Obec Drahovce, ležiaca na dolnom Považí, má bohatú a pestrú históriu. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jej dejiny, od archeologických nálezov až po nedávnu minulosť, so zameraním na farnosť a život v obci.
Najstaršie dejiny a vznik obce
Najstaršie archeologické objavy z obce majú charakter paleontologických nálezov kostí pravekých zvierat zo staršej doby kamennej - paleolitu. Súčasná obec Drahovce je sídliskovým pokračovaním dvoch starobylých sídel s pôvodom už v preduhorských časoch. Vznikla sídliskovým splynutím dediny známej z historických dokladov pod názvom Dobreta a dediny od najstarších čias nesúcej meno Drahovce. Stalo sa tak jednak prirodzeným splynutím blízko situovaných intravilánov oboch sídel, ktoré prakticky oddeľovala len tzv. veľká cesta vedúca popri Váhu.
Na druhej strane proces splynutia urýchlili aj násilné zmeny vo vlastníckych pomeroch oboch lokalít na konci 13. a v prvých dvoch desaťročiach 14. storočia. Uvedené zmeny spôsobili, že aj v písomných prameňoch sa od polovice 14. storočia obe sídla uvádzajú pod spoločným názvom Drahovce. Prvýkrát sa dedina Dobreta spomína v listine z roku 1113.
Až do konca 13. storočia obec Drahovce vlastnili členovia rodu Hont-Poznanovcov; Dobretu zas v roku 1262 kráľ Belo IV. daroval benediktínskemu kláštoru v Pannonhalme. Približne v rokoch 1299 až 1309 tieto dediny vojensky obsadil Matúš Čák Trenčiansky, čo spôsobilo splynutie oboch obcí do jedného majetkového komplexu, ktorý istý čas vystupoval pod názvom Zelený hrad (Zöldvár). Po smrti Matúša Čáka tento majetok prešiel do rúk kráľa, ktorý ho v roku 1349, ako súčasť hlohoveckého panstva, daroval Mikulášovi Kontovi.
Pustošenie a pohromy
V rokoch 1530, 1599 a 1663 Drahovce spustošili turecké vojská, o čom svedčia vykopávky tureckých zbraní - turecké meče, dýky. Rieka Váh, často menila svoje koryto a postihla Drahovce povodňami katastrofálnych rozmerov. Medzi najväčšie patrila povodeň v roku 1773, kedy vlny Váhu doslova zmietli susednú obec Bakovú. Táto po úplnom zničení už nebola obnovená, a jej obyvatelia sa usadili v Drahovciach. Najväčšia povodeň však doľahla na obec 26.-28. augusta 1813, kedy všetky domy vrátane novopostavenej školy boli zničené. Obyvatelia sa pred vodou uchránili útekom na vŕšok v Dolných Voderadoch. Ďalšie povodne boli v rokoch 1893, 1903 a 1925.
Veľkým nepriateľom obyvateľov boli epidémie, cholery a mor. Cholera naposledy v obci zúrila v roku 1830. Od 10. do 23. augusta na ňu zomrelo 126 ľudí. Cholera vyčíňala aj v rokoch 1850, 1866, 1873.
Ďalším prírodným živlom postihujúcim obec boli požiare. Často pohlcovali slamou pokryté domy a stodoly. Medzi najväčšie patrí požiar z roku 1882. Vypukol v časti Važina a zničil väčšiu časť vtedajšej obce. V tom istom roku založil notár Štefan Kardhord dobrovoľný hasičský zbor, ktorý aktívne likvidoval požiare, takže veľké škody už nevznikali.
Farnosť Drahovce
Farnosť Drahovce je prvýkrát písomne doložená v roku 1560 - vtedy však už nebola dlhší čas obsadená. V 70. rokoch 16. storočia sa Turzovci stali podporovateľmi reformácie a na svojich majetkoch uplatňovali patronátne právo zemepána, a tak sa dovtedy katolícka obec stala evanjelickou. V roku 1630 nový zemepán Adam Turzo odobral evanjelikom právo na užívanie kostola a farskej školy v Drahovciach, čo v praxi znamenalo, že miestni veriaci sa zásahom majiteľa panstva opätovne mali stať katolíkmi.
