Rímskokatolícky kostol svätého Antona: História a významné pamiatky

Rímskokatolícke kostoly zasvätené svätému Antonovi sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Tieto kostoly, často s bohatou históriou a unikátnou architektúrou, sú nielen miestami duchovného života, ale aj dôležitými pamiatkami, ktoré svedčia o minulosti a tradíciách jednotlivých regiónov.

V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto kostolov, ich históriu, architektonické prvky a významné udalosti, ktoré sa s nimi spájajú.

Kaštieľ Svätý Anton, dominanta obce.

Rímskokatolícky kostol sv. Antona Paduánskeho v Báči

Rímskokatolícky kostol sv. Antona Paduánskeho je ranobarokový kostol postavený v rokoch 1660-1674 a upravený v roku 1712. Je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Kláštora františkánov, ktorá je evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 65/1-4.

Jedná sa o jednoloďovú stavbu s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutá valenou klenbou s lunetami, ktorá dosadá na vystupujúcu rímsu pilastrov. Pri prvom klenbovom poli sa loď rozširuje dvomi bočnými kaplnkami. Vstavaný chór na západnej strane je zaklenutý hrebienkovou krížovou klenbou. Hlavné štítové priečelie kostola má štyri plastiky svätcov.

Nad hlavným portálom, ktorý má po oboch stranách stĺpy, je kamenný erb. Hlavný oltár z roku 1772 má nad klasicistickým tabernákulom obraz Panny Márie z konca 18. storočia. V strede oltára je obraz sv. Antona Paduánskeho od R. Gaupmanna ml. z roku 1861. Ostatné vnútorné zariadenie je z čias stavby kostola. Obrazy sv. Juraja a sv. Alžbety pochádzajú z konca 19. storočia. Výmaľba kostola je secesná, zo začiatku 20. storočia.

V kostole sa na hlavnom oltári v pozlátenom ráme nachádza Milostivý obraz plačúcej Panny Márie. Jeho história je nasledovná:

V roku 1703 sa Martin Liszkay vybral na pole s vozom a záprahom volov. Nešťastne spadol, voz ho prešiel a utrpel vážne vnútorné poranenia. Pol roka bol nevládny - nedokázal chodiť. Prosil o pomoc preblahoslavenú Pannu Máriu a sľúbil jej, že keď ho uzdraví, dá jej namaľovať obraz. Po zázračnom uzdravení dal v Bratislave namaľovať jej obraz, ktorý daroval kostolu.

19. júna 1715 prišiel páter Klement Jancsikovics skoro ráno do kostola, aby odbavil súkromné modlitby. Počas modlenia si všimol, že z očí Panny Márie najprv vytryskla voda a potom krv. Rovnakú skúsenosť mali aj otcovia - pátri, laickí bratia a veriaci, ktorí prišli na spoločnú modlitbu a svätú omšu. Obraz slzil ešte niekoľko krát. 21. júna slzy zachytil Gvardián do dvoch patén. 23. júna ich páter Bonaventúra Bárdy zachytil aj do zlatej čistej kalichovky.

O zázračnej správe, hneď v prvý deň 19. júna, informovali ostrihomské arcibiskupstvo. 25. júna prišla komisia do Báču. Obraz zvesili zo steny a odniesli do izby na poschodí, ktorú zamkli a zapečatili. Miestny dekan Michal Freiwesz išiel 27. júna obraz skontrolovať. Po kontrole miestnosť zavrel. Pri odchode z kostola sa na obraz pozrel cez okno a povzdychol si, “Drahá Panna Mária, prečo sa skrývaš pred ľuďmi, toľko zbožných duší ťa chce vidieť a vrúcne uctievať! Prosím Ťa, zmiluj sa nad nami!”. Sotva tieto slová vyriekol, zázračný obraz sa objavil na hlavnom oltári.

Po tejto udalosti sa komisia rozhodla obraz nechať na hlavnom oltári. 1. júla prišiel obraz skontrolovať slávny maliar z Viedne. Tento v prítomnosti komisie obraz vyšetril a vyhlásil, že sú na ňom stopy po 28 väčších kvapkách. Maliar zistil aj to že kvapky nepochádzajú zo suchej farby, ani z látky obrazu.

