Pôsobil ako:
- biskupský vikár
- kanonik-kantor
- poradca pre cirkevné hnutia
- rektor Baziliky sv.
- farár
- rektor Diecéznej svätyne sv.
- rektor Kňazského seminára sv.
- rektor Kostola sv.
- administrátor
- pastoračná výpomoc v Bazilike sv.
- kaplán pre duchovnú správu Kostola sv. Topoľčany - sv.
- rektor Kostola sv. Trnava - Sv.
- výpomocný duchovný v ZSS a pre Kostol sv. Nitra, BÚ, Katedrála-Bazilika sv. Topoľčany-sv.
- farár, honorárny dekan, riaditeľ Kanet n.o., rektor Domu sv.
- pastoračná výpomoc vo farnosti sv.
- farár, pastorácia pútnikov do Sv.
- výpomocný duchovný pre duchovnú správu Kostola sv.
- administrátor, sekretár vikariátu, väz. duch.
- duchovný správca, Dom sv. Františka Dom sv.
- vicerektor - ekonóm Kňazského seminára sv.
- kanonik-magister junior II., prof.
- špirituál Kňazského seminára sv.
Anton Solčiansky sa aktívne zúčastňoval na rôznych cirkevných podujatiach. Napríklad, ako hlavný celebrant na októbrovej pútnickej svätej omši ku cti blahoslavenej Zdenky bol kňaz košickej arcidiecézy doc. ThDr. Ján Jenčo, PhD.
Vo svojej homílii okrem iného povedal, že kríže, bolesti a ľudskú biedu nevymyslel Boh. Boh nemá záľubu v utrpení svojich detí ani v ich ťažkostiach. Boh je ten, ktorý do týchto bolestí vstupuje svojou blízkosťou. Boh je ten, ktorý chce sprevádzať svoje deti a je im najbližšie vtedy, keď najviac trpia.
Sestra Zdenka prešla ani nie tak školou utrpenia, ako školou lásky k Bohu. Podobne ako sv. Terezka z Lisieux, bola plná túžby a nadšenia pre Krista. Toto nadšenie pre Krista je tichým spevom lásky. Je to niečo, čo zaznieva v našom vnútri, čo vidí iba Boh.
V závere homílie nás vyzval, aby sme si na príhovor bl. Zdenky vyprosovali milosť nasledovať Krista v jeho kríži, v jeho obete a v jeho láske.
Svätá omša
Anton Solčiansky sa aktívne podieľal na organizovaní rôznych stretnutí a podujatí, napríklad stretnutia rodičov Komunity Cenacolo. Náplňou týchto stretnutí je duchovno, čítanie zo Svätého písma, spoločná modlitba, počúvanie katechéz sestry Elvíry a komunitných kňazov a ich rozoberanie.
Od mesiaca február boli regionálne stretnutia rodičov obohatené o novú štruktúru stretnutia, ktorá obsahovala myšlienky z homílií a príhovorov pápeža Františka a katechézu z komunity preloženú chlapcami zo slovenského komunitného domu.
Ako pokojne prežívať ťažkosti a skúšky života - Jacques Philippe
Stretnutia sa konali pre Západoslovenský kraj v klubových miestnostiach na F.E. č. č. 0918 422 979, vo farnosti BSJ Zvolen Sekier, adresa Nám. Cyrila a Metoda 25, Zvolen 96007 a pre Východoslovenský kraj v Košiciach- Juh v Kláštore sestier sv. Vincenta de Paul, ul. č. +421915939584.
Adorácia vychádza z viery v premenenie chleba a vína na živé telo a krv Ježiša Krista. Takto je Pán medzi nami, vzkriesený, živý, skutočný. Vchádza do podôb chleba a vína v prvom rade preto, aby sme ho mohli prijímať. No aj po prijímaní je v podobe chleba vo svätostánkoch, čakajúci na našu prítomnosť.
Adorácia je dôsledkom viery v jeho trvalú a reálnu prítomnosť v spôsobe chleba po premenení. Prvé Božie prikázanie nám prikazuje klaňanie, po latinsky adoratio, jedinému pravému Bohu a tento Boh - Syn je prítomný vo Sviatosti Oltárnej v konkrétnej, materiálnej podobe.
Eucharistická prítomnosť Krista nám dáva sviatostnú istotu, že nás počuje, vidí, miluje. Kľačiac pred Kristom v monštrancii, sme s ním tvárou v tvár. Rovno do jeho tváre môžeme hovoriť o sebe, o blížnych a otvárať svoje vnútro.
Na cenacolské adorácie sú pozvaní všetci priatelia spoločenstva, ale celkom zvlášť rodičia a „exovci“. Pre túto príležitosť sme sa snažili nájsť také miesta, kde by okrem liturgického priestoru bola aspoň základná možnosť občerstvenia, toaliet a v zimných mesiacoch i zohriatia skrehnutých údov.
Svoju náruč nám otvorili v Novom Meste n/V ctihodné sestry Notre Dame, v budove Spojenej Školy Sv. Jozefa v časti Klčové, v Poprade sestry františkánky v časti Veľká, ul. Široká 112 vo svojom rehoľnom dome. V Prešove sa našim hostiteľom stal vladyka, arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ, ktorý na mesačné adorácie určil v Prešove chrám Povýšenia sv. Kríža na ul.M. Benku č. 7 v časti Sekčov. Miesto adorácií v Nitre určil Mons.
