Prvé zmienky o Belej siahajú až do roku 1378. V tom čase na území vládlo starohradské panstvo a existencia Belej bola prvýkrát písomne doložená listinou, ktorá sa však nezachovala v origináli.
V priebehu doterajšej existencie obce sa niekoľkokrát zmenil jej názov. V roku 1483 je vedená pod názvom Belen, v roku l496 ako Bella, od roku 1920 sa uvádzala ako Belá pri Varíne a od r. 1993 má pomenovanie Belá.
V roku 1994 vznikol súčasný erb obce, ktorý bol obnovený pri príležitosti miestnych hodov. Erb tvorí v modrom štíte zlatovlasá svätá Mária Magdaléna s nádobou v rukách. Svätá Mária Magdaléna je patrónkou kostola a farnosti.
Kostol bol postavený v roku 1683 na okraji obce Belá v okolí ktorého sa nachádza cintorín. Kostol navštevujú aj veriaci zo susednej obce Lysica a taktiež patria do belskej farnosti.
Obec Belá patrila do roku 1788 varínskej farnosti. Farská budova bola postavená až v roku 1804, dovtedy kňazi bývali v prenajatom malom drevenom dome.
V obci žili predovšetkým katolíci, jednoduchí ľudia, ktorí sa riadili Božími prikázaniami. Rodičia odmalička deťom vštepovali báseň k Bohu, svätili nedeľu, ktorá bola venovaná bohoslužbám a oddychu.
Deti navštevovali prevažne v zimných mesiacoch aj školu. Prvá riadna ľudová škola v Belej bola založená v roku 1794, avšak neskôr zhorela. Obec využila na výučbu drevenú budovu. Neskôr sa stavali ďalšie budovy školy, tie sa však nezachovali. Škola, ktorá stojí dodnes sa začala stavať v roku 1938 a prešla počas svojho pôsobenia aj rekonštrukciou, v súčasnosti sa využíva ako materská škola so školskou jedálňou.
V Belej sa nachádza aj základná škola. Na jej vybudovaní sa podieľali občania, učitelia aj rodičia a školu slávnostne otvorili v roku 1963. Škola sa využíva i dnes a je moderne a funkčne vybavená.
Kostol sv. Márie Magdalény v Belej pri Varíne
História farnosti a kostola sv. Márie Magdalény
Historický schematizmus slov. sv. V minulosti bola Belá filiálkou varínskej farnosti. Samostatnou farnosťou sa stala v roku 1788. Prvým farárom po erigovaní farnosti bol Ján Litassy, pochádzajúci z Nižnej na Orave.
Farská budova bola postavená v roku 1804, teda 16 rokov po zriadení farnosti. Kostol v Belej je zasvätený sv. Márii Magdaléne. Bol postavený v roku 1683. Dal ho postaviť osvietený pán Michal Szmutko, nitriansky kanonik, predtým varínsky farár. Je situovaný na vyvýšenom mieste, na kopci. Kostol je obkolesený z oboch strán cintorínom. Veža je bezprostredne spojená s kostolom.Vo veži sa nachádzajú tri zvony, ktoré predtým boli posvätené pánom biskupom. Murované schody boli zhotovené v r.1794. V r. 1818 bola prevedená oprava strechy, značne zničenej nepriaznivým počasím, ale aj iné poškodené miesta.
Tento kostol sa rozhodol postaviť z vlastných nákladov a výnosov fundácií osv. pán Michal Szmutko, nitriansky kanonik, predtým varínsky farár. Kostol bol postavený na okraji usadlosti obce Belá, smerom na západ, v okolí ktorého sa nachádza cintorín.
Kostol bol preto tak situovaný, aby sa nielen veriaci z Belej mohli v ňom zúčastňovať na bohoslužbách, ale aby aj veriaci z Lysice mali k nemu blízko. Veža je bezprostredne spojená s kostolom. Klenutia kostola financoval najosvietenejší pán Imrich Pongrácz, biskup Farensis, ako svedčila staršia kanonická vizitácia i starý nápis, nachádzajúci sa na chóruse.
Hoci základy neboli hlboké, múry sú dostačujúce. Spočívajú na štyroch skrytých stĺpoch. Vo veži sa nachádzajú tri zvony, ktoré boli predtým posvätené najdôstojnejším pánom biskupom, vyšie menovaným fundátorom v kaštieli v Nededzi, ktorý bol sídlom jeho rodiny. Murované schody boli zhotovené v roku 1794. V roku 1818 bola prevedená oprava strechy, značne zničenej nepriaznivým počasím, ale aj iné poškodené miesta. Kostol nebol konsekrovaný.
