Rímskokatolícka Cirkev a Farnosť v Spišskej Belej: História a Pamiatky

Spišská Belá, mesto s bohatou históriou, sa pýši významnými sakrálnymi pamiatkami, ktoré svedčia o jej kultúrnom a náboženskom vývoji. Tento článok sa zameriava na históriu rímskokatolíckej cirkvi a farnosti v Spišskej Belej, ako aj na významné kostoly a udalosti, ktoré formovali túto oblasť.

Kostol sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej

Farský Kostol sv. Antona Opáta a Pustovníka

Rímskokatolícky farský kostol sv. Antona Opáta a Pustovníka pochádza z obdobia okolo roku 1260. Je orientovaný v smere východ - západ. V terajšom kostole je viac stavebných etáp, počnúc od neskororománskeho slohu. Kostol mal niekedy celkom 8 gotických oltárov: vo svätyni 3, v hl. lodi 2 a v kap. Sv. Valentína 3.

Pri kladení trachytovej dlážky v roku 1971 bol prevedený archeologický výskum vo vnútri kostola a rok predtým aj v areáli kostola. Boli tu nájdené základy ešte staršieho kostola, ktorý siahal od západného vchodu aj po víťazný oblúk a bol 1m užší ako terajšia hlavná loď. Posledná generálna oprava kostola bola prevedená v r. 1970 zásluhou správcu farnosti vdp. Kap. Jozefa Vojtasa, miestnych veriacich a za spolupráce Pamiatkového strediska v Prešove.

Architektonické prvky:

• Neskororománsky sloh reprezentuje pekný ústupkový portál v podveží, s vloženými stĺpikmi, ktorých hlavice zdobí realistický reliéf listov.
• Podvežie je zaklenuté rebrovou krížovou klenbou, pričom rebrá dosadajú na pravouhlé konzoly. Podobná klenba sa zachovala aj v staršej časti presbytéria, rebrá sú však nesené valcovými prípory s kalichovými hlavicami. Tie sú zdobené figurálnymi reliéfmi.
• Gotický štýl pekne prezentujú klenby lode, bočnej lode a polygonálneho záveru presbytéria.

Interiér kostola:

• Hlavný oltár je zasvätený sv. Antonovi pustovníkovi, ktorého socha pochádzajúca z r. 1500 je teraz na pravej strane. Na ľavej strane je socha sv. Mikuláša z r. 1500, ktorá bola kedysi na bočnom oltári v hlavnej lodi.
• Gotická krsteľnica je zo začiatku 15. storočia.
• Kalvária pod víťazným oblúkom, inštalovaná pri gen. oprave v r. 1971, má kríž z r. 1380. Kristus má pohyblivé ramená.
• Bočný drevený novogotický oltár Božského Srdca Ježišovho je z r. 1928. V bočnej kaplnke sv. Valentína je baroková Kalvária.
• Chór na priečelí s maľovanými obrazmi je ranobarokový. Gotické lavice vo svätyni pochádzajú z r. 1502. Veľký barokový krištáľový luster v lodi kostola je dar p. barónky Czobelovej zo Strážok.

Kostol sv. Valentína

Z tých istých čias bol v meste postavený kostol sv. kňaza a mučeníka Valentína, v ktorom bývali veľké púte. Stál na mieste pri potoku za hasičským skladom, pri mlyne. V r. 1704 vyhorel. Nebol opravený. Zo zbytkov kamenného materiálu bol postavený pri ohrade dnešného kostola na severnej strane špitál. V bočnej kaplnke farského kostola bol postavený barokový oltár sv. Valentína na mieste, kde v stredoveku stál oltár sv. Kataríny.

Kostol sv. Anny v Strážkach

Kostol sv. Anny v Strážkach je jednoloďový neskorogotický objekt bez veže. Dĺžka kostola je 17 m a šírka lode 8,5 m. Kostol pochádza z konca 15. storočia. Od roku 1540 ho pravdepodobne využívali protestanti a do katolíckych rúk sa naspäť dostal roku 1673. Predsieň je pristavaná v 16. storočí. V priebehu 18. storočia došlo pravdepodobne aj k úpravám v interiéri kostola. V roku 2003 sa uskutočnil krátkodobý zisťovací archeologický prieskum. Pri výskume sa podarilo odkryť hroby z 18. storočia, v zásype nižšie položených hrobov sa našla minca zo 17. storočia.