V októbri 1716 arcibiskup udelil povolenie, aby zázračný obraz vyložili k verejnému uctievaniu. Krvavé stopy v priebehu časov zmizli. Príčinou je okolnosť, že pútnici sa nespočetne mnohokrát obrazu dotýkali ružencami a obrázkami a takto nevedomky zotreli krvavé stopy nie len z obrazu, ale aj z rámu.

V kostole sa nachádza jedna z dvoch patén aj s kalichovkou, ktoré sú uložené v sakristii. Kalichovka je uschovaná v zlatom puzdre. V paténe a na kalichovke sa ešte v minulosti nachádzali stopy po zázračnom slzení obrazu Panny Márie. Okrem toho sú v sakristii uložené v zdobených monštranciách relikvie sv. Antona Paduánskeho sv.

Sv. Anton Paduánsky bol portugalský kňaz, teológ a kazateľ, ktorý sa narodil v roku 1195 s krstným menom Fernando. Už ako mladý chcel slúžiť Bohu, preto vstúpil do augustiniánskej rehole, neskôr odišiel do kláštora sv. Kríža v Coimbre. Tam ho pravdepodobne v roku 1219 aj vysvätili za kňaza. V roku 1220 odišiel do františkánskeho kláštora, obliekol rúcho sv. Františka a prijal meno Anton. Čoskoro nato ho predstavení poslali na misie do Afriky do Maroka, medzi Saracénov, kde vážne ochorel. Chcel sa vrátiť domov, ale búrka zahnala loď na Sicíliu, kde bol poslaný do malého kláštora sv. Pavla pri Forli. Tam býval v pustovni, robil tie najnižšie práce, žil prísnym životom.

Napokon ho biskup vyzval na kázanie, kde očaril každého svojimi múdrymi slovami. Antona potom ustanovili za učiteľa budúcich kňazov vo františkánskom ráde. Bol vymenovaný za kazateľa vo svojej provincii. Deväť rokov účinkoval na kazateľnici a vykonal veľa dobrého pre spásu duší. Zomrel nečakane, počas modlitby, 13. júna 1231 ako tridsaťšesťročný.

Je patrónom chudobných, sociálnych pracovníkov, manželov, žien, detí, pekárov, baníkov, cestovateľov, pastierov svíň; pri hľadaní stratených veci, pred morom, horúčkou; pred mocou diabla.

Svätý kríž. Jedná sa o úlomok z kríža, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Z tohto kríža sa od čias cisára Konštantína stal hlavný symbol kresťanstva a je preto predmetom úcty. Jeho časti sú uchovávané a uctievané ako relikvie.

Zoznam pôsobiacich farárov:

• Viliam Hönig (1859 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Banská Štiavnica - 1890 / do rímskokatolíckej farnosti Nová Dedina)
• Viliam Ries, FAdm. (1938 / z rímskokatolíckej farnosti Podhorie - 1942 / suspendovaný († 23. 2. 1989))
• František Bednár, FAdm. (1947 / z rímskokatolíckej farnosti Sebechleby - 1948 / do rímskokatolíckej farnosti Banská Štiavnica)
• František Kollár, SDB (15. 8. 1959 / mimo pastorácie vo farnosti * - 30. 9. 1959 / do rímskokatolíckej farnosti Brodské)
• Viliam Buchna, FAdm. (1. 10. 1959 / z rímskokatolíckej farnosti Kalná nad Hronom - 1967 / na odpočinku († 24. 12. 1980))
• Joachim Jakub Petrík, CCG, FAdm. (1967 / mimo pastorácie vo farnosti * - 1980 / na odpočinku († 2. 8. 1997))
• Romuald Ján Repka, OFM (? - † 28. 7. 1986)
• Jozef Lednický, Far. (1. 7. 1989 / z rímskokatolíckej farnosti Stupava - 31. 8. 1991 / do rímskokatolíckej farnosti Doľany)
• Emil Šútor, FAdm. (1. 9. 1991 / z rímskokatolíckej farnosti Hrušov - 1999 / do rímskokatolíckej farnosti Svätý Anton)
• Emil Šútor, Far. (1999 / z rímskokatolíckej farnosti Svätý Anton - 30. 6. 2007 / výpomocný duchovný v rímskokatolíckej farnosti Bratislava - Dúbravka *)
• Alojz Halgašík, FAdm. (1. 7. 2007 / z rímskokatolíckej farnosti Hrušov - 30. 6. 2010 / do rímskokatolíckej farnosti Kľak)
• ? (1. 10. 2010 - 30. 6. 2011)
• Martin Sebíň, Far. (1. 7. 2011 / z rímskokatolíckej farnosti Banská Bystrica - Uľanka - 30. 6. 2018 / na misiách v Kirgizsku *)
• Michal Baláž, Far. (1. 7. 2018 / z rímskokatolíckej farnosti Dudince - dodnes)

