V písomných prameňoch z roku 1310 sa spomína farnosť Dobrá. V tomto roku sa konal súpis desiatkov, v ktorom sa uvádza aj meno dobranského farára Tomáša s titulom opáta. Dobrá odvádzala pápežské desiatky zoborskému opátstvu. Ďalším písomným dokladom je súpis kostolov z roku 1324, v ktorom sa uvádza aj patrocínium farského kostola v Dobrej - Svätý kríž. Hoci kostol z tohto obdobia sa nezachoval, toto patrocínium je zachované aj v súčasnom kostole, ktorý stojí na mieste pôvodného. V spomínanom roku bol farárom Ján. Farnosť Dobrá sa spomína aj v zozname pápežských desiatkov z rokov 1332-1337. V 14. storočí zaujímala Dobrá popredné miesto v cirkevnej správe. Rozsiahly Trenčiansky archidiakonát mal v tomto čase iba dvoch dekanov, a to v Dobrej a v Žiline.
Kostol narodenia Panny Márie v Trenčíne.
Okolo roku 1450 obsadili Dobrú a jej faru bratríci. V tomto období vyhorel aj pôvodný farský kostol, vystavaný v románskom slohu. Zostala z neho len zvonica; zvony si však odniesli bratrícke vojská. V období reformácie účinkovalo v Dobrej niekoľko evanjelických farárov. V čase rekatolizácie sa spravovania farnosti ujali znova katolícki kňazi. Z kánonickej vizitácie, ktorú v roku 1611 vykonal Eliáš Láni, sa dozvedáme, že vo farskom kostole boli dva zvony. Tieto zvony sú zachované dodnes. V rokoch 1706-1709 spravoval dobranskú farnosť Ján Skačiansky. Po jeho odchode bola Dobrá pričlenená k farnosti Trenčianska Teplá a stala sa jej filiálkou.
Zoznam Farárov a Duchovných Osôb
Stránky Ing. uvádzajú zoznam farárov mesta Trenčín bol kedysi dávno spracovaný prinajmenšom dvakrát (z toho ten druhý bol aj zverejnený), s pribúdajúcimi desaťročiami však jeho dostupnosť klesala a čas priniesol aj ďalšie mená. Tu prinášame zoznam, aj životopisy s fotografiami, a uvádzame tiež iné duchovné osoby, to všetko v rozsahu, v ktorom sa práve podarilo zaobstarať. Farár a kňaz nie je to isté: síce každý farár je kňazom, ale nie každý kňaz je farárom. Farár je vlastný pastier farnosti, ktorá mu je zverená biskupom.
Keď farnosť práve nemá farára, alebo keď sa farárovi prekáža vo vykonávaní jeho úlohy uväznením, vyhnanstvom alebo vypovedaním, pre nespôsobilosť alebo slabé zdravie alebo z iného dôvodu, diecézny biskup určuje farského administrátora čiže kňaza, ktorý má farára zastupovať, ale nenahradzuje ho. Pred rokom 1990 menovanie kňaza do akejkoľvek duchovnej služby podliehalo štátnej kontrole a udeleniu tzv. štátneho súhlasu, bolo veľmi rozšíreným javom menovanie tzv.
Novodobú, najmä (ale nie výlučne) povojnovú (po 1945) časť zoznamu farárov a ďalších kňazov (asi sedem desiatok mien vč. rokov pôsobenia), na jar 2017 láskave poskytol trenčiansky dekan a farár vdp. Mons.
Zoznam niektorých farárov a kňazov pôsobiacich v Trenčíne a okolí:
- 1863...
- 1937 - 1938 Dr.
- 1938 - 1940 Ján Milo (básnické meno: M. J.
- 1945 - 1950 Dr.
- 1950 - 1954 Dr.
- 1950 - 1959 p.
- 1955 - 1959 p.
- 1968 - 1970 Dr.
- 1990 - 1991 Dr.
- 1991 - júl 2004 Mons.
- 2004 - 30.6.2019 Mons.
- 7.7.2019 - PaedDr.
- 1998 - 1999 Ing.
- 1999 - 2005 Juraj Križan (správca duch.
- 1999 - 2000 Ing.
- 2000 - 2002 Martin Michalíček (kaplán duch.
- 2002 - 2004 Ing.
- 2002 - 2004 Eugen Rybanský (kaplán duch.
Zoznam kurátorov sv.
- 1949 - 1959 Dr.
- 1959 - 1965 Dr.
- 1969 - 1996 Dr.
- 2004 - 2005 Ing.
- 1951 - 1972 Dr.
- 1972 - 1998 p.
- (okolo r.
- (okolo r.
Ďalší r. k.
Významné udalosti a obnova kostolov v Trenčianskom kraji
V Trenčianskych Biskupiciach [obec bola v r. 1964 (alebo 1965) administratívne pripojené k mestu Trenčín] bola farnosť novozriadená dňa 1. júla 2007, farským administrátorom sa stal vdp. Mgr. Peter Knapec (v r. 2004 - 2005 bol kaplánom trenčianskej farnosti); v lete 2019 došlo k zmene osoby. Aj predtým (pred 1.7.2007) však trenčianske dolné mesto malo v niektorých ohľadoch vysunutú duchovnú správu (nemocnica, kostol sv.
