul si niekto, že za prvých 25 rokov svojej existencie tento Ústav vydal tri milióny výtlačkov kníh, ktoré sa v rokoch totality intenzívne pašovali na Slovensko, do Č-SR i do Č-SSR?
A Tomkove styky so slovenskou Amerikou boli kľúčové: fraternalistické organizácie, Slovenská liga v Amerike, Sdruženie slovenských katolíkov (SSK), Slovenský ústav v Clevelande, Svetový kongres Slovákov… Poukázal niekto na všetky tie zápasy, ktoré Jozef Tomko a s ním všetci slovenskí kňazi v Ríme, ako Štefan Náhalka, jezuita Michal Lacko či salezián Ľudovít Macák, museli vo Večnom meste vybojovať a úspešne zdolať, aby v najvplyvnejších kruhoch Rímskej kúrie dosiahli uznanie národnej a politickej individuality Slovákov?
Keď sa rodil Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, proti jeho erigovaniu nekalo brojil predovšetkým český klérus v Ríme, ale aj nostalgiou posadnutí maďarskí preláti; úklady spriadali nielen českí komunisti v Prahe a ich prokonzuli v Bratislave, ale aj ich súpartajníci v Budapešti i v Ríme. Nepriatelia Slovákov založenie Ústavu znemožniť nemohli, ale ako tchori symbolicky dosiahli to, že pri posviacke jeho základného kameňa pápežovi Jánovi XXIII. z prejavu vyškrtli podstatné a prídavné mená Slovensko, Slováci, slovenský…
Na Slovensku vyšlo po roku 1989 niekoľko kníh z pera Jozefa Tomku, bohužiaľ, nie všetky. Sú zväčša spomienkového rázu. Jeho kľúčové teologické spisy čakajú na svojho prekladateľa i vydavateľa. Žiaľ, nie je to len jeho osud, ale sudba všetkých slovenských exulantov, či už je to legendárny Dilong, jedinečný Strmeň, vynikajúci Pelikán, zabudnutý Henrich Bartek, zaznávaný Gorazd Zvonický, nedocenený Šprinc, ale aj „uránový kráľ“ Štefan Roman či Eugen Löbl, ktorého desiatky kníh vyšli vari všade na svete, len na Slovensku od roku 1989 dodnes nevyšla ani jedna.
Keď v roku 2000 vyšla spod môjho pera v Lúči reprezentačná kniha Kardinál Jozef Tomko 75-ročný, ktorú výtvarne skvostne pripravil akad. mal. Ladislav Vančo, tak si ju málokto všimol, hoci vyšla pod záštitou predsedu slovenskej vlády a na jej prezentácii v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave sa zúčastnili politické, intelektuálne a cirkevné elity nášho obnoveného štátu. Rovnaký osud čaká asi aj dva obrovské zväzky Kardinál Jozef Tomko, život v službe evanjelia (2018) a Z pracovného stola kardinála Jozefa Tomku (2022), ktoré pripravil košický kňaz ThDr. Marián Čižmár.
Človek, ktorý kardinála Jozefa Tomku mal možnosť osobne poznať a česť s ním spolupracovať v rôznych fázach svojho exulantského života, vie, že dnes je ešte príliš zavčasu na to, aby naratív jeho života bol objektívny a ucelený: Slováci radi žili i žijú opradení rozprávkami a legendami…
Jozef Tomko je nielen príkladom symbiózy, že národné, medzinárodné a nadnárodné si neprotirečia, ale aj imanentným prímerom, že neodlučiteľnou súčasťou kresťanského svetonáhľadu Slováka je uvedomelé národné povedomie, teda že integrálnou súčasťou národného povedomia Slovákov je kresťanský svetonázor. Kiežby to chápali aj slovenskí súčasníci.
Kniha o kardinálovi Jozefovi Tomkovi vychádza v okruhu významných výročí, ktoré sú spojené s jeho životom i s miestami, odkiaľ vyšiel, kde prebýval, kde pôsobil, pripomína v úvode dnešnej prezentácie autor knihy Mons.
V Predslove k tejto knihe kardinál Jozef Tomko napísal: „Keď mi autor tejto knihy predložil návrh napísať môj životopis, nemal som nijakej ťažkosti dať mu svoj súhlas s poznámkou, že nemám nič proti tomu, materiály sú zväčša verejne známe a môj život sa odohrával na známych miestach. Moja kňazská a biskupská služba mala priebeh, ktorý by azda zaujímal predovšetkým slovenských čitateľov, ktorí ma poznali z verejných vystúpení a z kníh, ktoré som napísal po slovensky.