Kostol sv. Antona v Starej Sásovej (Banská Bystrica)

Kostolík sv. Antona v Starej Sásovej (Banská Bystrica) je starobylá stavba, ktorej história siaha do hlbokého stredoveku. Niekedy v tomto období bola stavba obohnaná obranným múrom. V roku 1990 sa dostal do správy saleziánov, ktorí stavbu opravili a vymenili vnútorné zariadenie.

Patrocínium kostola je sv. Antonovi. V tejto podobe sa zachovala až do rozsiahlej neskorogotickej prestavby, ktorú financoval na prelome 15. a 16. storočia bohatý banskobystrický mešťan a banský podnikateľ Michal Königsberger.

Presbytérium je zaklenuté unikátnou klenbou s pretínajúcimi sa rebrami, ktorú podľa všetkého navrhol známy staviteľ viedenského Dómu sv. Štefana Anton Pilgram. Dôkazom toho je aj jeho znak vytesaný na jednom zo štítkov na klenbe. Na ďalších nájdeme znaky donátora prestavby Michala Königsbergera a asi jeho manželky. Uprostred klenby umiestnili majstri kamenný reliéf stvárňujúci sv. Antona a sv.

Najvzácnejšími pamiatkami kostolíka sú dva neskorogotické oltáre s bohato zdobenými retábulami. Hlavný oltár sv. Antona a Pavla vyrobili niekedy okolo roku 1500 a jeho ústrednou časťou je reliéf Návštevy sv. Antona u sv. Pavla, nad ktorými je ukrižovaný Kristus. Je zasadený dovnútra oltárnej skrine, čo vytvára zaujímavú hru svetla a tieňov. Dopĺňajú ho zatváracie krídla, na ktorých sú zobrazené výjavy zo života sv. Antona, a nadstavec s ďalšími plastikami svätcov.

Tomuto majstrovi sa pripisuje aj autorstvo originálne poňatej plastiky sv. Sebastiána na bočnom oltári sv. Heleny a sv. Egídia. Ten taktiež zhotovila dieľňa z Banskej Bystrice a nesie ústredný reliéf zobrazujúci oboch svätcov. Doskové maľby na krídlach s výjavmi z ich života však doplnili až dodatočne okolo roku 1515.

Zasvätenie sv. Antonovi, pustovníkovi pripomína v kostole aj jeden z jeho symbolov - ošípaná. Kamenný reliéf tohto domáceho zvieraťa nájdeme na severnej konzole klenby presbytéria.

Kostol sv. Antona Pustovníka v Starej Sásovej.

Kostolík slúži ako farský chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Starej Sásovej. Stavba je po obnove fasád v roku 2016 v dobrom stave. Sásová patrí k mestským častiam Banskej Bystrice a kostolík stojí uprostred staršej zástavby v opevnenom a uzamknutom areáli.

Kostol sv. Antona Pustovníka v Jaklovciach

Obec Jaklovce sa nachádza na severovýchode Slovenského rudohoria v doline Hnilca, približne 3 km juhozápadne od Margecian. V obci sa nachádza niekoľko pamiatok, medzi ktoré patrí aj rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka.

Prvá písomná zmienka o Jaklovciach je z 31. mája 1328 pod názvom villa sancti Anthony (dedina sv. Antona), podľa patróna miestneho kostola. V roku 1282 dostal gelnický mešťan komes Jekul za verné služby kráľovi Ladislavovi IV. do dedičnej držby rozsiahly opustený les, nachádzajúci sa smerom na východ od Gelnice. Centrom tejto domény sa stalo miesto na sútoku Hnilca a Kojšovského potoka, kde dal Jekul ešte v 13. storočí postaviť kostol a neskôr aj mlyn na rieke Hnilec.