Dôležitým medzníkom v dejinách obce je rok 1787, keď sa Drahovce oddelili od farnosti Madunice a ustanovila sa samostatná farnosť sv. Martina v Drahovciach. Vykonávaním jej jurisdikcie bol poverený kaplán Izaiáš Fábri, ktorý začal od roku 1787 viesť samostatné matriky narodených, sobášených a zosnulých v obci.
V Drahovciach bol prvý kostol postavený v roku 1695.
Zoznam farárov v Maduniciach, pod ktoré Drahovce spadali pred rokom 1787:
- Juraj Leopold Vidomius (Vido) - 2. júna 1670 investovaný pre fary Drahovce, Červeník a Madunice. V Drahovciach účinkoval do roku 1674, v Maduniciach do 1680.
- Štefan Ištvánovič - do Maduníc investovaný 30. júna 1680. Pôsobil tu do roku 1687.
- František Škerlecz - od 23. apríla 1687 farár v Maduniciach do roku 1689.
- Jakub Skorubský - v apríli 1689 bol investovaný za farára do Maduníc do roku 1694.
- Juraj Ján Seniglovič - farárom v Maduniciach od 26. apríla 1695, na katolícku vieru obrátil 10 ľudí. Pôsobil tu do roku 1710
- Juraj Hizay madunickým farárom od 31. decembra 1710 do roku 1711.
- Pavel Romány - magister filozofie. V Maduniciach pôsobil od 27. marca 1711. tu začína od roku 1711 písať prvú matriku. Pôsobil do roku 1714.
- Juraj Heribán - farárom v Maduniciach od 28. mája 1714. Za jeho pôsobenia okolo roku 1755 bol rozšírený madunický kostol, klenbou a vežou opatrený. Zomrel a pochovaný je v Maduniciach.
- Ladislav Tamaškovič - farárom v Maduniciach od 15. júna 1762 do 14. apríla 1771.
- Pavel Madový - farár v Maduniciach od 14. apríla 1771 do 15. novembra 1779
- Ján Duchon - za farára madunického bol investovaný 21.januára 1780. v roku 1788 bola prevedená kanonická vizitácia Bytthyaniho, ktorá obsahuje podrobný životopis tohto farára. Z Maduníc prešiel 25. februára 1794 do Piešťan.
- Jozef Stankovič - Do Maduníc investovaný 23. apríla 1794. Tu v roku 1799 začal stavať nový kostol a 17. marca 1802 spísal dôchodkovú zápisnicu madunickej fary. Dňa 20. februára 1805 prešiel za farára do Dvorníkov.
- Ignác Kunst - madunciký farár od 20. februára 1805, tu pokračoval v stavbe kostola a založil základinu na podporu chudobných. V Maduniciach pôsobil do 6. mája 1806.
- Štefan Slanička - dňa 6. mája 1806 sa stal farárom v Maduniciach. Tu za jeho pôsobenia 7. septembra 1806 Mons. Jozef Vilt konsekroval novopostavený kostol. Pôsobil tu do 21. februára 1813.
- Ján Holly - investovaný do Maduníc 3. februára 1814. Pôsobil tu 29 rokov. Za jeho pôsobenia boli napísané dve kanonické vizitácie, jedna z roku 1815, druhá z roku 1825. Z Maduníc odchádza po veľkom požiari, takmer slepý, na Dobrú vodu16. mája 1843.
- Jozef Blássy - dňa 16. mája 1843 prichádza ako farár do Maduníc a 29. júna 1847 sa stáva farárom v Hlohovci.
