História katolíckeho kostola v Príbovciach: Od stredoveku po súčasnosť

Príbovce, malebná obec v srdci Turca, sa pýši bohatou históriou, ktorá sa odráža aj v jej sakrálnych pamiatkach. V obci sa nachádzajú dva krásne kostoly: Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu a Evanjelický kostol. V tomto článku sa zameriame na históriu Evanjelického kostola v Príbovciach, ktorý je významnou dominantou obce a svedkom bohatej histórie evanjelickej cirkvi v Turci. Jeho príbeh sa začal písať už v stredoveku a pokračuje dodnes. Dozviete sa o jeho vývoji, prestavbách a významných udalostiach, ktoré formovali jeho identitu.

Týchto 5 obcí sa nachádzajú v akomsi pomyselnom strede našej Turčianskej záhradky. Jednoznačne majú, čo ponúknuť. Predovšetkým 2 krásne kostoly v Príboviach, drevené súsošia v Rakove alebo krásny meander Turca medzi Ležiachovom a okolitými obcami.

Okrem neho sa v Príbovciach nachádza aj Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu (v ktorom sa nachádza renesančný zvon z roku 1591) a Evanjelický kostol (v ktorom sa nachádza krásna Evanjelická zvonkohra).

Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu v Príbovciach pochádza zo 14. storočia a je postavený v gotickom slohu. V 17. storočí bol prestavaný v renesančnom štýle, čím získal charakteristickú sieťovú klenbu so štukovou výzdobou. V interiéri sa nachádza vzácny zvon z roku 1591 s latinským nápisom „Verbum Domini manet aeternum“. Kostol je zasvätený apoštolom Šimonovi a Júdovi, čo nie je na Slovensku veľmi bežné.

Historicky vzácny zvon ukrýva veža kostola Sv. Šimona a Júdu. Kvalita zvona je výborná. Je ladený v tóne F, má krásny a hlboký zvonový hlas. Šírka jeho spodného priemeru je 69 cm, výška 62 cm a dĺžka mohutného srdca je 72 cm. V spodnej časti je mohutne podkasaný a rozšírený úderový veniec.

Zvon patrí k ojedinelým renesančným pamiatkam tohto druhu v Turci a aj keď nenesie žiadnu výtvarnú výzdobu, jeho historickú hodnotu zvyšuje nápis a datovanie. Nachádza sa na SZ okroji obce pod súpisným číslom 116. Doba vzniku sa datuje do rokov 1826-1829.

Nápis na zvone: VERBUM DOMINI MANET ETERNUM. IN ANNO DOMINI 1591 V preklade to znamená: Slovo Pánovo buď zachované naveky.

Evanjelický kostol v Príbovciach je významnou dominantou obce a svedkom bohatej histórie evanjelickej cirkvi v Turci. Jeho príbeh sa začal písať už v stredoveku a pokračuje dodnes.

Prvá sakrálna stavba na území obce sa spomína už roku 1433. V Príbovciach už v r.1640 bol postavený na základoch niekdajšej polodrevenej stavby, pravdepodobne z polovice 15.storočia evanjelický kostol. Z toho času zachovala sa poznámka, že bratstvo 28.októbra 1640 zišlo sa do novopostaveného chrámu Božieho v Príbovciach a v prítomnosti superintendanta LÁNIHO vyvolilo si za seniora Michala SINAPIUSA.

Reakciou katolíckej cirkvi podporovanej vládnou politikou habsburskej monarchie, na reformáciu bolo protireformačné hnutie usilujúce sa o obnovenie stratených spoločenských a mocenských pozícií v západnej a strednej Európe. Obdobie protireformácie sa nepriaznivo dotkli aj Príboviec. Výsledkom protireformačných snáh bolo odňatie 888 protestantských kostolov v r.1659-1681 a ďalších 140 kostolov v r.1715-1721.

Farára zo Svätého Petra a teda aj farára z fílie Príbovce (Juraja ANTÓNIHO) vyhnala katolícka vrchnosť z farnosti a kostol sa definitívne stáva v r.1710 rímskokatolíckym. Následne boli zakázané všetky evanjelické verejne služby a evanjelické školy.

Šľachta mohla mať svoju modlitebňu s vlastným kňazom. Vlastného kňaza mala aj zemanská rodina BENICKÝCH (BENICZKÝCH) z Príboviec v kaštieli v Príbovciach.