Kostolík postavili niekedy koncom 13. storočia ako typickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickou svätyňou. V listinách sa prvýkrát spomína už v roku 1297. Staviteľom bol gelnický mešťan, komes Jekul/Hekkul, ktorý tu v rokoch 1282 a 1284 získal od kráľa Ladislava IV. v tej dobe ešte neosídlené územie. Patrocínium kostola dalo aj meno obci, ktorá sa prvý raz uvádza v roku 1328 pod názvom villa sancti Anthony - dedina sv. Antona.

Okolo roku 1400 pristavali zo severnej strany presbytéria sakristiu. Zrejme v prvej polovici 15. storočia dostal kostolík freskovú výzdobu a prešiel aj vrcholnegotickou úpravou. Farnosť v Jaklovciach sa stala koncom stredoveku súčasťou v tom čase vytvoreného Bratstva mestečiek baníkov, ktoré spadalo pod právomoc prepošta Kostola sv.

V čase reformácie prešiel kostolík do rúk protestantov, aj z dôvodu, že v regióne malo významné zastúpenie obyvateľstvo nemeckého pôvodu. Úpravami prešiel kostolík aj v roku 1872, kedy dostal novú strechu, a v roku 1897. V 20. storočí sa opravy realizovali v rokoch 1912 (kedy mali byť zatreté maľby v presbytériu a osadený kazetový strop v lodi), 1957 (oprava vežičky) a rozsiahlejšia pamiatková obnova v rokoch 1973 - 75.

Architektúra a interiér

Rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka je jednoloďová gotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z konca 13. storočia. Bol upravovaný v 15. storočí a v rokoch 1872, 1897 a 1912. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou.

Kedysi bol menší, pôvodná stavba v ranogotickom štýle tvorí sakristiu súčasného chrámu. Prístavba južnej predsiene je renesančná a severnej kaplnky novodobá. Presbytérium má gotickú krížovú klenbu a gotický víťazný oblúk. V obdĺžnikovej lodi bol drevený kazetový strop. Pri triumfálnom oblúku bola gotická krstiteľnica z konca 13. storočia.

Na stenách chrámovej lode sú maľby patrónov bývalých filiálok jaklovskej farnosti: sv. Katarína - Rolová Huta, sv. Margita - Margecany a sv. Michal archanjel - patrón súčasnej filiálky Veľký Folkmar. V minulosti k filiálkam jaklovskej farnosti patrili aj Orlovec a Kojšov.

Gotické okná, ktoré boli kedysi čiastočne zamurované a pozmenené, po rekonštrukcii opäť obnové, majú dnes novú sklenenú výzdobu - vitráž zobrazujúcu vzkrieseného Krista, svätú Trojicu, sv. Petra a Pavla, sv. Antona, sv. Cyrila a Metoda.

Interiér kostola prešiel niekoľkými rekonštrukciami. Počas jednej z nich (v roku 1900) bol zakúpený organ od firmy Rieger v Krnove za 10 000 korún zo zbierky veriacich. V roku 1910 boli zakúpené obrazy jednotlivých zastavení krížovej cesty.

Vzácnosťou je gotická socha Madony z 15. storočia, ktorá bola v období baroka upravená. Zariadenie kostola je zo začiatku 20. storočia. Od konca 19. storočia bola odbornej verejnosti známa krstiteľnica s osembokou kupou datovaná do 13. storočia, na ktorej mali byť použité ešte románske prvky v podobe oblúčikového vlysu.

V kostolíku sú zdokumentované dnes už zatreté nástenné maľby datované zbežne do prvej polovice 15. storočia, ktoré sa nachádzali v sakristii po celom obvode jej stien a sčasti aj v presbytériu. V kostolíku sa nachádza aj gotická socha známa ako "Madona z Jakloviec" z 1. polovice 15.

Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Stojí v ohradenom ale prístupnom areáli.

Kostol sv. Antona Pustovníka v Jaklovciach.

Rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka vo Svätom Antone

V obci Svätý Anton sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka z roku 1755 v neskorobarokovom slohu upravený v roku 1779 v klasicistickom slohu.

