Ladislav Ostrák je významný slovenský katolícky kňaz, pedagóg a osobnosť Kysúc. Narodil sa 11. augusta 1946 v Zákopčí.
Štúdium a kňazská vysviacka
V rokoch 1965 - 1970 študoval na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave (CMBF). Kňazskú vysviacku prijal v roku 1970.
Pôsobenie a pedagogická činnosť
- 1970 - 1973: Kaplán v Snine
- 1973 - 1979: Farár v Jakovciach
- 1979 - 1982: Farár vo Vranove nad Topľou
V roku 1982 získal titul ThDr. a nastúpil na pozíciu tajomníka CMBF. Do roku 1991 vykonával aj pedagogickú činnosť, prednášal v odboroch Kresťanská archeológia a Patrológia - náuka Otcov.
Je spoluautorom diela Teologický zborník I - VI. Vydal doktorskú prácu Zriadenie košického biskupstva a košický biskupi (1982), skriptá Kresťanská archeológia (1984), Patrológia (1986). V týchto rokoch zároveň vykonával funkciu farára v Záhorskej Bystrici.
Zaslúžil sa o výstavbu nových kostolov v Nižnej Sitnici (1985), v Pakostove (1986) a v Pustom Chotári (1999). Neskôr pôsobil aj ako administrátor vo farnosti Kuchyňa a Pernek.
Venuje sa kazateľskej činnosti v snahe o zachovanie dedičstva sv. Cyrila a Metoda a tiež o povzbudenie národného povedomia.
Dlhodobo pôsobí na poste podpredsedu Kysuckej kultúrnej nadácie. Pravidelne navštevuje svoju rodnú obec, Čadcu a Kysuce, podporuje mnohé prospešné humánne aktivity, napomáha rozvoju kultúrneho, duchovného a spoločenského života v regióne.
Ocenenia a uznania
Získal čestný titul a ocenenie Osobnosť Kysúc za rok 2016. V rámci ocenení Osobnosť Kysúc za rok 2020 získal najvyššie vyznamenanie mesta - Čestné občianstvo mesta Čadca.
Mesto Čadca pripravilo v spolupráci s Domom kultúry v Čadci a Kysuckou kultúrnou nadáciou 11. V rámci slávnostného večera odovzdal primátor Čadce Milan Gura aj najvyššie vyznamenanie mesta - Čestné občianstvo mesta Čadca. Ako vyjadrenie úcty a poďakovania za mimoriadne zásluhy na kultúrnom a spoločenskom rozvoji mesta Čadca a regiónu Kysúc si ho prevzal katolícky kňaz, doktor teológie, pedagóg, spoluzakladateľ a dlhoročný podpredseda Správnej rady Kysuckej kultúrnej nadácie, nositeľ čestného titulu Osobnosť Kysúc za rok 2016 - vdp. dekan Ladislav Ostrák, ktorý v tomto roku oslávil významné životné jubileum - 75 rokov.
Platy duchovných sa majú od júla zvýšiť o sedem percent. Včera to potvrdila Legislatívna rada vlády, ktorá nemá na valorizáciu výhrady. Aj po zvýšení však základné mzdy diakonov, farárov, dekanov, biskupov a ďalších nedosiahnu celoštátny mzdový priemer. Na ten sa mnohí nedostanú ani s takzvanými hodnostnými prídavkami. Tie predstavujú 200 až 5 000 korún mesačne. Duchovný v najnižšom platovom stupni a skupine bude mať od júla základný plat 6 737 korún. Biskup, arcibiskup, superintendent, alebo eparchiálny biskup 17 762 korún. K 31. decembru 2006 bolo na Slovensku 3 476 duchovných, platených zo štátneho rozpočtu. Ich priemerná mzda bola 12 426 korún.
Šesťdesiatjedenročný správca fary v obci Kuchyňa na Záhorí Ladislav Ostrák má mesačne 11 200 korún čistého. A k tomu nárok na 30 percent "výkonnostného" z fondov cirkvi. No ako hovorí, nie je zaručené, že ho dostane pravidelne.
Intencie, obyčajne vo výške sto korún, dostávajú kňazi za sväté omše. Ak by denne odslúžili hoci aj tri, pre ich osobnú spotrebu im ostáva len jedna. Niekedy z nich uhrádzajú aj faktúry za energie. Peniaze za ostatné omše odvádzajú biskupskému úradu. Pritom peniaze veriacich vybrané zo zvončekov nemôžu použiť na osobnú spotrebu.