Zoznam farárov a kaplánov
Kanonik (od r. 2006 honor.) a predchodcovia - farári a administrátori:
- 1788 - 1801 - Litassy Ján
- 1801 - 1802 - Marciš Juraj
- 1802 - 1811 - Kelecsényi Štefan
- 1811 - 1824 - Prídavka Jozef
- 1824 - 1834 - Orieška Andrej
- 1850 - Barányi Dezider
- 1850 - 1854 - Jursa Aquilinus
- 1855 - Baďura Agapit
- 1856 - Pekárik Gervasius
- 1859 - 1881 - Kropácsy Jozef
- 1881 - 1898 - Radlický Henrich
- 1898 - 1913 - Ďurínek Pavol
- 1913 - 1924 - Greben Ján
- 1925 - 1940 - Kunda Rudolf
- 1940 - 1958 - Borčin Michal
- 1958 - 1971 - Dančík Rudolf
- 1972 - 1977 - Španúr František
- 1977 - 1989 - Čičmanec Jozef
- 1989 - 1992 - Oliš Jozef, Ing.
Kapláni:
- 1826 - 1827 - Valter František
- 1828 - 1830 - Jankovič Matej
- 1830 - 1832 - Straňovský Adam
- 1830 - 1832 - Orieška Juraj
- 1834 - 1858 - Konček Daniel
- 1837 - 1841 - Závodský Imrich
- 1840 - 1841 - Mazányi Ľudovít
- 1841 - 1842 - Šulaj Juraj
- 1842 - 1846 - Korínek Jozef
- 1850 - 1851 - Hanyel Andrej
- 1856 - 1860 - Stískala Juraj
- 1868 - 1870 - Kardoš Gustáv
- 1870 - 1874, 1878 - Déra Jozef
- 1876 - Kluch Ján
- 1876 - 1877 - Opatovský Jozef
- 1879 - 1882 - Darvai Ján
- 1885 - 1887 - Imlauf Karol
- 1893 - 1894 - Spusta Štefan
- 1910 - Dúbravský Karol
- 1911 - Štrba Ján
- 1912 - Čerei Ján
- 1940 - Kunda Jozef
- 1940 - Kúdela Jozef
- 1955 - 1960 - Balušík Jozef
Významné osobnosti
Rodáci:
- Maršovský Ondrej (narodený 4. 7. 1704)
- Gazsó Anton (9. 2. 1900)
- Ďurana Pavol (v r. 2013 absolvoval RK CMBF UK)
Vedenie obce v minulosti
Vedenie obce v minulosti:
| Obdobie | Starosta obce/Predseda MNV | Prednosta úradu/Tajomník MNV | Zástupca starostu/Podpredseda |
|---|---|---|---|
| 2022 - súčasnosť | Ing. Ivan Dvorský | Ing. Ivana Mažgútová | Rastislav Vrábel |
| 2018 - 2022 | Ing. Matúš Krajči | Mgr. Peter Šugár | Ján Kaňa |
| 2014 - 2018 | Ing. Matúš Krajči | Mgr. Peter Šugár | - |
| 2011 - 2014 | Ing. Matúš Krajči | Mgr. Peter Šugár | Ján Kaňa |
| 2006 - 2010 | Ing. Ivan Dvorský | Vladimír Kvočka | Jozef Dvorský |
| 2002 - 2006 | Ivan Dvorský | Vladimír Kvočka | Jozef Dvorský |
| 1998 - 2002 | Ivan Dvorský | Vladimír Kvočka | Jozef Dvorský |
| 1994 - 1998 | Štefan Cabadaj | Ing. Ján Munk | Štefan Hudec |
| 1990 - 1994 | Štefan Cabadaj | Ing. Ján Munk | Vladimír Jaroščiak |
| 1986 - 1990 | Jaroslav Strásky | Ivan Dvorský | Ján Kubáň |
| 1981 - 1986 | Milan Šugár | Ján Staňo | Ján Kubáň |
| 1976 - 1981 | Milan Šugár | Pavol Pechota | Karol Šuštiak |
| 1971 - 1976 | Milan Šugár | Pavol Pechota | Karol Šuštiak |
| 1968 - 1971 | Vladimír Jaroščiak | Pavol Pechota | Mária Halašová |
| 1964 - 1968 | František Cabadaj | Pavol Pechota | Mária Halašová |
| 1960 - 1964 | František Cabadaj | Vladimír Jaroščiak | Tomáš Boháčik |
| 1957 - 1960 | Ján Kubík | Jozef Lipka | Michal Bajana |
Erb obce Belá