Nástenné maľby:

• Nástenné maľby sú neskorogotické zo začiatku 16. storočia. V období reformácie boli zatreté a zaurovaný pôvodný vstup na západnej strane.
• Na severnej strane presbytéria sa nachádza iluzívna nástenná maľba. Výtvarné pojednaný je aj triumfálny oblúk. Na ňom smerom od presbytéria sa nachádza dekoratívna maľba.
• Nástenná maľba na severnej stene lode predstavuje posledný súd. V súčastnosti je viditeľná len časť kompozície - peklo s Leviatanovým pažerákom, otvorená tlama, ktorá pohlcuje drobné groteskné postavičky.
• Na druhé pole severnej steny lode prechádzajú výjavy zo západnej steny. Odkryté sú zatiaľ fragmenty dvoch ženských postáv. Je to zrejme schéma Navštívenia sv. Alžbety.
• Výjavy na západnej stene lode čerpajú námety z prvej polovice pašiového rozprávania medzi zajatím Krista a jeho cestou na Golgotu. Obrazy sú rozvrhnuté do dvoch pásov. V hornom sú štyri a v dolnom je šesť výjavov. Niekoľko kompozícií urobili podľa predlôh Kranachovho cyklu.
• Na južnej stene pokračuje cyklus nástenných malieb ďalšími figurálnymi výjavmi odohravajúcimi sa v krajinnom mestskom orámovaní.

Oltáre:

• Oltár sv. Anny - z rokov 1500-1520 je hlavným oltárom kostola. Predstavuje klasický typ neskorogotického krídlového oltára s dvojicou pohyblivých krídel s rezbárskou a maliarskou výzdobou.
• Bočný oltár sv. Šimona a Júdu - Tento oltár pochádza z rokov 1500-1520, umiestnený je naľavo od hlavného oltára. Je to klasický typ neskorogotického krídlového oltára.
• Bočný oltár Panny Márie - Je to oltár z roku 1524, je umiestnený na pravej strane kostola. V arche je umiestnená 110 cm vysoká plastika Panny Márie.

Kostol sv. Anny v Strážkach

Rímskokatolícka Fara

Rozsiahla budova fary sa rozkladá v šírke viac než štyroch domových parciel. V celom rozsahu je jednoposchodová. Priečelie má osem osí a pochádza pravdepodobne z roku 1817. Hlavná budova je krytá priecne sedlovými strechami. K nej sa pripájajú po stranách vo dvore krídla. Pravá strana je pôdorysne podstatne zložitejšia. Pozoruhodným je prejazd umiestnený v druhom trakte zľava. Tento priestor sa zrejme ako jediný uchoval v pôvodnej renesančnej podobe. Zostávajúcich 5 traktov je nejednotne zaklenutých klenbami niekoľkých typov.

Lavé dvorné krídlo obsahuje v prízemí nebytové priestory. Pravé krídlo obsahuje v niektorých častiach drevený trámový strop. Vo vstupnej sieni sa nachádzal mohutný krb. Priestory sú klenuté klenbami s pätbokými výsekmi. Prvé poschodie opakuje základné dispozičné riešenie prízemia.

Rómske Duchovno-Spoločenské Stredisko v Krížovej Vsi

V Krížovej Vsi sa nachádza Rómske duchovno-spoločenské stredisko, ktoré zohráva dôležitú úlohu v pastoračnej starostlivosti o miestnych Rómov. Stredisko vzniklo vďaka úsiliu Zuzany Fedorovej, Františka Venglíka a ďalších členov spoločenstva, ktorí sa modlili za evanjelizáciu Rómov. V roku 2004 nastúpil nový farár ThLic. Peter Gombita, ktorý sa aktívne zapojil do budovania strediska.

Významné udalosti v histórii strediska:

• 14. september 2007: Slávnostné otvorenie Rómskeho duchovno - spoločenského strediska v Krížovej Vsi.
• December 2007 - február 2008: Súťaž "Krížová Ves hľadá Superstar", ktorá vyvrcholila evanjelizáciou a duchovným prebudením.
• September 2022: Požehnanie Kaplnky Povýšenia sv. Kríža spišským diecéznym administrátorom Mons. Jánom Kubošom.

V súčasnosti pastoračné centrum tvorí jadro pastoračnej starostlivosti o miestnych Rómov predovšetkým slávením Eucharistie, prípravy na prijatie sviatostí a eucharistickej adorácie. V jeho priestoroch sa stretávajú a modlia spoločenstvo mužov, spoločenstvo Modlitby matiek a ružencové spoločenstvo starších žien. Pre deti a mládež je ponuka biblických, tvorivých a tanečných krúžkov v rámci Cirkevného centra voľného času.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #spisska #bela