František Tondra bol významným slovenským teológom a biskupom, ktorého dielo Morálna teológia I. a II. patrí medzi najznámejšie a najuznávanejšie v slovenskom prostredí. Jeho teologické myslenie a pastoračná činnosť mali významný vplyv na život Cirkvi na Slovensku.
Narodil sa 4. júna 1936 v Spišských Vlachoch ako štvrté dieťa z desiatich. Stredoškolské štúdiá ukončil maturitou v Spišskej Novej Vsi v roku 1954. Teologické štúdiá absolvoval na Cyrilometodskej fakulte v Bratislave a 1. júla 1962 prijal z rúk biskupa Abróza Lazíka kňazskú vysviacku.
Pápež Ján Pavol II. ho 26. júla 1989 menoval za spišského biskupa. Biskupskú konsekráciu vykonal kardinál Jozef Tomko 9.9.1989 v Katedrále sv. Obnovil činnosť kňazského seminára v Spišskej Kapitule, v ktorom sa od r. 1990 mohli pripravovať pre kňazskú službu bohoslovci zo Spišskej, Košickej i Rožňavskej diecézy.
Počas svojho pôsobenia sa zasadil o obnovenie diecéznej charity, cirkevného školstva, diecézneho katechetického úradu, školského úradu, komisie pre mládež a kňazského domu pre starých kňazov. Za jeho pôsobenia vznikli na území Spišskej diecézy aj niektoré cirkevné inštitúcie: Katolícka univerzita v Ružomberku, univerzitné pastoračné centrum, katolícke biblické dielo, katolícke pedagogické a katechetické centrum, slovenská spoločnosť kánonického práva.
V závere svojho pôsobenia v roku 2006 zvolal Druhú diecéznu synodu, ktorá sa ukončila v roku 2011. Počas jeho pôsobenia navštívil diecézu aj pápež Ján Pavol II. v dňoch 2-3. júla 1995, ktorý v Spišskej Kapitule v uvedenom termíne prenocoval. Okrem toho navštívil aj Levoču, kde slávil svätú omšu, Vysoké Tatry a Poprad-letisko.
Po konštituovaní Biskupskej konferencie Československa bol biskup František Tondra najskôr jej podpredsedom, neskôr predsedom.Po rozdelení republiky v roku 1993 bol viackrát opätovne zvolený za predsedu Konferencie biskupov Slovenska až do roku 2009 a súčasne bol predsedom bioetickej subkomisie KBS.
V roku 2011 sa zriekol úradu diecézneho biskupa z dôvodu dovŕšenia veku. Zomrel 3.5.2012 v nemocnici v Košiciach. Pohrebnú svätú omšu slúžil 10.5.2012 kolínsky arcibiskup, kardinál Joachim Meisner. Homíliu povedal Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup-metropolita.
Pôst v morálnej teológii Františka Tondru
Hoci konkrétne detaily o Tondrovom učení o pôste nie sú priamo uvedené, môžeme vychádzať z kontextu jeho diela Morálna teológia a všeobecného chápania pôstu v katolíckej morálnej teológii.
Pôst je v kresťanstve tradične chápaný ako akt pokánia a sebazaprenia, ktorý má človeka priblížiť k Bohu. Môže mať rôzne formy, od zdržiavania sa od jedla až po obmedzenie iných pôžitkov. Cieľom pôstu je posilniť duchovnú disciplínu, rozvíjať sebaovládanie a otvoriť sa Božiemu pôsobeniu.
V kontexte Tondrovej morálnej teológie by pôst pravdepodobne bol vnímaný ako dôležitý prostriedok na dosiahnutie duchovného rastu a prehlbovanie vzťahu s Bohom. Pôst by bol chápaný ako osobná obeta, ktorá má človeka viesť k väčšej vnímavosti voči potrebám blížnych a k praktizovaniu skutkov lásky a milosrdenstva.
Medzi základné formy pôstu patria:
- Zdržiavanie sa od mäsa v určité dni (napr. piatky v pôstnom období)
- Obmedzenie množstva jedla (napr. jeden sýty obed a dva menšie pokrmy)
- Zrieknutie sa určitých pôžitkov (napr. sladkosti, alkohol, televízia)
- Venovanie času modlitbe a duchovnému čítaniu
- Konanie skutkov milosrdenstva (napr. pomoc chudobným, chorým, opusteným)
Pôst by mal byť vždy spojený s modlitbou a skutkami lásky, aby bol skutočne účinný a prinášal ovocie duchovného rastu.
František Tondra
Význam pôstu
Pôst má v kresťanskej tradícii hlboký význam a môže priniesť mnohé duchovné ovocie. Medzi hlavné prínosy pôstu patria:
- Posilnenie duchovnej disciplíny a sebaovládania
- Prehlbovanie vzťahu s Bohom prostredníctvom modlitby a pokánia
- Otvorenie sa Božiemu pôsobeniu a vnímanie jeho vôle
- Prebudenie súcitu a solidarity s trpiacimi
- Posilnenie vôle a schopnosti prekonávať prekážky
- Očistenie srdca a príprava na prijatie Božích darov
František Tondra
Mons. Štefan Sečka bol vymenovaný pápežom Benediktom XVI. za nástupcu Mons. Františka Tondru na spišskom biskupskom stolci. Úrad spišského diecézneho biskupa kánonicky prevzal 10. septembra 2011 pri svätej omši v Katedrále svätého Martina v Spišskej Kapitule.
Mons. Narodil sa 6. júla 1953 v Spišskom Štvrtku. Maturoval v roku 1971 na SVŠ v Spišskej Novej Vsi. Ordinovaný bol 6. júna 1976 v Bratislave Mons. Júliusom Gábrišom. Pôsobil ako kaplán v Spišskej Novej Vsi (1978 - 1980) a v Dolnom Kubíne (1980 - 1984). V roku 1984 sa stal správcom farnosti v Liptovských Revúcach a v roku 1990 vicerektorom Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka a odborným asistentom na Teologickom inštitúte Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave.
Za pomocného biskupa Spišskej diecézy ho vymenoval pápež Ján Pavol II. dňa 28. júna 2002 a zveril mu titulárne sídlo Sita. Vysvätený na biskupa bol 27. júla 2002 v Spišskej Kapitule v Spišskom Podhradí. Hlavným konsekrátorom bol vtedajší spišský diecézny biskup Mons. František Tondra. Spolusvätiteľmi boli Mons. Henryk Józef Nowacki, apoštolský nuncius v SR a Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup metropolita.
Dňa 24. júna 2020 na Slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule spolu s apoštolským nunciom na Slovensku Mons. Giacomom Guidom Ottonellom a emeritným spišským pomocným biskupom Mons. Andrejom Imrichom vysvätil nového spišského pomocného biskupa Mons. Jána Kuboša.
Dňa 28. októbra 2020 o tretej ráno zomrel v levočskej nemocnici po dlhodobých zdravotných problémoch so srdcom a krátkej hospitalizácii. Pochovaný bol 3. novembra 2020 v blízkosti Katedrály sv. Martina na Spišskej Kapitule, pohrebné obrady vykonal arcibiskup Mons.
Život a tragický koniec Ondrej Kandráč: jeho manželka potvrdila smutnú správu a rozplakala sa.
| Meno | Funkcia | Obdobie |
|---|---|---|
| Mons. František Tondra | Spišský biskup | 1989-2011 |
| Mons. Štefan Sečka | Spišský biskup | 2011-2020 |