Šopronsky snem konaný v r.1681 stanovil, že v každej stolici si mohli evanjelici vybudovať dva chrámy. Chrámy boli vymenované v zákonnom článku 26. Pre Turčiansku stolicu bola povolená výstavba artikulárnych chrámov v Necpaloch (pre dolný Turiec) a artikulárny chrám v Ivančinej (pre horný Turiec). Museli byť situované na určenom odľahlom mieste, z dreva, bez použitia železných klincov, bez veže a zvona, postavené na vlastné náklady za jednu sezónu od jari do zimy a nesmeli mať vchod z ulice. Evanjelici bývajúci mimo artikulárnych miest museli platiť štólu (cirkevné poplatky) katolíckym kňazom.

Príbovskí evanjelici navštevovali artikulárny chrám v Necpaloch, čo je cca 10 km. Zároveň sa museli podrobiť zákonným obmedzeniam. Ak požadoval príbovský občan evanjelik nejakú cirkevnú službu, nielenže musel ísť za kňazom do Necpál, ale okrem toho bol povinný zaplatiť „štólu" (poplatok za úkon) miestnemu katolíckemu kňazovi. Bolo aj množstvo ďalších obmedzení. Nekatolíci napríklad nesmeli pôsobiť v štátnych službách, bolo obmedzené ich prijímanie do cechov, zmiešané manželstvá sa mohli uzatvárať iba pred katolíckym kňazom a všetky deti zo zmiešaného manželstva museli byť katolíckeho vierovyznania.

V r.1780 nastúpil na trón Rakúsko-Uhorskej monarchie, teda aj Uhorského kráľovstva syn Márie TERÉZIE Jozef II. HABSBURSKÝ. Po vydaní Tolerančného patentu v r.1781, ktorý zaručoval evanjelikom náboženskú slobodu, sa príbovskí evanjelici v r.1783 výdatnou zásluhou zemana - patróna cirkevného zboru, Jozefa BENICKÉHO (BENICZKÉHO) (â? Ê1791) a jeho manželky Rebeky rod.LEHOTSKEJ osamostatnili a založili Evanjelický cirkevný zbor v Príbovciach.

Listina, ktorou bolo povolené vykonávanie náboženstva v Príbovciach bola vydaná v Pozsony dňa 11.8.1783. Na základe tejto listiny muselo sa zemské panstvo, rodina BENICKÝCH (BENICZKÝCH), zaviazať že „vybuduje chrám, faru a školu a že sa bude starať o tieto budovy a bude ich aj udržiavať. Oprávnenosť žiadosti overovala kráľovská komisia.

Hneď nasledujúceho roku po obdržaní povolenia založiť evanjelický zbor v Príbovciach bol v r.1784 postavený na obecnom pasienku, a sice na mieste kráľovskou radou - povereníctvom vymeranom drevený chrám - kostol. „Že sme na Šimona na deň založiť chrám Príbovský mohli a grunt položiť v roku 1783, ktorý nech do pamäte vojde.

Druhý drevený evanjelický kostol postavili príbovskí evanjelici za dedinou v roku 1783, teda pred 226 rokmi, zásluhou zemana - dlhoročného patróna cirkevného zboru, Jozefa BENICKÉHO a jeho manželky Rebeky BENICKEJ rodenej LEHOTSKEJ v duchu obmedzujúcich nariadení. Kostol bol postavený severne od obce na poliach asi niekde, kde dnes stojí stará evanjelická škola alebo na poliach medzi školou a riekou Turiec. Údaje o tom ako kostol presne vyzeral ani údaje o tom aký bol veľký sa nezachovali. Vieme len to, že bol drevený. Rovnako nepoznáme ani osud dreveného kostola po výstavbe nového murovaného kostola.

Kostol bol postavený na konci dediny (na súčasnom mieste kostola) podľa vzoru kostola ivančianskeho. Kostol mal 7 siah v šírke a 14 siah v dĺžke. Vyúčtovanie stavby kostola bolo spracované 17.februára 1826. Kostol bol postavený murárskym majstrom Martinom Qilardom v sume 1.361 Zlatých.

