Pravidlá financovania cirkví vychádzajú zo zákona ešte z roku 1949, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný. Štát poskytuje dotácie na platy duchovným a príspevok na prevádzkové náklady biskupských úradov. Okrem toho existuje aj Základná zmluva so Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná v roku 2000, a obsahuje ešte ďalšie dva dodatky, ktoré boli vládou ratifikované. Vatikánske zmluvy v princípe upravujú právomoci katolíckej cirkvi na Slovensku. A to preto, že zmluva neobsahuje klauzulu o tom, ako ju možno ukončiť. Na porovnanie, kontrakty, ktoré štát v roku 2002 uzavrel s ďalšími registrovanými cirkvami, možno zrušiť.
Vatikánske zmluvy boli témou v roku 2015, keď bola na stole zmena financovania a popritom sa začalo hovoriť aj o odluke štátu od cirkvi. Nakoniec v tomu roku neprešla ani zmena financovania kvôli nedostatočnému súpisu majetku cirkví. Zmenilo sa to až v roku 2019. Ale poďme pekne po poriadku. Do konca roku 2019 sa financovali cirkví na základe počtu duchovných, pretože primárne išli peniaze na platy kňazov a duchovných v rámci cirkví.
Často sa spomína ako argument za odluku cirkvi od štátu to, aby štát neplatil cirkvi aj z daní neveriacich. Na to väčšinou zaznieva protiargument, že štát platí aj divadlá a koncerty na ktoré tiež nechodí každý. Ale späť k financovaniu. Cikrvi na Slovensku by pravdepodobne bez štátneho financovania neprežili, avšak charakter financovania sa dá zmeniť.
Štátne financovanie cirkví na Slovensku
Celkovo šlo na cirkvi napríklad v roku 2019 z Ministerstva kultúry viac ako 47 miliónov eur. Avšak viac ako polovica smerovala Rímsko katolíckej cirkvi. Na druhom a treťom mieste bola grékokatolícka a evanjelická cirkev s necelými piatimi miliónmi eur.
Od roku 2020 sa financovanie a jeho politika trocha zmenili. Ministerstvo kultúry len poskytne balík peňazí a prenechá cirkvám väčšiu autonómiu v tom, ako s ním budú nakladať. Množstvo peňazí sa bude každý rok zvyšovať v závislosti od valorizácie, resp. Celkovo išlo v tomto roku cirkvám skoro 52 miliónov eur.
Aktuálne platný zákon, ktorý platí od roku 2020, sa nazýva zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Teda samotný názov hovorí o podpore, nie o financovaní cirkví, ako to bolo predtým v prípade 70 rokov platného zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom. Už zo samotného názvu je teda zjavná zmena filozofie. Cirkvi v súčasnosti dostávajú od štátu finančný príspevok - v tomto roku to bolo spolu približne 59 miliónov eur -, ale využite týchto prostriedkov je už na samotných cirkvách.
Na rok 2024 predstavuje tento príspevok 59,07 milióna eur, z toho je podiel Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku 40,55 milióna eur. Výška príspevku vychádzala z historických súvislostí a každoročne je upravovaná na základe medziročného nárastu inflácie a miery ročnej valorizácie miezd zamestnancov vo verejnej správe.
Podľa súčasného znenia zákona si príspevok medzi sebou môžu rozdeliť iba registrované cirkvi a náboženské organizácie. Štyri z 18 sa nároku na štátne financovanie vzdali.
Podpora Rímskokatolíckej cirkvi zo štátneho rozpočtu za rok 2022 bola 35 448 207 eur, rozdelené boli nasledovne:
- Bežné výdavky - 35 398 207 eur
- Kapitálové výdavky - 50 000 eur
Miliónové príspevky štátu však cirkvám postačia iba na minimálne mzdy duchovných, vyplýva z výkazov náboženských inštitúcií.
Štát prispieva iba na niektoré výdavky cirkví. Každý dospelý občan Slovenska finančne podporuje Katolícku cirkev sumou 6 Eur ročne. Z týchto peňazí sú hradené platy duchovných a prevádzové náklady cirkevnej administratívy (napr. biskupské úrady). Rekonštrukciu budov a kostolov si hradia cirkvi z vlastných peňazí a darov.
Príklad financovania Žilinskej diecézy
V rámci prerozdelenia prostredníctvom Konferencie biskupov Slovenska 3,59 milióna eur, určené sú na financovanie miezd 217 kňazov - to je približne 85 percent príspevku, a na financovanie prevádzky ústredia diecézy, teda miezd 23 laických zamestnancov, nákladov na materiál, služby a energie - spolu približne 15 percent príspevku. Prevádzka ústredia zahŕňa administráciu diecézy, sekretariát, ekonomické oddelenie, katechetický a školský úrad, cirkevný súd, sekciu pre rodiny.
