Pozornosti obyvateľov a návštevníkov Bratislavy neunikne najpôsobivejšia dominanta Bratislavy, Katedrála sv. Martina, ktorá je spolu s hradom charakteristickým symbolom mesta. Je najvýznamnejším a najväčším kostolom v Bratislave a od 14. februára 2008 hlavným chrámom novovzniknutej Bratislavskej arcidiecézy. Ikonickou sakrálnou stavbou v Bratislave je Katedrála sv. Martina známa tiež pod názvom Dóm sv. Martina. Tento najväčší, najstarší a najvýznamnejší chrám mesta Bratislava stojí na Rudnayovom námestí.
Katedrála sv. Martina je gotická sakrálna stavba v historickej zóne Bratislavy. Dóm sv. Martina bol po dlhé stáročia stredobodom kultúrneho, cirkevného a spoločenského diania. Najslávnejším obdobím v dejinách Dómu sv. Martina boli korunovácie v rokoch 1563 - 1830. V tomto období bol Dóm sv. Martina korunovačným chrámom Uhorského kráľovstva. Dóm sv. Martina prešiel od svojho počiatku viacerými väčšími a menšími premenami, prestavbami či prístavbami až v roku 1877 dostal Dóm súčasnú podobu.
V minulosti známe korunovačné miesto uhorských kráľov, bratislavská Katedrála sv. Martina, patrí aj dnes k najimpozantnejším pamiatkam nášho hlavného mesta. Gotická katedrála bola postavená v 14. storočí ako súčasť mestského opevnenia. Najslávnejšie časy bratislavského dómu dnes pripomína festival Korunovačné slávnosti, ktorý sa koná každoročne v septembri. Katedrálu sv. Martina sa oplatí obdivovať nielen z diaľky, ale aj zblízka.
Katedrála sv. Martina je gotická sakrálna stavba v historickej zóne Bratislavy. Je najvýznamnejším a najväčším chrámom v hlavnom meste SR a dominantou, ktorá je po Bratislavskom hrade druhým najvyhľadávanejším turistickým objektom mesta. Bratislavská Katedrála sv. Martina je spätá s viacerými svätcami, najmä s patrónom arcidiecézy sv. Túto významnú osobnosť pripomína súsošie sv. V ľavej časti katedrály je Kaplnka sv. Jána Almužníka, alexandrijského patriarchu (nar.
Dóm svätého Martina v Bratislave je najväčší, najstarší a najveľkolepejší kostol v meste. Impozantný Dóm svätého Martina je rozmermi aj významom najväčšou chrámovou stavbou Bratislavy. Má za sebou viac ako sedemstoročnú históriu. Začali ho stavať po roku 1221 ako románsku baziliku, ktorú v priebehu 14. a 15. storočia nahradili gotickým chrámom s troma rovnako vysokými loďami. V minulosti sa nachádzal na hrade a na jeho premiestnenie do podhradia bolo potrebné schválenie pápežov. Pápež Innocent III schválil žiadosť kráľa Emericha z Maďarska. V roku 1221 pápež Honorius III. dal súhlas k premiestneniu kompetencií farského Kostola najsvätejšieho Spasiteľa. Najskôr začali využívať už existujúci kostolík sv. Martina, ktorý zbúrali a na jeho mieste po roku 1273 postavili nový, v románskom slohu.
Pôvodne mal Dóm svätého Martina dvoch patrónov, používal patrocínium zaniknutého chrámu na Bratislavskom hrade aj staršieho podhradného kostola, ktorý pôvodne stál na jeho mieste. Zasvätenie Najväčšiemu Spasiteľovi sa v 17. storočí prenieslo na chrám zverený jezuitom a dómu zostal len dnešný patrón svätý Martin z Tours.
BRATISLAVA dóm sv Martina
Korunovačný kostol
V rokoch 1563-1830 bol Dóm svätého Martina určený na korunovácie. Maximilliana II korunovali ako prvého panovníka. Potom nasledovalo ďalších 18 korunovácií, vrátane korunovácie Márie Terézie, 25. júna 1741. Posledným kráľom, ktorý obdržal kráľovskú korunu Svätého Štefana pod hlavnou sochou svätého Martina, bol Ferdinand V. 28. septembra 1830. Neúplný zoznam 11 korunovaných kráľov a 8 kráľovských manželov umiestnili na doske na vnútornej strane severnej steny.
Máloktoré mesto sa môže popýšiť tým, že sa v ňom konali korunovačné slávnosti. Bratislave sa tohto privilégia dostalo na dlhých 267 rokov, kedy sa tu diali korunovácie uhorských kráľov. Bolo tu korunovaných 10 kráľov, 1 kráľovná a 7 kráľových manželiek, ktorí boli zároveň českými kráľmi, nemeckými kráľmi a honosili sa i cisárskou korunou Svätej rímskej ríše nemeckého národa.