Podľa „Zápisnice o kanonickej vizitácii v cirkevnom zbore v Príbovciach zo dňa 11.5.1873" sa v časti V. z památkou reformácie na deď svatí". Na základe Ústavy ECAV na Slovensku v zmysle článku 26 ods.2 písm. V cirkevnom zbore a.v. v Príbovciach a aj vo fíliách zboru boli založené aj školy. Na týchto školách vyučovali evanjelickí učitelia a vyučovalo sa aj náboženstvo. Dátum ich vzniku a trvanie sa nezachovalo.

Vieme iba to, že okrem evanjelickej školy v Príbovciach boli ostatné počas pôsobenia farára Viliama (Wilhelma) KLIMU zoštátnené. Podľa údajov v Zápisnici o kanonickej vizitácii z r.1928 sa dozvedáme, že „chybou" života Viliama (Wilhelma) KLIMU bolo, že nevedel odolať a súhlasil so zoštátnením evanjelických škôl cirkevného zboru v Príbovciach. Vyznamenanie mu odovzdal najvyšší úradník Turčianskej stolice, vicišpán dňa 15.8.1903 počas zborového konventu.

„Radostná a pre cirkev našu milá udalosť, že náš miestny Velebný Pán Farár Wilém KLIMO už 25 rokov v lone cirkeve našej s prospechom účinkuje. Za jeho zásluhy nie len v lone cirkvi našej uznané, ale aj od Jeho Jasnosti Františka Jozefa I. Wilém KLIMO počas 25 ročného účinkovania v stolici poťažme v cirkvi našej príbovskej vykonal, lebo hovoriac: „prišiel ako cudzí a neznámi, priateľov nemajúci" a predsa v krátkom čase stal sa svojou činnosťou, jako na poli cirkevnom, tak i politickom všestranne obľúbený.

Rád Františka Jozefa bol založený cisárom 2.decembra 1849 pri príležitosti 1.výročia nástupu na trón. Novovytvorený rád bol určený ako odmena za zásluhy o štát a panovnícky dom, a všeobecné blaho ľudu. Boli ním odmeňovaní občania monarchie aj cudzinci, bez ohľadu na ich pôvod, náboženstvo a stav za zásluhy o rozvoj priemyslu, techniky, poľnohospodárstva, vedy, kultúry a umenia, rovnako ako za zásluhy o duchovný rozvoj národov, humanitnú a charitatívnu činnosť, ako aj reprezentáciu ríše v zahraničí. S udelením tohto rádu nebola spojená možnosť povýšenia do šľachtického stavu. Od ostatných starších rádov monarchie sa líšil aj ďalšími vecami - rád nemá reťaz ku velkokrížu (kolanu) ani sa v rámci rádu nepoužíva rádový odev. Najmä absencia výhod spojených s udelením iných rádov spočiatku spôsobovala v prvých rokoch udeľovania jeho menšiu "popularitu".

Počas pôsobenia farára Karola BELOHORSKÉHO bola v roku 1863, teda pred 146 rokmi, ku kostolu od severozápadnej strany pristavená sakristia. Počas pôsobenia farára Viliama KLIMU a dozorcu Jána NEMEŠA sa v roku 1901 konala rozsiahla prestavba kostola, kostol bol obnovený - vlastne skoro znova vystavaný.

V rámci rozsiahlej prestavby kostola v roku 1901 bola ku kostolu pristavaná aj 36 metrov vysoká veža, ktorá patrí k najkrajším v Turci. Veža členená rímsami má barokovú, baňatú strechu s lunetami. Do novopostavenej kostolnej veže Katarína BENICKÁ rodená RUTTKAY darovala 955-kg veľký zvon, tiež volaný „Martin" a cirkev zaopatrila do veže malý 32-kg zvon a stredný 192-kg zvon. Počas pôsobenia farára Júliusa HEČKU boli v roku 1926 zo zbierky a milodarov zakúpené tri nové zvony do veže kostola. Malý 450-kg zvon, stredný 600-kg zvon a veľký 1.200-kg zvon.

Zvony boli najkrajšie a najväčšie zvony v Turci a vážili až 22.000 kg. Posviacku zvonov vykonal turčiansky senior Otto ŠKROVINA pri asistencii farárov: Július HEČKO, príbovský, Miroslav BIBZA, ivančiansky, Ján SMYK, horno-jasenský.