Jednoduchý jednoloďový kostol bol postavený v roku 1755. Barokovo-klasicistickému štýlu kostola vládne elegancia a precízne vyhotovené detaily. V interiéri žiari nielen historické zariadenie kostola, nádherná drevená socha Madony, ale najmä tabuľový obraz Narodenia Pána. Jeho autorstvo sa pripisuje fenomenálnemu Majstrovi MS. Historici sa domnievajú, že obraz pochádza z Kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici, ktorý patrí ku skvostom neskorogotického umenia v Európe.

História a stavebný vývoj

Neskorobarokový kostol bol postavený v rokoch 1754 - 1755. Klasicisticky ho upravili v roku 1779. Je to jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom presbytéria, s malou pristavanou sakristiou a vežou, vstavanou do štítového priečelia. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, spočívajúcimi na širokej rímse nástenných pilastrov.

Fasády sú hladké, len veža je bosovaná, na jej bokoch sú vchody do bočnej kaplnky a do schodišťa veže. Zastrešená je barokovou cibuľovitou strechou, ktorá dosadá na podstrešnú terčíkovú rímsu. Veža tvoriaca na hlavnej fasáde mierny rizalit má v hornej časti nárožné pilastre a po stranách volútový štít.

Hlavný oltár je neskorobarokový z polovice 18. storočia, uprostred pilastrovej architektúry sa nachádza obraz sv. Antona Pustovníka, v nadstavci reliéf Najsvätejšej Trojice s Korunovaním Panny Márie. Bočný oltár je neskorobarokový z prvej polovice 18. storočia, v stĺpovej architektúre je umiestnený obraz Ukrižovaného, nad ním v nadstavci rozoklaný štít. Kazateľnica je luisézna z konca 18. storočia. Klasicistická krstiteľnica pochádza zo začiatku 19. storočia. Lavice sú klasicistické zo začiatku 19. storočia. Stallum je renesančné zo začiatku 16. storočia.

Voľná drevená socha Madony je neskorogotická to začiatku 16. storočia s neskoršími premaľbami. Neskorogotická tabuľová maľba Narodenia Pána od majstra MS z roku 1506 pochádza z niekdajšieho slovenského kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici. Ostatné časti krídlového oltára sú v múzeu v Banskej Štiavnici, v Szépmüvészeti múzeum v Budapešti a jedna tabuľa v Lille vo Francúzsku. Barokový obraz Madony je z polovice 18. storočia. Drevená socha Piety v barokovom poňatí je zo začiatku 19. storočia.

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1967 uvádza, že na fare sú barokové obrazy z 18. storočia, ktoré boli pôvodne v kostole: Obrezanie Ježiška, Ježiš v chráme, Ukrižovanie, sv. Jozef Pestún, Štrnásť sv. pomocníkov, Zasnúbenie sv. Kataríny Alexandrijskej, sv. Rozália a klasicistické obrazy z prvej polovice 19. storočia, sv. Štefan Prvomučeník, sv. Jána Nepomucký a sv. Barbora.

Stav kostola je veľmi dobrý.

Kostol sv. Antona Pustovníka vo Svätom Antone.

Ďalšie pamiatky v obci Svätý Anton

Okrem samotného kostola sv. Antona Pustovníka, obec Svätý Anton ponúka aj ďalšie zaujímavé pamiatky:

• Kaštieľ Svätý Anton: Barokovo-klasicistický kaštieľ s rozsiahlym anglickým parkom.
• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého: Baroková stavba z rokov 1755-1758.
• Bašta: Zachovaná stará bašta z roku 1542.
• Mýtnica: Objekt bývalej mýtnej stanice, národná kultúrna pamiatka.
• Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku: Významný katolícky kňaz a teológ.
• František štôlňa: Technická pamiatka z bohatej baníckej minulosti.
• Ďalšie pamätihodnosti: Bývalá tehelňa, Banská budova a stupa, Kríž s Ukrižovaným, Požiarna zbrojnica, Katolícka fara, Hospodársky objekt, Mlyn, Hostinec, Studňa.

Obec Svätý Anton sa nachádza necelých 6 kilometrov od Banskej Štiavnice a je ľahko dostupná autobusom. Ponúka bohaté možnosti pre turistov a návštevníkov, ktorí sa zaujímajú o históriu, kultúru a prírodu.

Tabuľka: Prehľad kostolov sv. Antona na Slovensku

tags: #rimskokatolicky #kostol #svateho #antona