Prvá písomná zmienka o obci Blatné pri Senci je v metačnej listine (určenie hraníc obce) z roku 1245. Prvý krát sa obec spomína v listinách z 13. storočia. Obec bola v minulosti známa výšivkárstvom, vinohradníctvom a vodnými mlynmi. Prírodné podmienky okolia obce predurčili jej samotné meno. Smerom na východ od obce až do konca 19. storočia ležali rozsiahle bahnité a blatisté, ťažko prístupné a zjazdné územia. Obec a jej okolie teda doslova oplývali hojnosťou blata. Jej meno je odvodené od staro-slovanského názvu „bolto“, či „boloto“ z čoho zrejme vzniklo pomenovanie obce Blatné, Blatná, či Blatnica. V histórii je známa pod rôznymi menami. Do roku 1913 sa spomína ako Sarfy, Sarfew, Saarfo, Ssárfia, Pozsonysárfo, do roku 1948 ako Šarfia. Od roku 1948 nesie názov Blatné.
Počiatky osídlenia siahajú do šiesteho tisícročia pred Kristom. Reprezentuje ho sústava sídlisk z mladšej doby kamennej. Pozostatky najstaršieho osídlenia boli objavené na terase medzi Blatným a Čatajom v polohách „pri cintoríne“ a „Štrky“. Pochádzajú z obdobia ľudu s kultúrou staršej lineárnej keramiky, mladšej lineárnej keramiky, želiezovskej skupiny, bolerázskej skupiny. Našlo sa tu i kostrové pohrebisko ľudu s únětickou kultúrou. Nálezy v Blatnom predstavujú najzápadnejší výskyt bukovokovskej kultúry na Slovensku. Pozostatky neolitického osídlenia sa našli aj na rozhraní s igrámskym chotárom v polohe „Pažiť“ neďaleko diaľnice, na terase smerom do Senca v polohe „Pustáky“ v intraviláne obce v blízkosti potoka a najmä na vyvýšenej terase na brehoch potoka medzi Blatným a Šenkvicami. Tu bolo zistené aj osídlenie z mladšej doby bronzovej, laténske, rímsko-provinciálne. Na jar roka 2001 bolo v lokalite „Pustáky“ objavené kostrové pohrebisko zo staršej doby bronzovej z obdobia nitrianskej kultúry. Začiatkom roka 2007 objavili poľovníci vo vypustenej vodnej nádrži Blatné keramiku, mlynské kamene a ďalšie historické "drobnosti" z viacerých období.
Dominantou obce je farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý prešiel zložitým stavebným vývojom od románskeho obdobia až po barokové úpravy.
Gemerská gotická cesta - Ev. kostol v Koceľovciach
Vznik a Vývoj Kostola
Kostolík postavili niekedy v prvej polovici 12. storočia (možno už v 11. storočí) s využitím kamenného materiálu rímskej hrobky či inej stavby z 2. storočia po Kr. Okolo roku 1220 kostolík rozšírili západným smerom, pričom ako stavebný materiál už použili tehly (podobne ako v Dražovciach). V novovybudovanej západnej časti lode postavili aj emporu a na ňu nadväzujúcu vežičku.
Po roku 1280 prešiel kostolík i celá obec do vlastníctva klarisiek. Práve budínske klarisky v rokoch 1364 až 1370 obnovili kostol a pri prestavbe v gotickom slohu nahradili pôvodnú apsidu väčším polygonálnym presbytériom, ktoré má v exteriéri rovnakú šírku ako loď. Podobné riešenie bez odsadenia svätyne bolo uplatnené aj pri prestavbe románskeho kostolíka v Bernolákove. Počas stavovských povstaní kostol značne utrpel, poškodený mal byť už v roku 1605. V roku 1706 kostol opäť získali klarisky a v roku 1713 ho zrekonštruovali a zbarokizovali. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia zamurovali mladší románsky portál na južnej strane a nový vstup bol vytvorený na západnom priečelí pod vežou. V polovici 19. storočia dostal kostol novú strechu. V rokoch 1955 - 56 dostal pri neodbornej rekonštrukcii novú povalu a novú, zvýšenú klenbu.
Podľa legendy dala kostol postaviť v rokoch 1221 - 1222 sv. Alžbeta Uhorská. Stavba však vznikla ešte skôr, o čom svedčí starší portál vytvorený z dvoch rímskych náhrobných kameňov a (pred/rano) románskeho prekladu. Práve jeho tvar a výzdoba v podobe reliéfu troch rovnoramenných krížov je veľmi archaická a niektorí odborníci ho datujú až do 11. storočia.