Pre ilustráciu, následkom obmedzených štátnych rozpočtových zdrojov sú nízke mzdy kňazov - priemerná hrubá mesačná mzda bola minulý rok v Žilinskej diecéze 780 eur.
Diecéza podlieha kontrole Ministerstva kultúry SR a Finančnej správy SR. Na Ministerstvo kultúry SR predkladá diecéza v polročných intervaloch výkazy o hospodárení s prostriedkami zo štátneho rozpočtu a na Finančnú správu SR daňové priznanie a účtovnú závierku po skončení každého roka.
Základnými položkami diecézneho rozpočtu sú už spomínané personálne náklady na mzdy kňazov a laických zamestnancov, na sociálne a zdravotné poistenie, na stravné. Ďalšie sú náklady prevádzky - na materiál, energie, služby ako poštovné, softvér, revízie technických zariadení a podobne, ako aj na chod sekcií, pastoračných aktivít, seminaristov - bohoslovcov.
Pre Žilinskú diecézu je to osobitne Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline, u ktorej postupne realizujeme pamiatkovú obnovu. Diecéza zo svojich prostriedkov prispieva na Konferenciu biskupov Slovenska a Rádio Lumen, prípadne na ďalšie menšie aktivity a projekty.
Alternatívne modely financovania cirkví
Keby sme chceli tému odluky cirkvi po finančnej stránke uzavrieť, tak dobrým príkladom modelu financovania je v zahraničí, napríklad v Nemecku alebo Rakúsku, kde existuje tzv. cirkevná daň či príspevok alebo v Taliansku, kde je tzv. asignáciou z daní.
* Cirkevná daň (Nemecko, Rakúsko): Vyrubujú cirkevnú daň či príspevok cirkvi a náboženské spoločnosti voči svojim členom. V Rakúsku je to približne 1 % z príjmu mesačne. V Nemecku je to 8 až 9% z dane z príjmu. To znamená, že najprv sa vypočíta daň z príjmu z vašej mzdy a následne cirkevná daň, ktorá sa k vyrubenej sume pripočíta.* Asignácia z daní (Taliansko): Od roku 1990 sa môže v Taliansku každý platiteľ dane z príjmu rozhodnúť či 0,8 % z dane poukáže niektorej cirkvi.V západných krajinách sa po odluke cirkvi od štátu zaviedli tzv. „cirkevné dane“, ktoré platia iba registrovaní členovia cirkví. Prieskumy hovoria, že počet praktizujúcich veriacich je oveľa nižší než počet tých, ktorí sa k jednotlivým náboženstvám hlásia.
Príklady zo zahraničia
Rakúska cirkev sa financuje zo špeciálnej dane, ktorú platia zamestnaní veriaci. Jej výška je jedno percento z mesačného príjmu a ak občan ju nechce platiť, musí z cirkvi vystúpiť. V Rakúsku zároveň sú prehľadne informácie o tom, ako cirkev s príjmami hospodári.
Podobný model od roku 2014 funguje aj v Poľsku, cirkev sa u severných susedov financuje z asignačnej dane so sadzbou 0,5 percenta. Daňovník teda môže pripísať túto časť z daní z príjmu niektorej cirkvi, inak štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely, prípadne na podporu kultúry.
V Česku to napríklad vyriešili tak, že väčšina cirkevných majetkov zostala vo vlastníctve štátu a česká vláda za ne má cirkvi vyplatiť dovedna 59 miliárd českých korún (2,4 miliardy eur). Platiť sa bude do roku 2043 a aby cirkev z týchto peňazí dokázala dlhodobo vyžiť, presunula ich do investičného fondu, ktorý spravuje a zhodnocuje súkromná banka.
Inšpiráciou nám môže byť susedná Česká republika. Dohoda medzi štátom a Cirkvou (týka sa výhradne Katolíckej cirkvi) znamená vrátenie majetku alebo finančnú kompenzáciu v celkovej výške približne 50% pôvodného vlastníctva. Zároveň však štát postupne prestane prispievať Cirkvi na jej fungovanie.
Ďalšie zdroje financovania cirkví
Ďalšia časť financií, ktorá pomáha v dofinancovaní nákladov, je príspevok 10 percent z príjmov farností a zdroje z hospodárskej činnosti diecézy - z prenájmu majetku alebo z investovaných prostriedkov. Zároveň sa snažíme získavať prostriedky od darcov, založili sme KROK - Pastoračný fond Žilinskej diecézy, ktorého cieľom je vytvoriť veľkú rodinu malých darcov.
Vo farnostiach potom ide predovšetkým o náklady na prevádzku kostola, farskej a pastoračnej budovy alebo na ich obnovu, náklady na bohoslužobné potreby, pastoračné aktivity, prípadne na noviny, časopisy. U časti farností i na zdaňované aktivity týkajúce sa farského majetku, najmä prenájmu pozemkov.
