Farnosť Banská Bystrica-Podlavice má bohatú a dlhú históriu, ktorá sa prelína s dejinami celého regiónu. Jej počiatky siahajú do starobylých čias, o čom svedčia aj pápežské decimačné protokoly, Pazmáňov katalóg a Königsbergov testament. Zakladačná listina Belu IV. z roku 1255 udelila mestu právo slobodnej voľby farára, ktorého volil magistrát. Farnosť bola exemptná, teda vyňatá z bežnej jurisdikcie.
Panoráma Banskej Bystrice
Obdobie Reformácie a Katolíckej Obnovy
Za posledného katolíckeho farára možno považovať Martina Hanku. Neskôr začali účinkovať muži plne oddaní novým poriadkom. Katolícka viera začala ožívať na začiatku 17. storočia, kedy tu bolo niekoľko katolíkov z ľudí v komorských službách.
Týchto začal duchovne obsluhovať od roku 1627 Matúš Schlegel, horlivý a učený kňaz, ktorému túto misiu zveril so súhlasom panovníka arcibiskup Pazmáň. Bol kaplánom pre všetky banské mestá a v Banskej Bystrici odbavoval služby božie v kaplnke patriacej Komore, pretože do kostolov ho nepustili.
Keď Schlegel odišiel do Kremsmünsteru, kráľovský komisár pre banské mestá Adam Popěl Lobkovič vyžiadal od viedenského provinciála Spoločnosti Ježišovej Turkovicha dvoch kňazov, ktorí by mohli pokračovať v Schlegelovej misii. Provinciál vyhovel a poslal roku 1648 do Banskej Bystrice P. Pavla Hellensteina a P. Mateja Fabera.
Pôsobenie Jezuitov a Následné Zmeny
Za tököliovského povstania jezuiti odišli nočnou hodinou, len jeden ostal pre vojsko. Po potlačení povstania sa jezuiti vrátili. V roku 1773 bola zrušená Spoločnosť Ježišova (SJ) a pátri boli sekularizovaní. Rektor Michal Šeffcsik ostal farárom, ostatní pátri sa stali kaplánmi, iní ostali profesormi na školách. Aj naďalej boli vedúcou zložkou vo farnosti. Roku 1779 sa stal farárom exjezuita I. Rauch.
Svätý Ignác z Loyoly, zakladateľ jezuitského rádu
Územné Zmeny Farnosti
V priebehu histórie prešla farnosť Banská Bystrica-Podlavice viacerými územnými zmenami. Historický schematizmus spomína:
- 1966 pričlenenie o. Laskomerské (1960 zlúčenie o. Podlavice a Skubín do o. Laskomerské), Majer, Radvaň-Kráľová (1964 zlúčenie o. Radvaň nad Hronom a Kráľová, po 1902 k o. Kráľová pričlenenie o. Iliaš), Rudlová a Sásová
- 1970 pričlenenie o. Jakub, Kostiviarska, Kremnička, Rakytovce (po 1808 zlúčenie o. Dolný Rakytovec a Horný Rakytovec), Senica, Šalková
- 1970-1990 pričlenenie o. Kynceľová, Nemce
- 1970-1992 pričlenenie o. Malachov
- 1979 pričlenenie o. Uľanka
- 1979-1990 pričlenenie o. Vlkanová
- 1979-1992 pričlenenie o.
Tieto zmeny odrážajú administratívne a demografické zmeny v regióne v priebehu 20. storočia.
Zoznam Farárov (výber)
Nasledujúca tabuľka uvádza niektorých farárov, ktorí pôsobili vo farnosti:
| Meno | Rok | Poznámka |
|---|---|---|
| Melchior | 1420 | Spomínaný v dokumentoch |
| Ján | 1514 | Spomínaný v dokumentoch |
| Matúš Schlegel | 1627 | Kaplán pre banské mestá |
| P. Pavol Hellenstein a P. Matej Faber | 1648 | Jezuiti |
| Michal Šeffcsik | 1773 | Exjezuita, farár po zrušení SJ |
| I. Rauch | 1779 | Exjezuita, farár |
Okrem farárov pôsobili vo farnosti aj ďalšie významné osobnosti, ako napríklad:
- 1934 asesor
- 1937 zástupca školského dekana
- 1942 pápežský komorník
- 1954 kanonik, riaditeľ BÚ, člen kuratória ÚCHS, okresný notár, advokát Diecézneho cirkevného súdu
Tieto osobnosti prispeli k rozvoju duchovného a kultúrneho života farnosti.