Svätá Zem - Izrael je miesto s najväčšou koncentráciou pamiatok na svete. Pre kresťanov je to zem Ježiša Krista, zem evanjelia s najsvätejším miestom - Golgota, kde Pán Ježiš zomrel a Boží hrob, kde Ježiš zmŕtvychvstal. Pán Ježiš sa tu v Betleheme narodil, žil v Nazarete, tri roky hlásal evanjelium po celom kraji a zomrel tu v Jeruzaleme. Aj pre ďalšie monoteistické náboženstvá je významným centrom, pre Židov zasľúbenou zemou a pre moslimov svätostánkom.
Svätá Zem je krajinou Abraháma, jeho syna Izáka, vnuka Jakuba, krajina Šaula, Dávida a Šalamúna a prorokov Izaiáša, Jeremiáša, Eliáša a iných.
Určite sa potvrdilo, že Svätú Zem je lepšie raz vidieť ako o nej stokrát počuť. Ďakujeme za všetky milosti, ktoré sme na púti mohli získať a veríme, že budú posilou do našich každodenných dní.
V ďalších riadkoch budú opísané jednotlivé miesta, ktoré sme navštívili, aby si všetko mohli pripomenúť účastníci púte, ale môžu poslúžiť aj pre povzbudenie a odporúčanie ostatným, ktorí nad cestou do Svätej Zeme rozmýšľajú.
Mapa komplexu Baziliky Narodenia Pána.
Bazilika Narodenia Pána
Bazilika Narodenia Pána v Betleheme je postavená nad jaskyňou, ktorá je považovaná za miesto, kde sa narodil Ježiš. Zaujímavosťou baziliky je, že predstavuje svetovo najdlhšie neprestajne fungujúci kresťanský chrám.
Prvý dôkaz o uctievaní Ježišovej rodnej jaskyne pochádza z roku 160. Na začiatku 4. storočia poskytol rímsky cisár Konstantin I. Veľký kresťanom slobodu vierovyznania. Politické zmeny otvorili Svätú zem pútnikom.
Prvým a najvýznamnejším z nich bola Konštantinova matka Helena. Prvé kresťanské svätyne vznikli vďaka jej pričineniu na miestach, spätých so životom Ježiša Krista. V roku 326. dala Helena postaviť nad jaskyňou kostol.
Okolo roku 550. ho opravil a vyzdobil cisár Justinián.
Kostol Narodenia Pána je jediný kostol v Palestíne, ktorý odolal búrke času. Keď do Palestíny vtrhli v r. 614. Peržania, zničili všetky kresťanské kostoly - jedine tento v Betleheme ostal ušetrený.
Záznam z jeruzalemskej synody v r. 836. hovorí: „Keď Peržania rozborili všetky mestá a prišli do Betlehema, s úžasom zbadali mágov z Perzie. Z hlbokej vážnosti a milujúcej úcty k svojim predkom si mágov uctili a chrám ušetrili.“
Peržania ušetrili baziliku z toho dôvodu, že našli na jej stenách maľby mudrcov od východu, ktorí boli vyobrazení v typických perzských odevoch.
Do baziliky Narodenia vstupujeme cez Dvere pokory. Pretože kostol nikdy nebol zbúraný, zvyšky neuveriteľne krásnych fresiek na stenách a podlahe zo 6. storočia sa zachovali dodnes.
Na stenách baziliky práve rekonštruujú nádherné fresky, pochádzajúce zo 6. Zo 6. storočia pochádza aj táto rekonštruovaná dlažba. V 6. Kostol spravuje grécka, arménska a katolícka cirkev.
Grécka naviac dostala k spravovaniu Jaskyňu narodenia. Fascinujúci je už samotný vstup do baziliky Narodenia, cez Dvere pokory. V súlade s názvom, musíte sa hlboko skloniť, aby ste do kostola po jednom vošli. Kontúry pôvodného väčšieho otvoru vidno na fasáde dodnes. Vchod bol zmenšený až za Osmanov.
Podľa jednej verzie preto, aby aj ten najurodzenejší pán musel zostúpiť z koňa. Podľa druhej vraj preto, aby dovnútra nemohli vbehnúť lupi...
Vydávame sa k BAZILIKE NARODENIA PÁNA po Golgote a Božom hrobe tretiemu najposvätnejšiemu miesto katolíkov. Bazilika je najstaršia neprebudovaná katolícka bazilika od r.540, aj vďaka Mozaike Klaňanie troch kráľov v perzských oblekoch aj pre rešpektovanie kresťanského kultu na tomto mieste moslimami.
Do baziliky vchádzame cez Bránu pokory, každý sa musí zohnúť-pokloniť, pôvodná brána, ktorou mohli prejsť aj kone je znížená zamurovaním. Obdivujeme krásny zreštaurovaný interiér a jeho výzdobu, kostol od Status quo patrí gréckym-ortodoxným, a tak čakáme kým otvoria Jaskyňu narodenia Pána.
Po dlhom čakaní a pretláčaní sa cez úzky vchod do jaskyne sa dostávame dnu. Miesto je očiernené od sviečok, ale my sa hlavne chceme pokloniť na mieste, kde sa narodil Ježiško. Symbolizuje ho pod Oltárom narodenia štrnásťcípá hviezda na mramorovej doske s latinským nápisom: „Tu sa narodil Kristus Pán z Márie Panny“.
Zotrvať môžeme iba chvíľu, aby sme nechali priestor aj ostatným čakajúcim. Jaskyňa je pod hlavným oltárom, predtým tam bola tradičná hosťovská izba, „…v hostinci nemali miesta…“ je zastaralý preklad, myslela sa tým hosťovská izba, tak ako v tom čase stavali domy v Betleheme.