Katolícka cirkev na Slovensku žije západným latinským a východným byzantským spôsobom. Tieto spôsoby prežívania katolíckej viery, účasti na živote cirkvi a slávenia Eucharistie nazývame ríty, alebo obrady. Všetky obrady Katolíckej Cirkvi sú rovnocenné a predstavujú nesmierne a pestré bohatstvo tej istej viery a tej istej Cirkvi.
V našom cenacolskom spoločenstve je viacero priateľov práve byzantského rítu, dokonca medzi nás chodia aj gréckokatolícki kňazi. To by sme mali vnímať ako zvláštny Boží dar. Katolícki veriaci môžu ísť na sv. omšu do ktoréhokoľvek chrámu katolíckeho rítu.
Chrám Povýšenia sv. Kríža
Komunita odporúča posielať iba veci, ktorých zoznam si môžete pozrieť nižšie. Sú to už roky rovnaké, praktické veci. Veci treba zabaliť do balíčka a označiť menom potomka a ak viete i menom domu, v ktorom váš potomok je. Prosím vás nekupujte si svoje deti za cukríky, klobásy a pod.
Ak môžete poslať takýchto vecí toľko, aby bolo pre celý dom, kde vaša dcéra, alebo syn je, je to v poriadku.
Opäť je pred nami trojdňové rodičovské stretnutie komunity Cenacolo Slovensko a Čechy s otcom biskupom Rábekom a chlapcami zo slovenského domu sv. Jozefa v dňoch 16.11. (Nie je záruka, že to technicky bude možno realizovať- sme v komunite).
Programom stretnutia budú pochodové ružence v prípade priaznivého počasia, inak v hoteli, klub, svedectvá rodičov i mladých, katechézy o. Ireneja, katechézy komunitných kňazov, adorácia, zúčastníme sa sv. omší v sobotu a nedeľu. Presný rozpis programu vyvesíme na tomto mieste, keď bude upresnený.
Komunita rodičov a priateľov Cenacolo dostala na rok od 01.11.2017 do 31.10.2018 mocného patróna sv. Ignáca z Loyoly.
Životopis sv. Ignáca z Loyoly:
Ignác z Loyoly sa narodil na zámku Loyola v baskickej provincii Giupuzcoa v severnom Španielsku. Jeho otec sa volal Beltran de Oňaz a matka Marina Sanchezová de Licon. Spolu mali trinásť detí, Ignác bol najmladším. Pri krste dostal meno Iňigo Lopez. Až ako študent parížskej univerzity sa začal podpisovať Ignatius de Loyola.
Bol malého vzrastu, ako najmladší bol určený na kňazský stav, no on na to nemal chuť. V mladosti ho poslali do mesta Arévalo ku vzdialenému príbuznému, aby si tam osvojil rytierske spôsoby. Zúčastňoval sa na rytierskych hrách, poľovačkách, turnajoch, skvelých hostinách. Stretával sa s vysokopostavenými ľuďmi. Veľa čítal. Zamiloval sa do niektorej vznešenej dámy, no nikdy neprezradil, ktorá to bola.
Zúčastnil sa aj na nočných šarvátkach a dobrodružstvách. Viedol svetácky život. Po smrti svojho príbuzného v roku 1517 odišiel k inému príbuznému, don Antoniovi Manrique, ktorý bol miestokráľom v Navarre. V jeho službách statočne bojoval proti Francúzom pri pevnosti Pamplona. 20. mája 1521 mu guľa z kanóna poranila obe nohy.
Francúzi ho síce zajali, no správali sa k nemu ohľaduplne. Po dvoch týždňoch ho dokonca odniesli na rodný zámok do Loyoly. Jeho stav sa však tak zhoršil, že už mu dali sviatosti zomierajúcich. No predsa sa mu choroba počas noci radikálne zmiernila. Ležať však musel ďalej. Čas mu bol dlhý, zatúžil čítať rytierske romány. No na rodnom zámku nič také nemali. Jeho švagriná mu dala dve knihy - Život Krista a Zlatú legendu (Legenda aurea), čo boli vlastne životopisy svätých.
S nechuťou to zobral do rúk, no postupne ho to začalo zaujímať a zistil, že svätí boli tiež hrdinovia. Najviac sa mu páčilo sebazapieranie a pokánie pustovníkov. Niečo sa v ňom pohlo a vtedy zažil vlastné obrátenie. Bolo to na jeseň roku 1521. Rozhodol sa stať mníchom kartuziánom, čo bola najprísnejšia rehoľa. No najprv si chcel vykonať púť do Svätej zeme.
Keď sa uzdravil, vydal sa na cestu. Jeho prvé kroky viedli do Montserratu, pri Barcelone, čo bolo slávne pútnické miesto, tam sa vzdal svojich rytierskych šiat, obliekol si dlhé drsné šaty pútnika, dôkladne sa vyspovedal a spravil rozhodnutie slúžiť iba Bohu. Za svoje životné heslo si zvolil „Všetko na väčšiu slávu Božiu!“
Svoju cestu do Svätej zeme však musel odložiť, keďže práve vtedy vypukol v Barcelone mor. Odobral sa teda do mestečka Manresa (severne od Barcelony), kde viedol veľmi prísny život. Modlieval sa sedem hodín denne na kolenách, nejedol mäso, nepil víno, bičoval sa. Neskoršie túto prísnosť zmiernil a začal sa venovať katechéze. Vyučoval ľudí, ošetroval chorých v nemocniciach. V tých časoch n...
Svätý Ignác z Loyoly
tags: #farnost #anton #solciansky