"Sú registrované v denníku farnosti. Väčšinou ani nejdú kňazovi cez ruky. Farnosti majú takzvané ekonomické rady, ktoré tieto príjmy kontrolujú," dodáva Kováčik. Určené sú na opravu kostolov a zaplatenie účtov za energie a podobne.
Finančné dary veriacich sa cirkvám nezdaňujú. "Veď už sú zdanené. Sú z peňazí ľudí, ktorí ich dali zo svojich zdanených príjmov," zdôrazňuje Kováčik. Podľa zákona o dani z príjmov "od daní sú oslobodené výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky pre registrované cirkvi a náboženské spoločnosti", potvrdzuje hovorkyňa Daňového riaditeľstva Iveta Adamíková.
Dá sa z takýchto nízkych platov vyžiť? - pýtame sa Kováčika. "Kňazi tu nie sú na to, aby žili nad štandardom. Niektoré cirkvi však majú s tým problém, lebo ich duchovní sú ženatí a majú aj rodiny," povedal. V takejto pozícii je napríklad evanjelický farár pôsobiaci v Bratislave Michal Zajden. Je ženatý a má tri deti. "My to riešime tak, ako iní ľudia - pracuje aj moja manželka. Tak to robia rodiny väčšiny farárov."
Evanjelická cirkev svojim duchovným spravidla poskytuje aj služobný byt a cirkevné zbory platia náklady na bývanie. Zajden tak nemusí zo svojej mzdy hradiť faktúry. "Cirkevné zbory majú právnu subjektivitu. Záleží na nich, ako sa dohodnú s farármi."
Ostrák je na tom horšie. Zo svojho platu hradí dve tretiny nákladov na bývanie. Zvyšok zaplatí zo zbierok veriacich. Duchovní v malých farnostiach sú na tom horšie ako vo väčších. Menej pohrebov, svätých omší a tým aj menej darov znamená, že aj kňazi majú nižšie príjmy a žije sa im ťažšie.
Podľa zákona o štátnom rozpočte cirkvi a náboženské spoločnosti dostanú v tomto roku na platy, odvody do fondov a príspevok na prevádzku biskupských úradov a ústredí cirkví spolu 928,96 milióna korún. Z toho na platy je určených 546,48 milióna korún.
Možné formy financovania cirkví:
- Asignačný model: občania odvádzajú niektorej z cirkví časť zo svojej mzdy. Súčasný zdroj príjmov od štátu ostáva zachovaný
- Upravený model: obmedzí sa počet duchovných, alebo sa stanoví počet veriacich na jedného duchovného. Štát naďalej prispieva
- Zaangažovať veriacich na výbere financií: Využíva sa v Španielsku. Ak klesne výber od veriacich pod určitú hranicu, zvyšok doplatí štát
- V Nemecku a Rakúsku existuje cirkevná daň. Daň navyše platia veriaci, ktorí sa počas sčítania ľudu prihlásia k cirkvi
- Odluka cirkvi od štátu: samofinancovanie cirkví.
Osobnosti Kysúc
Aj farári majú výkonnostné "Mám za sebou viac ako desať rokov kňažskej služby a dve vysoké školy. Môj čistý plat s hodnostným prídavkom je 9 500 korún," zdôveruje sa hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Zastihli sme ho práve na stretnutí so spolužiakmi, s ktorými bol vysvätený. "Je nás tu dvadsať kňazov a všetci majú takýto plat plus intencie."
Prehľad pôsobenia Ladislava Ostráka
- 1970-1972: Kaplán v Snine
- 1973-1978: Admistrátor farnosti Jankovce v okrese Humenné
- Od 1979: Pôsobenie vo Vranove nad Topľou, pokračovanie v štúdiách teológie
- 1982: Dosiahnutie doktorátu posvätnej teológie obhájením dizertačnej práce Zriadenie košického biskupstva, košickí biskupi
- Od 1983: Pôsobenie v Bratislave-Záhorskej Bystrici, súčasne tajomník a asistent Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty v Bratislave
- 1991-1998: Farár v Chrašťanoch v okrese Zlaté Moravce
- 1999-2012: Admistrátor vo farnosti Kuchyňa v okrese Malacky
- Od 1. júla 2013 do 30. júna 2014: Pôsobenie v bratislavskom kostole sv. Alžbety
- Od 1. júla 2014: Žije na odpočinku