Dnes už Slovákom králi nevládnu, no i napriek tomu mesto Bratislava žije korunovačnými slávnosťami. Ich novodobá história sa začala písať 6. septembra 2003. Korunovačné slávnosti v Bratislave každý rok simulujú korunováciu jedného z kráľov.
Viacnásobná prítomnosť svätoštefanskej koruny v Dóme svätého Martina pripomína, že v minulosti bol korunovačným kostolom. Pozlátená replika tejto insígnie má čestné miesto na najvyššom mieste, ktorým je vrchol chrámovej veže. Jej sklenená podoba stojí za hlavným oltárom spolu s korunovačným plášťom a žezlom. Korunovačný zoznam na stene svätyne umelecky dotvára tradičný výjav anjelov, ktorí nesú v rukách uhorskú korunu - Boží dar verným kresťanským kráľom Uhorska.
Výška veže Dómu svätého Martina je 85 metrov. Na jej vrchole je pozlátený 2×2 m veľký vankúš, ktorý nesie kópiu maďarskej kráľovskej koruny. Imitácia je maximálne jeden meter vysoká a váži 300 kilogramov.
Koruna na veži Dómu sv. Martina
Architektúra a zaujímavosti
Gotický dóm svätého Martina postavili na mieste románskeho kostola svätého Salvátora. Ten na vyvýšenom mieste stredovekej osady stál už v roku 1221. V druhej polovici 13. storočia počas bojov proti Přemyslovi Otakarovi II. bol poškodený a preto sa pristúpilo k jeho ranogotickej prestavbe. Stavba sa viedla pre dané obdobie tradičným spôsobom, ktorý spočíval v obstavaní starých múrov kostola novými, ktorými sa vymedzil priestor nového väčšieho kostola.
Koncom 14. storočia viedol stavbu Majster Michal z Klosterneuburgu (nazývaný Michal Chnab), ktorý bol ideovo spojený so staviteľmi viedenského dómu svätého Štefana. V prvých troch desaťročiach sa realizovala veža vysunutá do priestoru priekopy pred hradbami s priestormi na jej severnej a južnej strane, ktoré boli predelené krížovými klenbami, čím vznikli dve nad sebou situované miestnosti s funkciou kaplniek. K západným nárožiam boli pristavané hranolové vežičky s točitými kamennými schodiskami, ktoré sprístupňovali kaplnky na poschodí. V priestore na severnej strane veže vznikla kaplnka Panny Márie (kaplnka kanonikov), nad ňou klenotnica, na južnej strane dnešná kaplnka svätého Jozefa a nad ňou kaplnka českej kráľovnej Žofie (resp. Žigmundova, česká, cisárska).
Táto časť stavby ukrýva zaujímavosť, ku ktorej sa za normálnych okolností návštevník nedostane. Dom hodinového stroja. Predstavte si malú dreveničku, štvorcového pôdorysu, ako vystrihnutú z liptovskej dediny. Práve v ňom sa ukrýval pôvodný, barokový hodinový stroj, ktorý poháňal vežové hodiny. Vnútorné steny „dreveničky“ sú podbité rákosom, na ktorom je natiahnutá omietka. Tá dokazuje, že od svojich predkov sa príliš nelíšime. Je na nej vyškriabaných a napísaných množstvo mien, nápisov a datovaní. Všetky z 18. a 19. storočia.
Napriek tomu, že dóm svätého Martina nie je predstaviteľom zdobenej gotickej architektúry ako Svätoštefánsky dóm vo Viedni, alebo dóm svätého Alžbety v Košiciach, je nespochybniteľne monumentálnou stavbou neskorogotického slohu nadregionálneho významu. Po zrealizovaní vonkajšieho nasvietenia objektu v nočných hodinách v roku 2002 získal dóm ten správny príťažlivý spôsob prezentácie.
Interiér dómu
V rokoch 1732-1734 bol pôdorys kostola rozšírený o kaplnku, ktorá je dnes jednou z najcennejších umeleckých pamiatok Bratislavy. Baroková vežu zničil požiar spôsobený bleskom v roku 1833. Bolo to len 3 roky po poslednej korunovácii, ktorá sa v dome konala.