Jasličky z jaskyne sa od r.560 nachádzajú v Ríme v Santa Maria Maggiore. Vchádzame aj do Jaskyne mágov, ktoré ako jediné patrí františkánom a môžu sa tu slúžiť sv.omše. Za dverami je skrytá aj ďalšia sieť podzemných jaskýň.
Kostol Narodenia Pána v Betleheme
Kostol sv. Kataríny
Vedľa baziliky je postavený františkánmi KOSTOL SV.KATARÍNY s krásnym stredovekým chrámovým dvorom a s podobizňou sv.Dieťaťa. Priamo v kostole sú aj schody, ktorými sme zišli do JASKYNE SV.JOZEFA, JASKYNE NEVINIATOK a JASKYNE SV.HIERONYMA, ktorý tu prekladal sv.písmo z vtedajšej aramejčiny do latinčiny.
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, stojaci tesne vedľa kostola Narodenia Pána v Betleheme, má bohatú históriu a zohráva významnú úlohu v živote kresťanskej komunity. K obom chrámom priliehajú aj františkánske budovy, celý areál je na zozname dedičstva UNESCO. Chrám sv. Kataríny tak dnes slúži ako odľahčovací chrám pre pútnikov, ktorí sa v Betleheme „nezmestia“ do kostola Narodenia Pána.
Interiér Kostola sv. Kataríny.
Založenie a Vývoj
Kostol založili talianski a francúzski križiaci v čase I. križiackej výpravy 6. septembra 1099 v blízkosti jaskyne, kde dlhšiu dobu žil a pôsobil svätý Hieronym. V 12. storočí, v čase existencie Jeruzalemského kráľovstva, bol v blízkosti založený aj kláštor augustiniánskych kanovníkov, ktorého zvyšky sú dnes súčasťou areálu františkánskeho kláštora.
Od roku 1347 je chrám zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej. Od 15. storočia v kostole pôsobili františkáni. V roku 1882 bol celý areál upravený, pretože pod moslimskou nadvládou prišlo k značnému poškodeniu svätyne. V 50. rokoch 20. storočia bola pod vedením architekta Antonia Barluzziho, hlavného pápežského projektanta v biblických lokalitách, prestavba z roku 1882 upravená.
Interiér Kostola svätej Kataríny
Z baziliky sa uličkami Betlehema vydávame na ďalšie zaujímavé miesto- JASKYŇA MLIEKA. Podľa legendy na mieste kvaplo materské mlieko Panny Márie, keď unikali so sv.rodinou do Egypta a jaskyňa zbelela.
Byzantská kráľovná Eusébia tu prosila za dieťa a narodil sa jej princ, spravujú tu aj ďalšie poďakovania za narodenie dieťaťa od pútnikov. Prosiaci pútnici sa tu modlia za dar dieťaťa, za rodičov, za deti aj ...
Prepojenie s jaskyňami a svätými
Z františkánskeho kláštora je možné dostať sa do sústavy jaskýň pod kostolom Narodenia Pána, kde sa nachádzajú hroby sv. Hieronyma, sv. Paulíny a sv. Eustachie. Ostatky svätcov však boli už v 15. storočí prenesené do Santa Maria Maggiore v Ríme, pretože hrozilo, že ich moslimovia zničia.
Súčasnosť
V súčasnosti chrám slúži ako dôležité miesto pre pútnikov.
Latinský patriarcha Jeruzalema, kardinál Pierbattista Pizzaballa, vstúpil do Pásma Gazy a slávil svätú omšu s katolíckou komunitou. „Sme na vás hrdí, pretože ste zostali tým, čím ste: kresťanmi s Ježišom.“ Na Štedrý večer kardinál slávnostne vstúpil do Betlehema, kde celebroval svätú omšu v kostole Svätej Kataríny.
„Celý svet je s vami“, tak sa v nedeľu ráno vo farnosti Svätej rodiny v Gaze prihovoril jeruzalemský patriarcha kardinál Pierbattista Pizzaballa malej kresťanskej komunite v pásme Gazy, ktorá žije už viac ako 14 mesiacov ako utečenci v areáli farnosti.
Návštevu kardinála Pizzaballu netrpezlivo očakávali veriaci, ktorí dúfali, že budú môcť osláviť Vianoce so svojím biskupom v pokojnej atmosfére, aspoň jeden deň bez izraelských vojenských útokov a streľby. Izrael totiž už niekoľko mesiacov vedie vojenskú kampaň v Gaze, pričom terčom ozbrojených síl sa stali tisíce palestínskych civilistov.
Kardinál Pizzaballa vstúpil do Gazy tento rok už druhýkrát, prvú návštevu uskutočnil 16. mája. Aby bola zaistená maximálna bezpečnosť kardinála, informácie o návšteve boli poskytnuté až po jeho príchode do katolíckeho komunitného centra. Podarilo sa, ani arabskí teroristi a ani izraelskí vojaci sprievod kardinála Pizzaballu neostreľovali.
Kardinál Pizzaballa celebroval svätú omšu v bielom rúchu. Počas omše tiež udelil niektorým mladým palestínskym katolíkom sviatosť birmovania. Vo svojej homílii povzbudil húževnatosť palestínskeho katolíckeho spoločenstva aj týmito slovami: „Ste svetlom našej cirkvi a Vianoce sú práve sviatky svetla. Naším svetlom je Ježiš, ten Ježiš, ktorý, na to nikdy nezabudnite, je tu tiež s vami“, a pokračoval: „Sme na vás hrdí, nie kvôli niečomu zvláštnemu, ale preto, že ste zostali tým, čím ste: katolíkmi s Ježišom.“
V podobnom duchu kardinál Pizzaballa pokračoval aj v Betleheme, kde slúžil svätú omšu v kostole Svätej Kataríny Alexandrijskej.