Zbierky mávajú presný účel a niektoré aj celodiecéznu, prípadne celocirkevnú pôsobnosť. Napríklad zbierka na charitu, seminár, katolícke masmédiá, dobročinné diela svätého Petra alebo Boží hrob. Z farností sú vyzbierané prostriedky odoslané a potom zo strany diecézy, Konferencie biskupov Slovenska alebo Svätej stolice použité na stanovený účel. Druhá časť zbierok sú mesačné zbierky na farnosť alebo farské účelové zbierky - napríklad na rekonštrukciu kostola.
Náboženské spoločenstvá na svoju činnosť nezískavajú peniaze iba od štátu a milodarov ale aj z rôznych iných aktivít.
Ako ukázala analýza Pravdy, slovenské cirkevné subjekty sú aktívne zapojene do podnikania, niektoré z nich dokážu úspešne hospodáriť so svojím rozsiahlym a rozmanitým majetkom. Ročne z prenájmu vlastných majetkov vie zarobiť vyše sedem miliónov eur, ďalší necelý milión tvoria príjmy z poskytovania vlastných služieb, vyplýva z účtovných závierok jednotlivých biskupstiev.
Ďalším zdrojom financovania cirkví sú organizácie, ktoré boli nimi zriadené. Evanjelická a katolícka cirkev napríklad prevádzkujú niekoľko desiatok gymnázií a lýceí. Každá táto inštitúcia tiež samostatne zabezpečuje svoje financovanie, napríklad zbieraním príspevkov či dotáciami na chod škôl, ktoré si nárokujú od ministerstva školstva.
Gréckokatolícka cirkev prevádzkuje napríklad aj cestovnú kanceláriu, ktorá okrem pútnických zájazdov predáva aj all inclusive pobyty vo štvorhviezdičkových hoteloch vo vyhľadávaných gréckych letoviskách, ako je ostrov Rodos. Ďalším cirkevným biznisom je lekáreň v Prešove.
Na stole tak je otázka, či by cirkvi nemali hospodáriť efektívnejšie, čo by im umožnilo svoj chod financovať z vlastných príjmov. Tento názor je medzi Slovákmi celkom populárny, odluku cirkví od štátu totiž podporuje nadpolovičná väčšina obyvateľov.
Podľa januárového prieskumu NMS market research túto myšlienku podporili 61 percent respondentov, v augustovom prieskume agentúry AKO 55 percent opýtaných.
Čítajte viac Odstrihnúť cirkev od štátneho rozpočtu?
Majetok cirkví
Nehovoriac o tom, že napríklad majetky rímskokatolíckej cirkvi sú trošku záhadou. O nich sa síce dozviete z katastra nehnuteľností, avšak kto už videl mapu katastra, tak asi vie že to je úloha na niekoľko dlhý večerov.
Získať informácie o celkovej hodnote cirkevných majetkov je takmer nemožné. Cirkvi totiž majú rozdrobenú vlastnícku štruktúru a takmer každá farnosť vedie vlastne účtovníctvo. Na portáli Finstat, ktorý publikuje informácie o finančných výsledkoch firiem, je evidovaných vyše 3,7 tisíca cirkevných organizácií.
Základ bohatstva cirkví tvoria nehnuteľné majetky, ku ktorým sa náboženské organizácie dostali po páde totality cez dva reštitučné zákony. Sú to sakrálne stavby a iné kultúrne pamiatky, takto nadobudli aj lesy a pôdu. Najefektívnejšie tieto aktíva spravuje práve najbohatšia katolícka cirkev.
Gréckokatolíci tiež časť svojich majetkov využívajú na nájom, zarábajú však menej, vlani z nájmov dostali okolo milióna eur. Podnikali napríklad na vlastných lesných pozemkoch a mali príjmy nad 160-tisíc eur z predaja dreva.
Takmer polovica náboženských organizácií je podľa ich účtovných závierok stratová. Najprospešnejšie z tohto pohľadu je Nitrianske biskupstvo katolíckej cirkvi, ktoré má v správe druhý najväčší majetok v hodnote 180 miliónov eur. Vlani dokázalo zarobiť 3,5 milióna eur, primárne z prenájmu majetku, ďalších 135-tisíc na úrokoch. Okrem toho predalo cenné papiere v sume 2,6 milióna eur a ešte 4,7 milióna si pripísalo z predaja majetkov.
| Model financovania | Popis | Príklad krajiny |
|---|---|---|
| Štátne dotácie | Financovanie cirkví priamo zo štátneho rozpočtu | Slovensko |
| Cirkevná daň | Daň vyberaná od členov cirkvi a prerozdeľovaná cirkvám | Nemecko, Rakúsko |
| Asignácia z daní | Možnosť pre daňovníkov určiť časť dane pre cirkev | Taliansko, Poľsko |
| Vlastné zdroje | Príjmy z majetku, podnikania, zbierok a darov | Všetky krajiny |
Katedrála svätého Martina v Bratislave