Prestavbu a súčasnú podobu nášho kostola navrhol architekt Samuel PETRIKOVICH. Kostol bol vystavaný z kameňa a tehly a bol pokrytý plechom. Kostol sa staval 387 dní, objednalo sa 144.000 kusov tehly, minulo sa 1.567 vozov piesku. Evanjelický kostol v Príbovciach je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Kostol sa vyznačuje tradičným barokovo-klasicistickým slohom jozefínskej doby. Kostol je 24 metrov dlhý, 14 metrov široký a 16 metrov vysoký. Obvodové murivo kostola má hrúbku od 80 centimetrov do 1 metra a v moduloch klenieb je ešte zosilnené. Kostol je prekrytý plechom.

Prvý organ bol v kostole postavený v roku 1877, teda pred 132 rokmi, organárom Samuelom WÁGNEROM zo Slovenského Pravna. Koncom 1.svetovej vojny zbrojná výroba potrebovala ďalšie farebné kovy na výrobu zbraní. Po zvonoch prišiel rad aj na organové píšťale. V roku 1935 začala výstavba nového v poradí už druhého organa od majstra organára Jána TUČEKA z Kutnej Hory podľa vypracovaného návrhu, ktorý vypracoval kantor-učiteľ Daniel SÁMEL. Firma súhlasila s podmienkami na zhotovenie organa a zaviazala sa postaviť nový organ za 75.000,- Kčs. S výstavbou začali traja montéri dňa 30.augusta 1935, kedy sa začali aj vynášať súčiastky organa na chór. Organ bol dokončený dňa 25.septembra 1935. Posviacku nového organa vykonal Turčiansky senior Otto ŠKROVINA, farár turč.sv.martinský dňa 13.októbra 1935 o 14.00 hod., teda pred 74 rokmi. Druhým rečníkom bol miestny ev.farár Július HEČKO. Počas posviacky organa sa spievalo bez organa. Spev a liturgické časti sprevádzal na harmóniu miestny kantor-učiteľ Daniel SÁMEL. Organ zaznel až po posvätení. Pri bohoslužbách účinkoval spevokol z Trebostova a z Príboviec a slečna Anna TENCEROVÁ so sólovým spevom.

V roku 1902 bola na miestnom cintoríne „rozváľaná“ pôvodná krypta, ktorú dal v roku 1791 postaviť syn Jozefa Benického, Alexander Benický. Na jej mieste dal Koloman (Kalman) Benický (brat Martina Benického) vybudovať novú kryptu - architektonicky upravenú novogotickú stavbu, ktorá bola nielen pekná, ale aj majestátna a tvorila tak dominantu obce.

Neudržiavaná krypta, možno aj zlomyseľnosťou vtedajšieho štátneho zriadenia, pomaly chátrala a napriek snahe vtedajšieho predsedu MNV Juraja Muchu aj evanjelického farára Jána Chalupku Okresný národný výbor (ONV) v Martine svojím nariadením zo dňa 18. 9. 1984 veľmi dôrazne nariadil stavbu krypty odstrániť (asanovať) z finančných prostriedkov evanjelickej cirkvi do 30. 5. V prípade nesplnenia nariadenia hrozila cirkevnému zboru penalizácia za nedodržanie nariadenia. Evanjelická cirkev sa proti rozhodnutiu o odstránení stavby odvolala na Krajský národný výbor (KNV) v Banskej Bystrici aj na ONV v Martine. Odvolania boli však zamietnuté a rodinná hrobka sa zachovala iba na pár pohľadniciach a na fotografiách Kazimíra Rusnáka, ktorý ich nafotil v roku 1984 počas búracích prác.

Po piesni „Kto za pravdu horí“ a krátkych príhovoroch biskupa Mgr. Slavomíra Sabola, domáceho zborového farára Mgr. Mareka Szabóa a starostu obce Príbovce Ing. Jaroslava Brzáka, PhD., bola bratom biskupom odhalená pamätná doska tejto rodine v miestach, kde pôvodne stála ich majestátna architektonicky upravená neogotická rodinná hrobka.

V súčasnosti má náš zbor 1270 registrovaných veriacich v 14 obciach krásneho a malebného Turca. Cirkevný zbor v Príbovciach si dal za cieľ v tomto pamätnom roku širšej verejnosti, ako aj svojim členom prostredníctvom prezentácie histórie cirkevného zboru predstaviť históriu cirkevného zboru, a tak budovať evanjelickú identitu svojich členov, ako aj povedomie a obraz o evanjelickej cirkvi.