Na mieste bývalej gotickej sakristie pribudlo umelecky najhodnotnejšie dielo v celej Bratislave, kaplnka svätého Jána Almužníka. Dal ju v rokoch 1727 - 1732 postaviť Imrich Esterházy, ostrihomský arcibiskup a prímas krajiny, ktorý v tom čase sídlil v Prešporku. Investoval na vtedajšie pomery závratnú sumu 70 000 zlatých. Pre rozsiahlu podporu umenia si vyslúžil prímenie „uhorský Medici“. Kaplnku posvätil slávnostnou bohoslužbou v roku 1732. Kaplnka bola postavená ako mauzóleum alexandrijského patriarchu svätého Jána Almužníka, do ktorej boli uložené telesné pozostatky svätca. Zároveň bola koncipovaná ako pohrebná kaplnka samotného arcibiskupa. Za hlavného architekta diela arcibiskup určil Georga Rafaela Donnera a takmer s určitosťou i Josepha Emanuela Fischera von Erlach. V slohovej rovine je kaplnka dielom viedenského barokového klasicizmu. Jej hranaté formy exteriérového plášťa poukazujú na autora diela - maliara Josepha Bernarda Krinnera.
Dnešný stav interiéru chrámu, po viacnásobných prestavbách, pochádza z polovice devätnásteho storočia, kedy počas prísnej regotizácie dal architekt Jozef Lippert z chrámu odstrániť všetky renesančné a barokové prvky. Výnimku tvorí vzácne dielo Georga R. Donnera, ktorým je baroková socha svätého Martina. Pôvodne bola umiestnená na odstránenom hlavnom barokovom oltári. Neskôr bola premiestnená do exteriéru pred východnú fasádu polygonálneho záveru presbytéria a dnes sa nachádza v južnej lodi.
V Dóme sa zachovali štyri novogotické oltáre: Sedembolestnej Panny Márie (na tomto oltári je inštalované ranobarokové súsošie Piety zo staršieho oltára zo 17. storočia), oltár Svätého kríža, oltár svätého Ondreja a Hlavný, tzv. Korunovačný oltár. Svätyňa (presbyterium) je oddelená od trojlodia troma schodmi z červeného mramoru. Po jej oboch stranách sú novogotické kanonické stally. Hlavný oltár z dielne J. Lipperta je v tvare gotického relikviára. Na hlavnom oltári je šesť patrónov mesta (svätý Juraj, svätá Alžbeta, svätý Vojtech, svätý Mikuláš, svätá Katarína Alexandrijská, svätý Florián). Vo vitráži okna nad oltárom je vyobrazený patrón chrámu - svätý Martin. Na severnej stene svätyne sa nachádza zoznam mien 11 uhorských kráľov a 8 kráľovien, slávnostne korunovaných na tomto mieste. Zoznam je neúplný, celkovo sa v chráme odohralo 19 korunovácií. To je pripomienkou na obdobie tureckej okupácie južných častí Uhorska, kedy sa Bratislavský hrad stal sídlom Habsburgovcov a Dóm sa stal miestom korunovácie uhorských kráľov.
Interiér Dómu sv. Martina
Kaplnka sv. Jána Almužníka
Pri dóme sv. Martina dal ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy vybudovať kaplnku a 23. januára 1632 v nej slávnostne inštalovali relikvie sv. Jána Almužníka. Kaplnka (vľavo od hlavného oltára) je koncipovaná ako svätyňa na uloženie relikvií, postavili ju na mieste pôvodnej gotickej sakristie v duchu viedenského barokového klasicizmu a patrí k najvýznamnejším barokovým architektúram u nás. Za honosným vstupným štukolustrovým portálom a anjelmi sú pozostatky uložené v ozdobnej presklenej rakve a freska v kopule cnosti významných cirkevných hodnostárov pochovaných pod kaplnkou. Sochárskou výzdobou kaplnky poverili Juraja Rafaela Donnera, autora hlavného oltára v chráme, z ktorého sa v Bratislave zachovalo súsošie sv. Martina so žobrákom.
Prenesenie pozostatkov svätého Jána Almužníka bolo veľkolepou cirkevnou slávnosťou a v čase morových epidémií ich nosili v procesiách po meste ako vážnu protimorovú relikviu. Ján Almužník je uctievaný ako svätec nerozdelenej cirkvi a Bratislavská arcidiecéza časť jeho zachovaného tela poskytla zástupcom pravoslávnych cirkví z Cypru, Grécka, Ukrajiny i Ruska.
Obnova Dómu svätého Martina
Najvýraznejšie sa na jeho obnove podpísali roky 2000 až 2010. Okrem toho, že na vonkajšom plášti kostola pribudli dve okná (z ktorých jedno nesie slovenský znak), najvýraznejšou zmenou bola nová interiérová dlažba. V prípade dlažby je možné hovoriť aspoň o čiastočnom úspechu, ale okná! Povedať o nich, že ich inštalácia bola vhodná, je ako presviedčať architekta, že kocka je guľatá. Dlažba však mala tiež svoje intermezzo. V roku 2003 bola položená nová, z českej opuky. Po veľmi krátkom čase sa zistilo, že sa rozpadáva, drolí sa. V roku 2007 sa kládla nová, mramorová.
