Najstarším sakrálnym objektom v Banskej Bystrici je impozantný farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je nesmierne bohatý na množstvo umeleckých pokladov. Jeho počiatky siahajú do románskeho obdobia v prvej polovici 13. storočia. Kostol, ktorý sa stal srdcom mesta, tu stojí už sedem storočí a oprávnene je jeho najväčšou pýchou.
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici
Počiatky a vývoj farnosti
Územie Stredného Slovenska, teda aj neskoršie, na ktorom vzniklo Banskobystrické biskupstvo, bolo osídlené už v neolite a pokračuje ďalej cez eneolit, dobu bronzovú, halštatskú a lengyelskú kultúru. Bolo tu zastúpené aj osídlenie keltskou, dáckou a púchovskou kultúrou, či Germánmi. Až nakoniec sa objavujú aj Slovania. O tomto všetko svedčia predovšetkým archeologické nálezy. Kristianizácia slovenského územia začala pravdepodobne už pred príchodom Slovanov, kedy nastáva jej určitý útlm, aby sa potom vo veľkej miere presadila v dobe Veľkej Moravy.
Postupným presadzovaním kresťanstva na Veľkej Morave sa stále viac pociťuje potreba zmeniť toto misijné územie na územie s vlastnou cirkevnou správou. O kvalitatívnej zmene v prenikaní kristianizácie svedčí aj vznik vlastnej cirkevnej správy, o ktorú sa zaslúžil hlavne Metod, ktorý sa stáva najprv panónskym arcibiskupom, aby nakoniec bol arcibiskupom na Veľkej Morave.
Počiatočná cirkevná organizácia sa začala vyvíjať a rozširovať pomocou tzv. hradných farností. Vznik tzv. hradných farností súvisel s rozmachom a rozširovaním štátnej správy, ktorá si vyžadovala aj ochranu a bezpečnosť daného územia výstavbou kráľovských hradov. Pri budovaní štátnej správy sa obyčajne hneď buduje aj cirkevná správa na nových územiach a to pomocou spomínaných hradných farností. Postupom času dochádza k nárastu obyvateľstva jednotlivých v oblasti jednotlivých hradov, čo si však zároveň vyžaduje aj postupné dobudovávanie území hradných farností vznikom nových farností.
Počiatky vzniku farností nemusia byť vždy podmienené vznikom spomínaných hradných farností, aj keď ich vznik je pravdepodobne najviac podmienený týmto druhým spôsobom.
Vývoj kostola Nanebovzatia Panny Márie
Základ budúceho Mestského hradu určila najstaršia stavba v meste - farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Jednoduchý, jednoloďový kostol začali stavať na starších základoch románskej baziliky v polovici 13. storočia. Premena pôvodnej baníckej osady na mesto viedla aj k prvej gotickej prestavbe chrámu, ktorá prebiehala počas celého 14. storočia. Neskôr ho rozšírili pristavené kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a sv. Jána Krstiteľa. V roku 1478 bola bočná loď prestavaná na kaplnku, ktorú zasvätili sv. Barbore.
V roku 1500 zasiahol mesto ničivý požiar a značne zničil aj kostol Nanebovzatia Panny Márie. Po tomto požiari dostal chrám nový, honosný vzhľad. „Ohnivý kohút“ sa do mesta vrátil v roku 1761. Tento požiar patril k najničivejším v celej Európe. Prepadla sa aj klenba v hlavnej lodi. Takmer zázračne sa požiar nedostal do Kaplnky sv. Barbory a zachovala sa aj plastika „Kristus na Olivovej hore“, uložená v nike na južnej fasáde kostola.
Interiér Kostola Nanebovzatia Panny Márie
Kaplnka sv. Barbory
Kaplnka sv. Barbory je známa aj ako „Plathovská“ kaplnka, podľa najvýznamnejšieho investora - mešťana Mikuláša Platha. Táto časť kostola ukrýva niekoľko vzácností. Krídlový drevený oltár z roku 1509 je dielom Majstra Pavla z Levoče. V skrini sú umiestnené sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Na krídlach sú z oboch strán zobrazené scény zo života sv. Barbory. Veľmi vzácny je aj výjav v predele, ktorý zobrazuje 14 pomocníkov v núdzi, je jeden zo štyroch na svete. Naľavo od oltára stojí bronzová krstiteľnica z banskobystrickej medi, z roku 1475. Majstrovské dielo kovolejárskeho umenia, ktoré vytvoril Majster Jodok. Unikátna je aj originálna rebrovo-hviezdicová klenba ukončená sochárskou výzdobou v podobe hláv svätých.
Najväčší hrad Liptova: Fascinujúci príbeh hradu Likava 🏰(DejinySK)
Kaplnka Kristovho Tela
V Kaplnke Kristovho Tela na južnej strane kostola sa nachádza ďalší vzácny gotický krídlový oltár. Pochádza z 15. storočia a zasvätený je sv. Magdaléne. Do farského kostola bol prenesený z Kostola sv. Jakuba.