Moja služba Bohu, Cirkvi a ľuďom poznala síce momenty, ktoré si vyžadovali skôr mlčanie ako posudky o ľuďoch a udalostiach, ale odohrala sa zväčša na Božom svetle, pre očami mnohých. Autorovi som teda dal plnú dôveru, keď som mu zveril dokumenty a materiály pre môj životopis. On už poznal a vyskúšal zásady objektívneho spracovania historických udalostí a dokumentov, ktoré som chcel rešpektovať.
Preto ihneď od začiatku som zdôrazňoval, že kniha má byť jeho dielo, spracované so zodpovednosťou ozajstného historika. On si mal preveriť aj moje prípadné názory. Bol som však ochotný aj odpovedať na jeho prípadné otázky. V tomto duchu odpovedám aj na autorovu prosbu napísať úvod k jeho dielu. Autor dal svojej knihe podtitul „Život v službe evanjelia“. Tento príliš honosný prívlastok beriem ako výzvu na spytovanie svedomia skôr ako nejaké realistické tvrdenie o celom mojom živote. Ďakujem Bohu za všetko, čo mi v dlhom živote poprial. On vie najlepšie posúdiť, čo bolo naplno v službe evanjelia. Aj o tom musím povedať so sv.
Autor knihy Mons. Marián ČIžmár uviedol, že kniha vychádza v roku 2018, ktorý je pre kardinála Tomka pamätný tým, že pred 75 rokmi, v roku 1943, mladý maturant gymnázia v Michalovciach Jozef Tomko sa rozhodol svoj život dať do služieb Krista a Cirkvi; v jeseni roku 1943 vstúpil do kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, a na teologickej fakulte Univerzity Komenského začal filozofické i teologické štúdiá.
A napokon blíži sa aj rok 2019, kedy uplynie 95 rokov od jeho narodenia (r. 1924), 70 rokov od jeho kňazskej vysviacky (r. 1949), a 40 rokov od jeho biskupskej vysviacky (r. 1979). Kniha má 7 častí, v ktorých je zhrnutých spolu 28 kapitol.
Prvá časť s názvom Od kolísky k oltáru približuje prostredie, v ktorom Jozef Tomko prišiel na svet, jeho rodnú obec, rodičov a súrodencov, život vo farnosti kde sa formoval v kresťanskej viere. Autor približuje aj postavu miestneho farára a dekana dr. Štefana Héseka, významnú osobnosť, ktorý vysoko pozdvihol ľud, ktorý mu bol zverený aby ho viedol k Bohu a ku kresťanskej kultúre i kultúrnosti života.
V kapitole s názvom - Študent gymnázia v Michalovciach - kniha pojednáva o rokoch štúdiá na michalovskom gymnáziu, približuje spomienky Jozefa Tomka na toto obdobie jeho života, v ktorom dôležitú úlohu zohral vynikajúci kňaz a pedagóg dr. Štefan Hlaváč, profesor náboženstva na gymnáziu v Michalovciach. Títo dvaja kňazi, dr. Štefan Hések a prof. dr. Štefan Hlaváč mali rozhodujúci vplyv na formovanie kňazského povolania v prípade Jozefa Tomka. Po maturite v roku 1943 Jozef Tomko sa vydal za hlasom Pánovým, a nastúpil na cestu služby Kristovi v jeho Cirkvi.
O tom pojednáva kapitola knihy pod názvom Seminarista v Bratislave a v Ríme. Roky prípravy na kňazstvo boli ťažké, lebo práve zúrila druhá svetová vojna, čo pocítili aj seminaristi v Bratislave, o čom sa pojednáva aj v tejto knihe. Po skončení vojny biskup Jozef Čársky poslal nadaného bohoslovca na ďalšie štúdiá do Ríma. Po skončení základného teologického kurzu a predpísanej doby prípravy na kňazstvo Jozef Tomko bol 12. marca 1949 v bazilike sv. Jána v Lateráne vysvätený za kňaza. O tom už pojednáva druhá časť knihy, ktorá má názov V kňazskej službe.