Za projektom „Náučný chodník obcou - spoznaj našu históriu...“ stojí Občianske združenie Zažnime svetlo, ktorého zakladateľom je Evanjelický cirkevný zbor a. v. Príbovce. Evanjelický kostol v Príbovciach bol postavený v roku 1829 v barokovo-klasicistickom štýle. Nahradil starší drevený kostol, ktorý vznikol počas tolerančného obdobia v roku 1783. Stavbu finančne podporil miestny zeman Jozef Benický so svojou manželkou Rebekou Lehotskou. Kostol je jednoduchý, ale esteticky pôsobivý, s typickými znakmi evanjelickej architektúry 19. storočia.

V roku 1783 tu bola založená evanjelická latinská škola, ktorá začala dôležitú dvestoročnú históriu rozvoja vzdelávania na území Príboviec s významom aj pre ďalšie okolité obce. V roku 1812 tu začala fungovať jedna z troch tabakových továrni na území dnešného Slovenska. Postavením železnice na trati Martin - Zvolen v roku 1872 vznikol priestor pre rozmach ďalších hospodárskych odvetví.

V nedeľu 26. novembra 2023 si CZ ECAV Príbovce na slávnostných Službách Božích pripomenul 194. výročie posvätenia a 122. výročie posvätenia obnoveného evanjelického chrámu v Príbovciach. Služby Božie venované posväteniu chrámu symbolicky otvoril zborový farár Marek Szabó s manželkou Zuzanou. Liturgiu služieb obohatila báseň v podaní Boženy Bízikovej, hra na klavír a spev Stely Szabóovej.

Vývoj Evanjelického kostola v Príbovciach v Kocke

Zvonkohra umiestnená vo veži evanjelického a. v. kostola je zložená z troch zvonov. Zvonkohra je najmohutnejšou zvonkohrou v celom Turčianskom senioráte a pravdepodobne aj najkrajšou. Odliata bola v roku 1926 v známej zvonolejárskej dielni BUŘIL a RISS v Kuklenách.

Zvon Dr. Martina Luthera váži 600 kg. Šírka zvona je 101 cm, výška 80 cm a dĺžka srdca 118 cm. Zvon je ladený do tónu G. Nápis na krku zvona: HRAD PREPEVNÝ JEST PÁN BÚH NÁŠ

Zvon "Boží baránok" váži 1200 kg. Šírka zvona je 125 cm, výška 95 cm a dĺžka srdca 137 cm. Zvon je ladený do tónu E. Nápis na krku zvona: AJ BERÁNEK BOŽÍ KTERÍŽ SNÍMA HŘÍCH SVĚTA, JÁNA 1.29

Zvon ukrižovaného Pána Ježiša Krista váži 450 kg. Šírka zvona je 90 cm, výška 70 cm a dĺžka srdca 101 cm. Zvon je ladený do tónu A.

V rámci vzdelávacieho projektu CZ ECAV Príbovce „Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane!“ bol pred vstup do kostola inštalovaný informačný panel venovaný histórii kostola. Záujemci mali k dispozícii letáčik o histórii kostola. Počas SSB si pripomenuli aj staviteľa kostola Stanislava Zachara (* 13. 10. 1869 Valča † 12. 1. 1937 Vrútky). Združenie Brána Turca / Hemibos Ante Portas venovalo obrazový katalóg k výstave, ktorá sa konala ešte 10. 10. 2019 v Kultúrnej sále Kriváň vo Vrútkach.

Obec bola osídlená na konci doby bronzovej, o čom svedčí lužické popolnicové pohrebisko. Prvá písomná zmienka je z roku 1230 ako Terra Príbouch a jej názov je odvodený z mena známeho Priboša. Pôvodne zemianska obec ležala na starej historickej ceste z Ponitria, bolo tu prekladište pošty a tiež sa tu konali župné zhromaždenia.

Evanjelická cirkev v Príbovciach má bohatú a dlhú históriu, ktorá sa začala písať ešte pred vznikom samostatného cirkevného zboru. Poďme sa spoločne pozrieť na dôležité míľniky a udalosti, ktoré formovali túto cirkev.

Prvé kostoly a vznik zboru Príbovce patrili kedysi ako fília k zboru v Svätej Mare, k Svätému Petru až do r.1709. Prvý evanjelický kostol bol postavený uprostred dediny ešte v časoch, keď Príbovčania nemali samostatný cirkevný zbor.

tags: #katolicky #kostol #pribovce