Organ
Impozantný neskorobarokový organ postavil talentovaný staviteľ organov Michal Podkonický. Organ bol dokončený v roku 1779 a pôvodne mal 24 registrov v troch skriniach. Neskôr bol dvakrát prestavovaný. Organ prerobili na elektricko-pneumatický, so 4 manuálmi a 55 registrami v dvoch skriniach. Je bohato zdobený drevorezbami majstra Jána Uttnera, zobrazujúcimi výjavy hrajúceho kráľa Dávida, sv. Cecílie a anjelov.
Organ v Kostole Nanebovzatia Panny Márie
Plastika Krista na Olivovej hore
Na južnej fasáde farského kostola sa nachádza unikátna plastika - reliéf vo veľkej zasklenej nike, je na ňom zobrazený Kristus na Olivovej hore. Ide o vzácnu sochársku prácu v kameni z konca 15. storočia. Pod nikou sa kedysi nachádzal vstup do krypty farského kostola, ktorý bol začiatkom 19. storočia zrušený.
Reformácia a rekatolizácia
V Banskej Bystrici, ako v slobodnom kráľovskom banskom meste, mala mestská komunita, v zásade nemeckej národnosti, od čias udelenia privilégií uhorským kráľom Belom IV. v roku 1255, značnú cirkevnú autonómiu. Cirkevný život ovládala a usmerňovala mestská rada na čele s richtárom, ktorej podliehala aj slobodná voľba farára. Duchovný život sa od začiatku odvíjal od zámockého kostola Nanebevzatia Panny Márie, známeho aj ako nemecký či farský kostol.
Vďaka živým kultúrnym i obchodným stykom Banskobystričanov s centrami Lutherovej reformácie v Nemecku nastal u obyvateľstva mesta i okolia, vrátane členov mestskej rady, už začiatkom 20. rokov 16. stor. všeobecný príklon k reformačným myšlienkám a zásadám. Tomuto procesu húževnato čelil mestský farár Matej Mikuláš zo Sabinova v spojení s arcibiskupom. Nepomáhali ani tvrdé represie svetskej i cirkevnej vrchnosti, zostrené najmä po porážke baníckeho povstania v meste a okolí v r. 1525 - 1526, ktoré bolo pripísané na vrub reformácie.
Postupne sa však katolícka cirkev spamätávala z tohto radikálneho zvratu vo svojom postavení a začala robiť rekatolizačné (protireformačné) opatrenia. Táto protiakcia začína využívať i niektoré prostriedky, ktoré robili evanjelickú cirkev na Slovensku dominantnou. Tak napríklad vznikajú školy piaristov v Prievidzi, v Brezne a Krupine.
Rekatolizácia mala však aj iné podoby, napríklad konverziou zemepána ku katolíckej viere. Obyčajne časom bolo územie konvertitu ovplyvnené jeho novými názormi a postupne sa rekatolizovali územia spadajúce do jeho právomoci.
Evanjelická cirkev v Banskej Bystrici
V súlade s uzneseniami Šopronského snemu si mohli aj Banskobystričania postaviť kostol, pričom len drevený a za mestskou hradbou. Stavbu dôstojného priestranného stánku (v tvare kríža (36 x 28 m) postavili počas dvoch rokov r. 1790 za bránou na konci Lazovnej ulice. Vedľa neho postavili tiež drevenú poschodovú budovu gymnázia. Značnú úľavu v duchovnom i spoločenskom živote priniesol až tolerančný patent Jozefa II. r. 1781. Drevený kostol, ktorý medzitým pomaly chátral, mohol byť nahradený novým, pevnejším a priestrannejším.
K jeho výstavbe sa pristúpilo s príchodom nového, 19. storočia a bola ukončená počas 7 rokov. Chrám bol postavený v klasicistickom slohu, podľa projektu M. Poláka. Bol posvätený 3. mája 1807. Organ, dokonalé technické i umelecké dielo, postavil skúsený organový majster M. Podkonický. Oltár s obrazom v dnešnej podobe posvätili v roku 1853.
Evanjelický kostol v Banskej Bystrici
Demokratizácia v oblasti verejno-spoločenského života v novej ČSR po r. 1918 uvoľnila priestor pre obnovu slovenského národného života na pôde cirkevného zboru v B. B. Vedno napr. Po vzniku Slovenského štátu r. 1939 bol zbor známy, ako jedno z hlavných centier protestu proti prejavom nedemokratického, nehumánneho postupu režimu proti časti občanov. V období príprav Slovenského národného povstania predstavitelia zboru poskytli objekty, menovite budovu Evanjelického spolku. Z tejto budovy sa ozval hlas profesora Ladislava Sáru, ktorý prostredníctvom Slovenského rozhlasu dňa 30. augusta 1944 svetu oznámil vypuknutie SNP.
Prehliadky Farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v roku 2025
V dňoch 15. a 29. júla, 7. a 19. augusta 2025, kedy Farnosť Banská Bystrica 2025 organizuje prehliadky farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, návštevníci získajú prehľad o histórii najstaršieho z banskobystrických kostolov. Zraz účastníkov prehliadok je vždy o 14:00 pred farským kostolom. Vstupné je dobrovoľné vo forme milodaru. Moderuje historik a publicista Mgr.