Školstvo v Drahovciach
Prvý písomný záznam o existencii školy v Drahovciach je z roku 1611, prvým, po mene známym učiteľom bol Juraj Bosrman v roku 1695. Až do polovice 19. storočia bola škola jednotriedna, neskôr sa počet tried postupne zvýšil na 9. Výučba spočiatku prebiehala v zimných mesiacoch v domoch miestnych občanov. V roku 1813 bola postavená budova školy, ktorú však už v tom istom roku zničila povodeň. Nová škola bola vybudovaná a odovzdaná do užívania v roku 1860 - táto jednoposchodová budova v strede obce, ku ktorej bola v roku 1906 pristavaná veľká prízemná učebňa, stojí dodnes.
Materská škola v Drahovciach sídlila od 50. rokov 20. storočia na Dedinskej ulici v dome Františka Rapavého. V roku 1959 sa presťahovala do zadnej časti budovy Jednoty (predtým Potravného družstva). V roku 1964 bola dokončená novostavba materskej školy a o šesť rokov neskôr boli k tejto budove pristavané ďalšie priestory. V roku 1984 bola zahájená výstavba úplne nového komplexu budov materskej školy, ktorý bol slávnostne otvorený 1. septembra 1986.
Život v obci
Drahovce mali oddávna poľnohospodársky charakter, preto kolektivizácia poľnohospodárstva po roku 1948 významnou mierou ovplyvnila život v dedine. V roku 1905 bolo v obci založené Úverové družstvo, v roku 1919 Potravné družstvo, ale spoločenský a kultúrny život v Drahovciach sa začal rozmáhať predovšetkým po 1. svetovej vojne. V obci postupne pôsobili a pôsobia viaceré záujmové spolky a organizácie: hasiči, červený kríž, rybári, poľovníci, záhradkári atď.
Zvlášť dôležitú rolu v kultúrnej histórii obce v 20. storočí zohral drahovský kroj. Drahovský kroj zaujíma popredné miesto medzi slovenskými krojmi, predovšetkým ženský, ktorý je rôznofarebný a má bohaté, skvostné výšivky. Samotný odev predstavuje prechodový variant medzi piešťanským a trnavským typom. Avšak po I. svetovej vojne ženy i muži postupne prechádzali na tzv. “pánske oblečenie”. Rapídny pokles obliekania sa do tradičného kroja nastal najmä po II. svetovej vojne.
Vznik organizovanej telovýchovy a športu v Drahovciach je priamo spätý predovšetkým s futbalom, ktorý sa v obci začal organizovane hrávať od roku 1930.
TRAKOVICE
Významné osobnosti
Drahovce sú tiež miestom, kde sa narodili alebo pôsobili viaceré významné osobnosti, známe aj za hranicami obce či regiónu. Boli to najmä kňazi (Adam Trajan), učitelia, ale aj technici či lekári.
Medzi významné osobnosti patrí aj Michal Alojz Trnka, kňaz, príslušník jezuitskej rehole, doktor filozofie, doktor teológie a univerzitný profesor. Narodil sa v Drahovciach dňa 27. januára 1746. Zrejme v testamente poručil, že zanecháva finančný obnos na výstavbu novej kaplnky, ktorá bola dokončená asi v roku 1824. Kaplnka bola zasvätená svätému Michalovi. Taktiež založil v drahovskej farnosti základinu (fundáciu) na údržbu tejto kaplnky.
Chronologický prehľad dejín obce
Prehľad najdôležitejších udalostí v dejinách obce:
- 15 - 5 miliónov r. Kr.
- 23 000 r. pred Kr.
- 5000 - 3300 r. pred Kr.
- 6. - 7. st.
- 8. - 9. st.
- 1262 Belo IV.
- 1271 Štefan V.
- 1321 Karol I.
- 1349 Ľudovít I.
- 1365 Ľudovít I.
- 1453 Ladislav V.
- 1525 Ľudovít II. daruje panstvo Hlohovec do vlastníctva baróna Alexa Turzu.
- 1560 Priamy doklad o existencii rímsko-katolíckej farnosti sv. Martina v Drahovciach.
- 1945 Dňa 2. apríla Červená armáda oslobodila Drahovce.