Ako kňaz Jozef Tomko zostal naďalej v Ríme, keďže jeho biskup na žiadosť predstavených Nepomucena i vatikánskych úradov súhlasil s tým, aby kňaz Jozef Tomko v Nepomucene vykonával funkciu i službu vicerektora ekonóma. Okrem toho pre kňazov a seminaristov, ktorí v tom čase boli v Ríme, návrat do Československa bol nebezpečný, keďže vo februári 1948 tam došlo k politickému prevratu a moci v štáte sa ujali komunisti, ktorí kruto prenasledovali veriacich, najmä biskupov, kňazov a rehoľníkov.
V roku 1961 Jozef Tomko nastúpil miesto pracovníka na Svätom ofíciu pod vedením jej prefekta kardinála Alfreda Ottavianiho. Bola to rušná doba, keďže bežali prípravy na Druhý vatikánsky koncil, a aj počas jeho priebehu Jozef Tomko bol v strede tohto diania, ba ako člen Svätého ofícia bol priamo zaangažovaný na rozličných prácach, ktoré súviseli s dianím na koncile. V tejto práci sa osvedčil, čoho dôkazom bol fakt, že bol poverovaný dôležitými úlohami nielen vo Vatikáne, ale aj v zahraničí.
Napokon koncom roku 1974 pápež Pavol VI. ho vymenoval za subsekretára Kongregácie pre biskupov. V júli 1979 nový pápež Ján Pavol II. vymenoval Jozefa Tomka, a dňa 15. septembra 1979 v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne aj vysvätil za arcibiskupa, a zveril mu dôležitý úrad Generálneho sekretára celocirkevnej biskupskej synody. O tomto období života Jozefa Tomka i o jeho práci pojednáva tretia časť tejto knihy pod názvom V službe nástupcu apoštolov. V tomto úrade zotrval päť rokov.
Intenzívne sa podieľal na prácach a priebehu celocirkevných biskupských synod, a to: v januári 1980 mimoriadnej biskupskej synody holandských biskupov, ktorá sa zaoberala riešením problémov Cirkvi v Holandsku. V máji 1985 počas slávnostného konzistória v Ríme pápež Ján Pavol II. zaradil Jozefa Tomka medzi kardinálov katolíckej Cirkvi, a zveril mu jeden z najdôležitejších postov v riadení katolíckej Cirkvi; vymenoval ho totiž za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov.
Kardinál Jozef Tomko šestnásť rokov stál na čele svetových misií katolíckej Cirkvi. Za toto obdobie prešiel mnohokrát všetky svetové kontinenty. O tom všetkom pojednáva táto kniha v štvrtej časti s názvom Kardinál a prefekt. Čitateľ sa dozvie aj o tom, čo všetko robil kardinál Tomko v tomto období aj pre svoju rodnú vlasť, ktorá bola sužovaná zo strany totalitného komunistického režimu. Všemožne sa snažil pomáhať veriacim na Slovensku i v Slovákom v zahraničí.
Ovocím jeho námah bol zrod Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, kde Slováci z celého sveta našli svoj akoby druhý domov, oporný bod pre posilnenie duchovného života, kresťanskej viery, a vzájomnej spolupatričnosti. Na Slovensko sa snažil posielať náboženskú literatúru, ktorá sa pripravovala práve na pôde Slovenského ústavu sv. Dôležitú úlohu zohral kardinál Jozef Tomko v procese obnovenia náboženského života vo vlasti krátko pred revolučným rokov 1989, v čase priebehu tzv. „nežnej revolúcie“, i v období, keď veriaci aj na Slovensku mohli slobodne vyznávať svoju vieru.
Šiesta časť knihy s názvom S pápežom na Slovensku približuje účasť kardinála Tomka na prípravách a priebehu troch apoštolských ciest pápeža Jána Pavla II. na územie slobodného Slovenska v rokoch 1990, 1995, 2003.
Siedma časť pod názvom Areopágy činnosti je snahou sumarizovať ďalšie rozličné aktivity kardinála Tomka, ktoré vykonával v čase aktívnej služby, ale aj po zanechaní aktívnej činnosti. Jozef Tomko neustále venoval pozornosť a aj aktívne sa podieľal na rozvíjaní ekumenizmu a medzináboženského dialógu, po dovŕšení 75 rokov života i on bol nútený zanechať úrad z dôvodu veku, no pápeži ho poverovali inými dôležitými službami, ako bola napr. služba predsedu komitátu Medzinárodných eucharistických kongresov, služba pápežského vyslanca v rozličných krajinách sveta, a iné služby, ktoré neraz boli veľmi delikátne.