Najskôr sa podarilo odborníkom vo svätyni chrámu identifikovať hrob a telesné pozostatky jezuitu, kardinála a ostrihomského primasa Petra Pazmánya. Prirovnávať ho k niektorému zo súčasných cirkevných predstaviteľov by bolo absolútne nevhodné. Stačí len spomenúť, že bol zakladateľom Trnavskej univerzity, autorom knihy „Sprievodca k božej pravde“, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila duchovnú atmosféru Uhorska, významným spôsobom sa podieľal na spoločenskom živote nielen Prešporku, ale aj celého Rakúskeho cisárstva.
Rovnako v roku 2010 po 105 rokoch bola zložená z vrcholu veže asi 150 kilogramová kópia svätoštefanskej koruny z medeného plechu. Táto impozantná, 164 cm vysoká ozdoba, dominuje 85 metrov vysokej veže dómu. Po kompletnom zreštaurovaní a znovu pozlátení sa vrátila späť na podušku, ktorej veľkosť je asi 120 x 120 cm. Ešte pred tým bola vystavená v hlavnej chrámovej lodi.
Po rekonštrukcii sa v nedeľu 21. novembra 1999 opäť rozoznel zvuk zvonu Wederina z veže Dómu. Zvon po viac ako dvojmesačnej rekonštrukcii, ktorú viedol Miroslav Pavlík z Výskumného ústavu zváračského v Bratislave, bol tento 2513 kg vážiaci a 162 cm vysoký zvon, vrátený na voje pôvodné miesto. Počas 1. svetovej vojny ho zachránilo pred zničením len to, že vojaci neboli schopní zabezpečiť dostatočne rýchlo jeho zvesenie a transport z veže. Ďalších päť zvonov, ktoré s ním susedili, to šťastie nemalo. Boli roztavené a poslúžili na výrobu kanónov. Wederin pochádza z dielne viedenského zvonára Balthasara Herolda.
Význam Dómu svätého Martina dnes
Dňom 31. marca 1995 sa Dóm svätého Martina stal Konkatedrálou Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a od 14. februára 2008 Katedrálou Bratislavskej arcidiecézy. V súčasnosti je Katedrála svätého Martina najvýznamnejším kostolom v Bratislave, jedným z najväčších na Slovensku a spolu s Bratislavským hradom patrí k turistami najviac navštevovaným miestam.
Katedrála svätého Martina je gotická sakrálna stavba v historickej zóne Bratislavy. Je najvýznamnejším a najväčším chrámom v hlavnom meste SR a dominantou, ktorá je po Bratislavskom hrade druhým najvyhľadávanejším turistickým objektom mesta. Bratislavská Katedrála svätého Martina je spätá s viacerými svätcami, najmä s patrónom arcidiecézy svätým Martinom Tourskym a svätým Jánom Almužníkom. V chráme sa nachádza mnoho klenotov a vzácnych pamiatok. V chráme pôsobí Katedrálny zbor svätého Martina.
Svätomartinská zbierka
Uctievanie hrdinských čností svätého Martina z Tours sa po jeho smrti veľmi rýchlo šírilo nielen vďaka životopisu Sulpicia Severa, ale aj vďaka mnohým zázrakom. Jeho kult je dodnes veľmi rozšírený po celom svete. Dosvedčuje to veľké množstvo kostolov, ktoré sú vo Francúzsku zasvätené svätému Martinovi. Jeho hrob sa stal hlavným pútnickým miestom Frankov.
V celej Bratislavskej arcidiecéze sa každoročne koná Svätomartinská zbierka na konkrétny charitatívny projekt. V histórii arcidiecézy sa konalo šesť týchto zbierok, prvá v roku 2009. Pri spomienke na život svätého Martina nemožno nespomenúť autora jeho životopisu, Sulpicia Severa. Jemu vďačíme za biografiu, ktorá sa stala najobľúbenejšou v stredoveku a vzorom pre všetkých vtedy žijúcich spisovateľov, ktorí sa zaoberali životopismi svätých.
Otváracie hodiny: Počas letnej turistickej sezóny je možné navštíviť interiér katedrály v čase od 9.00 h do 11.30 h a popoludní od 13.00 h do 18.00 h. Letná turistická sezóna v Katedrále svätého Martina sa začína 1. apríla a konči sa 11. novembra, na sviatok svätého Martina. Od 12. novembra do 31. marca sa katedrála uzatvára o 16.00 h.
Dóm svätého Martina sa vyznačuje výraznými rozmermi. Má dĺžku 70 metrov a šírku 23 metrov. Chrám okoliu dominuje predovšetkým 85 metrov vysokou vežou. Tá nie je bežne prístupná. Je zaujímavá najmä pozlátenou korunou na jej vrchole, ktorá je symbolom korunovácií. V interiéri kostola zaujmú najmä čisté línie celej stavby.