Tri kríže, z ktorých je ten prostredný vpísaný do kruhu, môže symbolizovať ukrižovaného Krista medzi dvoma lotrami. Kríž vpravo je bližšie centrálnemu krížu, čo by mohlo znamenať polepšeného lotra.
Ľavý náhrobný kameň portálu patrí rímskemu stotníkovi a obchodníkovi Quintovi Atiliovi Primovi a pochádza z obdobia rokov 90 - 130 po Kr. Nápis na ňom predstavuje najstaršiu písomnú pamiatku svojho druhu na Slovensku. Nevieme, kedy bol do steny kostola zamurovaný. Nie je vylúčené, že nápis alebo výzdobu nesie aj pravý náhrobný kameň, mohlo však ísť o "ideologicky" nevhodný obsah, pripomínajúci rímske náboženstvo.
Mladší a západnejší portál má v tympanóne tiež motív rovnoramenného kríža v kruhu a po stranách palmetový ornament. Na ramenách kríža a v jeho strede nájdeme päť terčov, symbolizujúcich Kristove rany. Pochádza podľa všetkého z druhej štvrtiny 13. storočia.
Na severozápadnom a juhozápadnom nároží kostolíka sa nachádzajú románske podstrešné konzoly v tvare hlavy leva alebo býka (severná strana) a barana (južná strana), ktoré plnili ochrannú, zlo odháňajúcu funkciu.
Peknou ukážkou románskeho slohu je západná stena vežičky, kde sa nachádzajú hneď tri románske okná. Na spodnej úrovni ide o malé kruhové okno, nad ním združené okno (bifórium) a úplne navrchu trojité okno (trifórium).
Stĺpik v jednoduchom združenom okne na veži nie je v pôvodnej polohe. Počas niektorej z opráv bolo stupňovité konzolové sedlo osadené pod stĺpik namiesto naň, ako sa to zachovalo v trojitom okne.
Na južnej strane lode sa zachovalo jedno kamenné štrbinové okno, nie je jasné, či patrilo k prvej alebo druhej románskej etape.
Meno Boldog nesie obec až od roku 1960, dovtedy niesla meno Matka Božia podľa patrocínia kostola (od 1808). Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, je po rekonštrukciách v dobrom stave. Od decembra 2007 má farnosť vlastného kňaza. Sväté omše v maďarskom jazyku sa slúžia zväčša počas týždňa každý deň o 19.00 hod., v nedeľu o 10.30 hod. Obec sa nachádza cca 3 km severovýchodne od Senca. Kostolík stojí v strede obce hneď pri hlavnej ceste zo Senca.
Interiér
V interiéri nájdeme unikátnu kamennú krstiteľnicu s reliéfom žehnajúceho Krista a románskymi stĺpikmi. Pôvodne išlo asi o podstavec oltárneho stola datovaný do polovice 12. storočia, z ktorého o približne 400 rokov neskôr urobili krstiteľnicu. Podľa inej hypotézy išlo o krsteľnicu alebo sväteničku, zamurovanú do steny pri vchode. Nájdeme ju aj na poštovej známke vydanej 2. mája 1997.
Vonku pri kostolíku je umiestnená ďalšia románska krstiteľnica, oveľa jednoduchšia. Podľa niektorých patrila do vybavenia prvého kostolíka z 11. - 12. storočia.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Blatnom
Kamenné skulptúry po obci:
- sv. Ján Nepomucký z roku 1736
- ústredný kríž na cintoríne z roku 1801
- sv. Florián z roku 1811
- sv. Vendelín - pôvodne sa spomína v kanonickej vizitácii z 18 storočia drevená socha, v kronike opísané premiestnenie pred rokom 1890 kamennej sochy - z podstavca sa nedá zistiť dátum postavenia (všetko nečitateľné)
- Immaculata z r. 1859
- sv. Urban z r. 1870
Všetky kamenné skulptúry boli v rokoch 1998 - 2000 reštaurované.
V rokoch 1939 - 1940 bola postavená a vysvätená jaskyňa Lurdskej Panny Márie a v r. 1966 - 1968 bol zriadený park s pomníkom na pamiatku padlým v I. a II. svetovej vojne.