Popri tejto všetkej práci Jozef Tomko nezabúdal ani na literárnu činnosť, čoho svedectvom sú početné jeho publikácie, prednášky, prejavy, príhovory, kázne, príspevky do rozličných časopisov, vystúpenia na rozličných vedeckých sympóziách, biskupských konferenciách po celom svete. Časť z týchto prác je obsiahnutá aj v bibliografii k tejto knihe.
Je preto samozrejme, že aj rozličné inštitúcie Cirkvi, štátov, univerzít, a iných rozličných spoločenstiev udelili kardinálovi za jeho prácu vysoké ocenenia. Nedá sa v jednej knihe napísať všetko. Tak, ako knihy o dejinách miest a obcí môžu priblížiť čitateľovi len niektoré udalosti, tak aj kniha o kardinálovi Jozefovi Tomkovi chce poskytnúť informácie, ktoré čitateľovi umožnia vytvoriť si základný obraz o tejto významnej osobnosti.
K tomu bola zvolená aj metóda písania. Značný priestor je daný výrokom hlavnej postavy deja, Jozefovi kardinálovi Tomkovi. Práca je osobný, svojský pohľad toho, kto sa odvážil podpísať sa pod toto dielo. Neraz aj váhal, či vôbec má sa podpísať, veď fakticky podstatnú časť tejto knihy tvoria výroky kardinála Jozefa Tomka, citáty z jeho prác, homílií, prednášok, príspevkov do rozličných časopisov. Sám kardinál Tomko na to poukazuje v Predslove k tejto knihe: „Kto sa trochu vyzná v mojom životopise, ten nájde v knihe odozvu mojich spisov, ktoré som vydal behom viacerých desaťročí, ako aj hlavné dokumenty, ktoré som vydal v rôznych rečiach a ktoré už dnes ťažko nájsť. Osobne to považujem za pozitívnu stránku tejto knihy a náhradu za akési „vybrané diela“ z mojej tvorby. Sú to najmä dva diely „Na misijných cestách“ (I. Rím 1989, II.
Na apoštolskej nunciatúre 24. januára uviedli do života slovenské vydanie knihy Skromný a pokorný Ján XXIII. Knihu Skromný a pokorný Ján XXIII. prezentoval apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli, riaditeľ SSV Ivan Šulík a autor publikácie Gunnar Riebs.
Kniha nie je životopisom svätého pápeža, ale zbierkou svedectiev kardinálov, arcibiskupov a ďalších ľudí, ktorí osobne poznali Jána XXIII. Autor knihy, ktorý je dlhoročný diplomat pochádzajúci z Belgicka, ich zozbieral aj vďaka svojím diplomatickým kontaktom.
„S Gunnarom Riebsom sme veľmi blízki priatelia. Prvýkrát sme sa stretli, keď som pôsobil na nunciatúre v Bruseli v Belgicku pred takmer 30 rokmi. V tom čase som mal čierne vlasy a on mal vlasov oveľa viac,“ povedal nuncius Girasoli s úsmevom na úvod prezentácie. Originálne vydanie knihy Skromný a pokorný Ján XXIII. vyšlo v holandčine v roku 2000. Publikáciu do slovenčiny preložila Ivana Trubirohová.
Podľa apoštolského nuncia je slovenské vydanie špeciálne v tom, že predslov napísal kardinál Jozef Tomko. „Bol to jeden z posledných dokumentov, ktoré napísal. Túto skutočnosť ocenil aj autor knihy. „Bolo pre mňa veľkou cťou, že predslov ku knihe napísal kardinál Tomko. Vždy, keď som bol v Ríme, chodil som k nemu na svätú omšu, zašli sme na raňajky či do reštaurácie.
Riaditeľ Spolku svätého Vojtecha Ivan Šulík pripomenul, že slovenské vydanie bolo publikované symbolicky v minulom roku, keď uplynulo 60 rokov od začiatku Druhého vatikánskeho koncilu. „Jeho iniciátorom bol práve Ján XXIII., ktorý túžil otvoriť okná i dvere Cirkvi dokorán. Túžil v nej dýchať čerstvý vzduch. Dobrý a prorocký pápež týmto spôsobom nečakane a výrazne ovplyvnil cirkevné dejiny 20. storočia.