Archeologický výskum Mierového námestia v Trenčíne v roku 2017
Záchranný archeologický výskum historického jadra mesta Trenčín (Mierového námestia), prebiehajúci kontinuálne od apríla tohto roku, priniesol viaceré výsledky. Výskum stále prebieha tak prinášame prehľad doteraz najdôležitejších poznatkov. Na základe situácií zachytených v profiloch, geofyzikálnym prieskumom a informáciami o stavebných aktivitách v 20. storočí sa zistilo, že stav pôvodných vrstiev námestia bol výrazne narušený.
Napriek uvedenému sú časti námestia, ktoré zostali neporušené predchádzajúcimi zásahmi. Pod vrstvou pochôdznych úprav 20. storočia bola v priestore námestia zistená dlažba z vážskych okruhliakov. Písomné pramene poukazujú, že táto dlažba začala vznikať v roku 1659 a pretrvala (pravdepodobne s opravami a súčasne s jej rozširovaním) až do dvadsiatych rokov 20. storočia (pravdepodobne do r. 1925). Historické údaje k jej vzniku potvrdzujú aj archeologické situácie v jednotlivých sondách, nakoľko táto dlažba bola položená na vrstve pieskovej naplaveniny, ktorá je interpretovaná ako následok povodne, resp. povodní z rokov 1593 a 1625.
Archeologický výskum na Mierovom námestí v Trenčíne.
Obnova a reštaurovanie piaristického kostola sv. Františka Xaverského v Trenčíne
Piaristický kostol sv. Františka Xaverského v Trenčíne, spolu s priľahlým piaristickým kolégiom a rezidenciou, predstavuje jednu z najdôležitejších architektonicko - historických a umelecko - historických pamiatok Mestskej pamiatkovej rezervácie Trenčín, ako aj celého trenčianskeho okresu. Založenie pôvodne ranobarokového jezuitského kostola sa spája s osobou uhorského magnáta a trenčianskeho župana Juraja Ilešháziho, s ktorého finančnou podporou ho v rokoch 1653 - 1657 postavil taliansky staviteľ Pietro Spazzo. Kostol s kláštorom spolu s ich vnútornou ranobarokovou výzdobou značne poškodil požiar v roku 1708. Preto ho v rokoch 1712 - 1715 obnovil Christoph Tausch, jezuitský architekt a maliar z Viedne, vychádzajúci zo školy významného barokového architekta, maliara a výtvarného teoretika Andreu Pozza.
Kaplnka sv. Anny, Trenčín - obnova
Po postavení lešenia kvôli plánovaným prácam na obnove fasád kaplnky sv. Anny, neskorobarokovej stavby z druhej polovice 18. storočia (1768), sa zistilo, že bude nevyhnutné obnoviť aj strešnú krytinu ihlancovej helmice veže. Strešná krytina, pochádzajúca zo záveru 19. storočia, bola vytvorená z plasticky dekorovaných zinkových na koso kladených šablón štvorcového formátu, v strede s plastickým vypuklým kruhovým prvkom. Okrem toho hrebene helmice, ako aj horizontálne členiace prvky, boli ozdobne profilované.
Stručná história kresťanstva a aktuálny stav v Trenčianskom kraji
Až do 16. storočia katolícka Trenčianska stolica sa postupne začala meniť na protestantský región. Kľúčovú rolu v tom zohrali Illésházyovci, rod trenčianskych dedičných županov, z ktorej pochádzal aj jeden z uhorských palatínov. Skutočnosť, že v Uhorsku mali slobodní obyvatelia zaručenú náboženskú slobodu, vplývala i na to, že po bitke na Bielej hore sa Uhorsko stalo jedným z cieľov emigrácie českých protestantských exulantov, ktorí boli prinútení opustiť vlasť, ak odmietli prestúpiť na katolicizmus. Vďaka blízkosti k moravským hraniciam smerovali aj do Trenčína, v tom období nazývanom „luteránsky Rím“.
Konfesionálna charakteristika
V kraji dominujú rímskokatolíci (58,05 % - 335 222), nasledujú luteráni (7,15 % - 41 278), po nich gréckokatolíci (0,52 % - 2 979), pravoslávni (0,14 % - 817) a kalvíni (0,09 % - 539). Takmer 26,5 % (152 586) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 276 mestách a obciach kraja sa nachádza 306 kostolov a chrámov patriacich štyrom denomináciám, z toho v krajskom meste je 11 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Dnes patria väčšinou (vyše 86 %) Rímskokatolíckej cirkvi, ale v období reformácie medzi prvou tretinou 16. a druhou polovicou 17. storočia bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech ECAV, ktorá sa po protireformácii udržala prevažne v juhozápadnej časti (okolie Myjavy). Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi svoj kostol nemajú.
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:
- 11. storočie: 1
- 12. storočie: 7
- 13. storočie: 26
- 14. storočie: 25
- 15. storočie: 17
- 16. storočie: 6
- 17. storočie: 15
- 18. storočie: 73
- 19. storočie: 37
- 20. storočie: 68 (z toho po Nežnej revolúcii 33)
- 21. storočie: 31
Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku v Trenčíne:
- Rímskokatolícky Kostol svätých Kozmu a Damiána (polovica 13. storočia)
- Rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (14. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa (18. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (18. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Františka Xaverského (18. storočie)
- Evanjelický kostol (18. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie (20. storočie)