Ocenil tiež úsilie belgického diplomata, ktoré vynaložil na zostavenie knihy: „Obdivuhodné je, ako láska a úcta Gunnara Riebsa k Jánovi XXIII., ale aj vášeň pre knihy a kultúru vôbec, sa pretavila do tohto zaujímavého diela. Podarilo sa mu zozbierať svedectvá osobností, ktoré si na Jána XXIII.
Na prezentácii sa zúčastnili aj arcibiskupi Stanislav Zvolenský a Ján Orosch, vladyka Peter Rusnák a biskup Jozef Haľko. V krásnom prostredí renesančného paláca Rospigliosi v Ríme sa 21. júna 2016 uskutočnila prezentácia knižky I Santi Cirillo e Metodio e la loro eredità religiosa e culturale, ponte tra Oriente e Occidente (Sv. Kniha, vychádzajúca v talianskom jazyku vo vatikánskom vydavateľstve Libreria Editrice Vaticana, je plodom prestížnej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa v máji 2013 uskutočnila na pôde Univerzity Komenského v Bratislave pod záštitou prezidenta SR Ivana Gašparoviča.
Podujatie bolo súčasťou diplomaticko-kultúrneho programu pri príležitosti štátneho sviatku sv. Prvý prenos ponúkne Televízia LUX v piatok večer od 19.30, kedy sa priamo z Katedrály sv. Na blahorečení Božieho služobníka dona Titusa Zemana 30. septembra v Bratislave sa zúčastní aj kardinál Jozef Tomko.
V provinciálnom dome saleziánov v Bratislave bol v stredu 27. septembra večer zapečatený relikviár s ostatkami ctihodného Božieho služobníka Titusa Zemana. Po prečítaní dekrétu o mučeníctve, ktorý vydala Svätá Stolica ešte 27. februára, a po krátkej modlitbe za duchovné povolania bratislavský arcibiskup Mons. Čítať viac o Mons. Niekoľko tisíc ľudí si príde do hlavného mesta uctiť nového blahoslaveného.
Pohrebná svätá omša za kardinála Jozefa Tomka
Pápež František schválil dekrét o mučeníctve slovenského saleziána kňaza Titusa Zemana, ktorý bol za komunizmu prenasledovaný a zomrel na následky mučenia a väznenia v roku 1969. Slovensko bude mať nového blahoslaveného po 13 rokoch.
Saleziáni don Bosca a Bratislavská arcidiecéza oznamujú organizačné pokyny pre kňazov pri príležitosti slávnosti blahorečenia slovenského saleziána kňaza Titusa Zemana, ktorá sa uskutoční v sobotu 30. Organizátori blahorečenia prosia obyvateľov Bratislavy, aby na program blahorečenia do Petržalky a do Vajnor prišli aspoň s hodinovým predstihom.
Kardinál Jozef Tomko, ktorý je na niekoľkodňovom pobyte na Slovensku, sa dnes popoludní zúčastnil na slávnostnom otvorení 11. ročníka výstavy Katolícka kniha na Slovensku v Primaciálnom paláci v Bratislave. Kardinál Tomko odovzdal prítomným pozdravy a požehnanie pápeža Benedikta XVI.
V príhovore vyzdvihol prínos Združenia katolíckych vydavateľstiev pre kultúru na Slovensku a zdôraznil dôležitosť vydávania kvalitných diel v súčasnom zložitom svete. Poďakoval a ocenil členov mládežníckeho orchestra Don Bosco z Bratislavy, ktorí prispeli svojim umeleckým programom k slávnostnej atmosfére podujatia a ocenil prácu saleziánov s mládežou.
Na otvorení výstavy ocenili najlepšie knihy roka v štyroch kategóriách. Je medzi nimi aj kniha cirkevného historika Jozefa Haľka s názvom Dejiny kostola sv. Alžbety (Modrého kostola v Bratislave) z produkcie vydavateľstva Lúč, ktorá zvíťazila v kategórii Odborná literatúra.
Kardinál Jozef Tomko sa večer zúčastnil na stretnutí so študentmi a mládežou v Univerzitnom pastoračnom centre v Mlynskej doline. Predniesol tam prednášku na tému Cirkev a štát, kresťania a politika.
tags: #prezentacia #knihy #kardinal #tomko